24. októbra 2013

Proti pýche

Vlado Gregor
(Úvaha Vlada Gregora)

Ľudia vo všeobecnosti majú sklon vyhľadávať vzory a hrdinov, nasledovať impozantné osobnosti a veriť v zázraky a konečné učenia, večné dogmy a zaručené recepty. Som presvedčený, že celý život, smrť, vzkriesenie a neustále pôsobenie Ježiša Krista je niečím, čo smeruje proti vyššie vymenovanému. On celým svojím životom a príkladom dával najavo, že hodnota človeka nespočíva v jeho výkonoch, v akejsi supermorálke alebo okázalom mučeníctve, ale že je hodnotou sám osebe.

Mnoho ľudí chce často úprimne nasledovať veľké vzory, šľachetných a neprekonateľných predchodcov, nejaké tie absolútne talenty z minulých zlatých vekov. Nie, moji milí, to je falošná a zdanlivá, aj keď niekedy len naivne pomýlená akoby pokora. Nie je to nasledovanie Krista, ale jeho najväčších protivníkov farizejov; a skutočne aj malé množstvo kvasu farizejov a zákonníkov zničí chutný chlieb.
My sa niekedy naháňame za nejakou askézou, sebazapieraním a výkonmi a vyžadujeme nadmernú úctu pre svoje zbožňované vzory a talenty. Nemýľte sa, moji drahí a vynikajúci. My sa nebudeme zodpovedať z rozvíjania cudzích vzorov a talentov, ale z rozvíjania tých talentov, ktoré sme my dostali od Boha do vienka. Musíme si pestovať úctu k sebe a k tomu poslaniu, ktoré nám náš Stvoriteľ a Udržiavateľ predurčil. V tomto zmysle má pojem predurčenie zmysel a nie v našom špekulovaní  o tom, kto, akí a koľkí sú tí predurčení, vyvolení a spasení.
Vo vesmíre každý atóm a každá snehová vločka sú trochu iné a jedinečné, a ak by aj boli rovnaké, ich vzťahy k okoliu sú osobitné a originálne. Nehovorím to teraz preto, aby sme si o svojom osude a poslaní niečo namýšľali, ale aby sme si uvedomili osobitnú cenu, ktorú máme práve my a naše talenty v Božích očiach.
Isteže sme hriešni a možno aj nepokorní, ale keď dokážeme dodávať radosť druhým, môžeme dúfať, že sme naplnili svoje poslanie na tejto stredne veľkej planéte a v tom našom malom okolí, na ktoré sme mali vo svojom živote vplyv.
Je možno dobré, keď sa nám pri našich snaženiach podarí byť svätý – presvätý a ešte ináč perfektný, čistý a dokonalý, ale nemôžeme vychádzať z týchto cieľov, ale z toho, aby sme mali radi ľudí a aby oni mali radi nás, akí sme, teda hriešni a nedokonalí. Pretože veľkým hriechom je niekedy aj pýcha na svoje mimoriadne vlastnosti a neutíchajúcu a dokonalú svätosť a perfektnosť.
My všetci sme boli hodení do určitého osobitného sveta, naše okolie a naše poznanie nie sú v žiadnom prípade rovnaké a naším určením v tejto pre každého zvláštnej rozprávkovej ríši je to, aby sme svoj originálny život prežili každý čo najplnšie. Ale nie, aby sme tu stvárali akrobatické morálne výkony a boli objektom obdivu mnohých, ale aby sme čo najviac ľuďom okolo seba, teda tým našim povestným blížnym, urobili radosť, vrátane seba samého.
Pretože: „Sám sebe robí dobre človek dobrosrdečný...“ (Prís 11, 17). Ale asi lepšie ako naháňať definície a formulácie je všímať si ľudí okolo seba a pomáhať im rozjasniť a rozveseliť zrak. Trojjediný Bože, buď nám v tomto smere milostivý!
(Napísané 13. 10. 2013)

::
Autorom príspevku je Vlado Gregor.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.