22. októbra 2013

Vladimír Gregor: Básne


Vladimír Gregor
Prinášame druhý výber z poézie
Vladimíra Gregora (1927 – 2013).
Verše doteraz neboli publikované.

LÁSKA HRÁ PRÍM


Vzdelanie, bontón, tituly,
okrasa mnohých klamná,
nech svet ma k láske pritúli,


nech usmieva sa na mňa
čas detských rokov zašlý,
tá skromnosti panna.

V tom sme zlobu našli,
bez pýchy však a klamstva,
bez prebytočných mašlí,

čo zdobia hlavy panstva,
čo srdciam teplo kradnú.
To zraku iba pastva –

rušiaca pieseň ladnú.


ZIMNÉ VEČERY


Každý má popri utrpení
radosť, čo iný neocení.
Roľník má zimné večery.
Skôr, ako luna rozčerí
nebeský oceán,
otvorí dokorán
pohode dvere, ktorú nuda nezná.
Na tvojej tvári kvitne radosť nežná.
Príroda spí sťa panna zakliata,
škriatkovia, víly klopú na vráta.
Počasie hrôzu neveští.
Prostonárodné povesti
tajomstvu učia kŕdeľ detí –
nech mi to čaro rýchlo neuletí,
nech sa mi rana pri ňom zacelí.
Roľníka hoja zimné večery.


NEDEĽA


Z podušky dvíham hlavu vyprázdnenú
od každodenných starostí,
bozkávam túto sladkú zmenu,
čo raz za týždeň uhostí
pútnikov šiestich všedných dní
chlebom a soľou prostoty
odstráni nám vzhľad nevľúdny,
ponúkne pocit istoty,
do kalendára nepozerám
a predsa viem, že si to ty.

Kozmetik, ktorý bez odmeny
pot z čela nám vždy rád utiera,
nedolomí kvet nalomený
a veľkým srdcom rytiera
privíňa k sebe mocne na hruď teplú
tých, ktorých život podobá sa peklu,
bozkáva ťa, tak veľmi vytúžený,
mne posielaš dnes teplé srdce ženy.
Jej láska – tak ako ty – predzvesťou je raja,
dnes nepíšem sám túto báseň,
lež píšeme ju dvaja.
Odlom si z našej lásky pre Teba,
Ty nevýslovná nedieľ veleba.


PRIJMI HO LÁSKAVO

(K pohrebu otca, 1891–1968)

Pane, dnes stúpa na Tvoj svätý vrch
istý Tvoj sluha
na malú skromnú oslavu.
Všeličoho mal málo,
ale viery v Teba veľa.
A tú márnotratne rozhadzoval aj iným.
Prijmi ho za to láskavo.
Mal chvíle v živote prázdne sťa bútľavá vŕba
a ťažké ako dusný letný deň,
neprestal Ťa však milovať
a dúfať v Teba,
a to učil aj druhých.
Prijmi ho za to láskavo.
Bol čas, že jemu samému
málo sa dostávalo Tvojej živej vody.
A on predsa ešte aj z tých kvapiek
občerstvoval mňa, túžiaceho po Tebe.
Prijmi ho za to láskavo.
Nemal príležitosť na veľké gestá,
nevzpieral sa však utrpeniu
a keď plakal, plakal tak,
aby si ho ty počul.
Prijmi ho za to láskavo.
Miloval Tvoj skromný ľud
a tých, na ktorých si už
nikto nespomína.
Spomeň si naňho, Pane, dnes
a prijmi ho za to láskavo.

::
Súvisiaci článok:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.