6. júna 2016

Slávnosť Božského Srdca v Skalici

Ľudovít Košík
V Skalici v rámci cirkevného roka má už tradične svoje pevné miesto aj procesia ulicami mesta a slávnosť Božského Srdca na námestí. Tá tohtoročná sa konala v nedeľu 5. júna. Začala sa sv. omšou vo františkánskom kostole, ktorú slávil miestny kaplán Peter Drbohlav. Po jej skončení sa veriaci so sochami Božského Srdca vydali na cestu ulicami mesta. K účastníkom zo Skalice sa pripojili procesie z Prietržky, Vrádišťa a Mokrého Hája.
Stredom procesie bol eucharistický Kristus, v jeho nesení sa striedali miestni kňazi a diakon. Po príchode na námestie bola pred farským kostolom sv. Michala archanjela slávená slávnostná sv. omša, ktorú celebroval skalický dekan Roman Stachovič spolu s kaplánom Cyrilom Sitárom. Po jej ukončení nasledovalo zasvätenie Božskému Srdcu.

Na záver sa pán dekan poďakoval všetkým, ktorí slávnosť pripravili, prispeli k jej dôstojnému priebehu, prišli v sviatočných krojoch; osobitne pozdravil a ocenil úsilie tých najstarších účastníkov. Tiež sa poďakoval pánovi kaplánovi Petrovi Drbohlavovi, ktorý zabezpečil ozvučenie námestia počas slávnosti, za dva roky kňazského pôsobenia  v Skalici.
Nie je jednoduché zistiť, kedy sa táto slávnosť v Skalici začala sláviť. Mestské kroniky i svedectvo historika prof. Jozefa Šátka opisujú veľké procesie a slávnosti na námestí pred mariánskym stĺpom už pred prvou svetovou vojnou i počas nej, keď bol v Skalici farárom Ľudovít Okánik; zúčastnilo sa ich aj napriek vojne šesť tisíc, ba aj desať tisíc ľudí, väčšinou v slávnostných krojoch.  Prichádzali procesie zo širšieho okolia, z Moravy i Záhoria.
V roku 1916 sú napríklad spomenuté obce Sudoměřice, Mokrý Háj, Vrádište, Prietržka, Holíč, Kátov, Radošovce Oreské, Unín, Smrdáky a Radimov. V tridsiatych rokoch sa takéto procesie po vzore Skalice začali konať aj na Morave, v súčasnosti bývajú napríklad v Dolných Bojanoviciach, Starom Poddvorove a inde. A súvis s procesiou v Skalici potvrdzujú aj nesené nástroje umučenia.
Aj v súčasnosti sa procesia začína sv. omšou vo františkánskom kostole, tu sa k nej pridávajú procesie z filiálnych obcí, ulicami mesta prichádzajú na námestie k farskému kostolu a tu je slávená slávnostná sv. omša a prednesená modlitba zasvätenia Božskému Srdcu. V minulosti sa františkáni podieľali na jej organizácii i priebehu aj  ako kazatelia.
K odhaleniu vzniku tejto vzácnej slávnosti nás vedie aj článok historika Martina Hoferku s názvom Františkáni v Skalici – duchovný a kultúrny odkaz, uverejnený v časopise Záhorie (1/2016). V roku 1855 z podnetu pátra Mauricia Martina Reháka (1816–1871) vzniklo pri františkánskom kostole Spoločenstvo Božského Srdca. Toto spoločenstvo oficiálne potvrdil trnavský generálny vikariát 17. decembra 1897 a 4. januára 1898 sa duchovne pridružilo k celému rímskemu Spoločenstvu Božského Srdca, ktoré existovalo pri chráme Santa Maria de pace, a získalo účasť i na jeho milostiach. O tejto udalosti je zachovaná listina vydaná v Ríme, ktorá visela vo františkánskom kostole a dnes je uložená v bratislavskom štátnom archíve.
Ilustračná snímka: JM - PriestorNet
Výročnú slávnosť mávalo spoločenstvo v nedeľu po oktáve Božieho tela s kázňou o Božskom Srdci a na sviatok Všetkých verných zosnulých za zosnulých členov rádu. Bohoslužby viedol františkánsky páter poverený vedením spoločenstva. V roku 1902 bol ním gvardián kláštora Skaličan Mansvét Príkaský (1866–1929) a spoločenstvo malo 1192 členov. V rokoch 1887–1934 sa do spoločenstva zapísalo vyše dve tisíc osôb, zo širšieho okolia Záhoria i Moravy, pravdepodobne z obcí, kde františkáni príležitostne vykonávali duchovnú činnosť a chodili kveštovať. Zoznam členov spolku je v knihe bratstva, ktorá je zachovaná a dostupná v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Podľa Marka Vyskoča – z článku Slávnosť Božského Srdca Ježišovho, uverejneného v časopise Michael, v roku 1932 mal spolok 230 členov. Členmi tohto spolku boli mnohí obyvatelia Dolných Bojanovíc.
V farnosti  Dolné Bojanovice sa táto slávnosť prvýkrát slávila v roku 1930. „Slavnost začala velkolepým prúvodem celou vesnicí, krojovaná devčata nesla všechny atribúty znázorňujíci umučení krista a krojovaní mládenci pak otevřenou sochu Božského Srde Ježišova. Kázaní i prúvod vedl čejkovický kaplan Jaromír Pořízek a na slavnosti  se sešlo velké množství věřícich ze širkého okolí. Pro všechny zúčastnené to byl nevšední zážitek a ve farnosti vznikla nova tradice, která se udržela do dnešních dnú.“ Takéto svedectvo o priebehu konania slávnosti Božského Srdca udáva vo svojej diplomovej práci z roku 2014 Cyril Josef Komosný, OfmCap.
Jitka Matuszková v časopise Malovaný kraj (3/1998) píše o slávnostiach Božského Srdca v Dolných Bojanoviciach: „Iniciatory byli místní švec a kostelní zpěvák Antonín Mikulica a stařeček Sládeček. Obchodně jezdívali na Slovensko do Skalice, kde se stýkali s Janem Blahem, Dušanem Jurkovičem a jinými kulturně a národně činnými osobnostmi. Při jedné návštevě bili okouzleni pusobivými oslavami Božského Srdce. Početná procesí z okolních obcí i z moravských Sudoměřic přichádzela do Skalice ve slavnostních krojich za zpěvu nábožných písní a každé vlastní sochou Božského Srdce. Zde se pripojovala k pruvodu Skaličanu, jehož centrem byla skupina chlapcu a dívek nesoucích nástroje Božího umučení. Na zbožné a zpěvumilovné návštevníky toto velkolepé divado tak zapúsobilo, že přičinili o přenesení jeho formy do rodné obce.“
Zaujímavou skutočnosťou je, že v Dolných Bojanoviciach sa procesia koná nepretržite od roku 1930. V Skalici sa od roku 1950 do roku 1967 nemohla konať. Pamätám si jej slávnostný ráz v rokoch 1968 a 1969, keď som sa ako miništrant procesie zúčastnil, potom sa konala až v roku 1990 a odvtedy sa koná každoročne. Na Skalickom námestí sa schádza celá farnosť, mnohí účastníci prichádzajú v krojoch, osobitne mladí, ktorí nesú ozdobené sochy Božského Srdca a nástroje umučenia.
Ľudovít Košík
::
Vážený čitateľ,
váš názor nás zaujíma – pomôžte nám skvalitniť túto stránku: redakčný dotazník.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.