- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

30. marca 2016

Raj na zemi nebude

Vlado Gregor: Svedectvo času II.
Vladimír Gregor: Básne plné dobroty
Bratislava, Post Scriptum, 2015
Z vydavateľstva Post Scriptum prichádza k čitateľom dvojkniha otca a syna Gregorovcov. Do jedného zväzku sa tak dostali dve samostatné diela: filozofické zamyslenia Vlada Gregora (nar. 1958) a verše už nebohého Vladimíra Gregora (1927–2013). Ich texty niečo rozdeľuje a niečo spája, jedným zo spojív je fundovaný doslov Viliama Jablonického.
V prípade Svedectva času ide už o druhý výber z úvahovej tvorby Vlada Gregora (prvý vyšiel v roku 2011). Autor píše: „Je veľmi ťažké byť poctivý v osobnom živote a možno ešte ťažšie je byť poctivý v myslení.“ Poctivosť sa dnes veľmi nenosí, o to je vzácnejšia a užitočnejšia: „Sme silní, sme produktívni, sme vzdelaní, ale chýba nám láska, súcit a akýkoľvek reálny spoločný cieľ.“ Sú to vážne slová, poukazujúce na biedu súčasnosti.

Vlado Gregor vie, že „každý úspech si vyberie svoju daň“, a tá býva zvyčajne privysoká, preto po úspechu netúži, viac mu záleží na onej poctivosti. A viac než na uhladenosti a formálnej vybrúsenosti mu záleží na živosti výpovede. Nehrá sa na múdreho – keď poúča, tak hlavne seba, keď osvetlí jednu stranu problému, nezabudne poukázať na stranu odvrátenú, keď hovorí o ideáloch, pripomína zároveň realitu, ktorá je spravidla od ideálneho stavu hodne vzdialená; ako píše: „Samotný pojem dokonalosť by bez rôznych nedokonalostí vlastne stratil zmysel.“
Podľa Jablonického je Vlado Gregor v dobrom zmysle slova insitným, svojráznym, skôr teologizujúcim ako filozofujúcim mysliteľom. Žiada sa dodať, že táto „insitnosť“ je sčasti zámerná, je prejavom úsilia o nezávislosť, osobitosť a pritom zrozumiteľnosť. Gregorove texty (zamyslenia, glosy, epištoly) majú vskutku „aktivizujúci obsah“ (Jablonický), čo je dané autorovým zaujatím za vec, o ktorej premýšľa a píše. Navyše, priam z nich vyžaruje odmietanie povýšenectva, elitárstva, prospechárstva či farizejstva.
V úvodnom zamyslení sa autor vyznáva: „Moja tvorba je hlavne o tom, prečo verím a v čom je hodnota kresťanskej viery.“ A viera, to je zápas, aj zápas so sebou, s pochybnosťami a výzvami. Viera potrebuje byť skúšaná! Je to aj hľadanie odpovede na znepokojivé otázky. Gregorove texty, vždy označené dátumom vzniku, sú odrazom a obrazom takéhoto hľadania a skúšania. „Raj na zemi nebude,“ píše autor, ale to nás nezbavuje povinnosti pracovať na zlepšení seba i sveta.
Aj v tvorbe Vladimíra Gregora staršieho výrazne rezonujú etické otázky. Jeho krehká a trochu melancholická poézia je predovšetkým tichou oslavou tradičných (kresťanských) hodnôt: viery v Boha, rodinného života, medziľudských vzťahov založených na kresťanskej láske. Parafrázujúc názov súboru (Básne plné dobroty) možno povedať, že ide o básne s pridanou dobrotou.
Vladimír Gregor sa narodil 26. marca 1927 v Lazoch pod Makytou. Študoval na gymnáziu v Žiline a v Trenčíne (1938–1945), potom rímskokatolícku teológiu v Banskej Bystrici. Po násilnom zrušení diecéznych teologických seminárov štúdium nedokončil. Základnú vojenskú službu absolvoval v pomocnom technickom prápore, počas ďalších rokov prešiel rôznymi zamestnaniami. V roku 1969 sa stal pracovníkom Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, kde sa venoval dejinám a kultúre slovenského jazyka. Patrí k zakladajúcim členom Slavistického kabinetu (dnes Slavistického ústavu Jána Stanislava) SAV. Podieľal sa na viacerých vedecko-spoločenských dielach, napríklad na faksimilnom vydaní rukopisu Kamaldulskej Biblie. Skonal 21. marca 2013 vo veku nedožitých 86 rokov. Za svojho života beletriu nepublikoval. Jeho básne sa dostávajú na verejnosť až posmrtne.
Verše Vladimíra Gregora odzrkadľujú citlivú básnickú dušu. Reflektujú sa v nich udalosti zo súkromného i verejného života, a to kultivovane, z kresťanského – katolíckeho hľadiska. S odstupom času v nich nachádzame zaujímavé detaily života uplynulých rokov, ako aj svedectvo a potvrdenie toho, že nie všetci intelektuáli sa dali za čias komunizmu oklamať, pomýliť, zlákať... Boli takí, čo nezradili svoje presvedčenie a vieru otcov.
Čo povedať na záver? Svetlo sveta uzrela vcelku zaujímavá publikácia, jej jazyková redakcia však mala byť dôslednejšia... Tak či onak, vnímavého čitateľa môže potešiť i povzbudiť.
Ján Maršálek
::
Súvisiace články:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.