23. februára 2016

Humor uvoľňuje

Vraj sa máme najlepšie a dobre, pritom vidíme, ako pravda ako u dvier žobre...
Vlado Gregor

Rozmýšľam niekedy nad tým neuveriteľným napätím vo svete, ktoré sa prejavuje medzi náboženstvami, národmi, najrôznejšími zoskupeniami, sociálnymi vrstvami a následne aj u jednotlivcov, hlavne u tých, ktorí za nič nemôžu.
Dospel som k názoru, že k sebaúcte a pocitu ľudskej dôstojnosti je potrebné uvedomovať si aj svoj rozum, aj svoju silu, ale v nemalej miere aj dôležitosť odpustenia, milosrdenstva a z toho vyplývajúceho uvoľňujúceho humoru.

Mimochodom, s uvoľňovaním mám teraz veľké praktické skúsenosti, lebo sme dostali nový sklad, lepšie povedané starú ubikáciu, ktorú si na sklad upravujeme. Aj regály, ktoré nám darovala nejaká východniarska knižnica, sú zo starých železných rezerv. Slovenská akadémia vied sa v mnohom správa ako žobráčka, aj keď hneď vedľa vyrástli moderné budovy lekárskych vied... Ak teda chceme tie staré stojany a police poskladať, musíme búchať kladivom do všelijakých pokrivenín a nasilu nastrkávať do seba už primerane zhrdzavené a vôbec nie na dve stotiny milimetra presné súčasti. Samozrejme sa to prejavuje aj určitými svalovými disproporciami, a čím som starší, tým viac si cením fakt, že náš Spasiteľ bol tesárom.
Ak teda islam dáva zvláštny dôraz na vieru a silu a židovstvo na vzdelanie a rozum, pre nás kresťanov by malo byť dôležité a charakteristické milosrdenstvo, odpustenie, uvoľnenosť a humor. Žiaľ, nie vždy sa nám to darí a pri pohľade na súčasný svet, kde sa násilím presadzujú neuveriteľné hlúposti, by nám asi nezaškodilo aj trochu čierneho a mierne zlomyseľného humoru...
Zachytil som kdesi optimistickú predstavu, že naša Cirkev je v takom dobrom stave, v akom ešte nebola. Je to evidentná hlúposť, ale ako kresťan by som mal byť optimistom a mal by som veriť, že neúprosná a pritom milosrdná a radostná realita Kristovej blahozvesti sa nakoniec presadí. Je to paradoxné, ale možno to bude práve zásluhou východnej civilizácie, ktorá nebola natoľko zaťažená dlhoročne pestovanými pocitmi našej monoteistickej výlučnosti, predurčenosti a vyvolenosti. A tu si musíme vzájomne vidieť a uznať staré smeti a brvná vo svojich islamských, židovských aj kresťanských očiach, tie trámy, ktoré sú už hrdzavé, hnilé a krivé... Obyčajní nevinní ľudia sa ešte veľmi natrápia, kým z nich niečo funkčné znovu poskladajú.
KAJAJTE SA A VERTE EVANJELIU !

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.