27. júla 2016

Naši európski patróni

Ľudovít Košík
V prvej polovici mesiaca júla sme oslávili sviatok svätého Cyrila a Metoda, patrónov Európy, aj svätého Benedikta z Nursie, hlavného patróna Európy. Svätého Benedikta (480–547) vyhlásil za patróna Európy pápež Pavol VI. v roku 1964 a svätého Cyrila a Metoda pápež Ján Pavol II. v roku 1980. Akí boli títo svätci z prvého tisícročia kresťanstva, majú čo povedať ľuďom i na začiatku tretieho tisícročia, nielen jednotlivcom, ale aj spoločenstvám i celej Európe a svetu?
Oslovili ľudí nielen svojej doby, ale z ich učenia a práce žijeme aj dnes. Základné poznatky o ich živote by mali byť známe každému. Ich veľkosť spočíva v tom, že boli predovšetkým mužmi viery, modlitby, štúdia, nádeje, lásky, obety, služby a práce. Nič nehľadali pre seba, nepresadzovali vlastné ciele, záujmy, predstavy... Napriek všetkým komplikáciám, ktoré boli nútení prekonávať, nerezignovali, ale boli verní Bohu a obetavo slúžili ľuďom. Dali sa celkom do služby Evanjelia a Cirkvi. Boh ich úsilie požehnal a ono prinášalo a prináša svoje ovocie.

Svätý Benedikt svoje heslo „Ora et labora“ dôsledne žil a učil ho žiť svojich nasledovníkov a všetkých ľudí okolo, a tak položil základy, na ktorých Európa vyrástla, rozvíjala sa a žije ešte i dnes. Ak sa ich Európa vzdá, ak ich opustí, nebude mať budúcnosť ani ako celok, ani jej členovia jednotlivo.
Kostol v Pominovci
Aj tu kázali naši vierozvestovia
Podobne u nás, vo východnej Európe, môžeme vidieť význam misie svätého Cyrila a Metoda. Vieru tu už pred nimi ohlasovali našim predkom germánski, írski  a iní misionári, možno už v druhom storočí tu boli kresťanskí rímski vojaci. Ale sv. Cyril a Metod položili aj základy našej vzdelanosti a kultúry. Práve tým, že hlásali vieru v jedného Boha a položili ju na prvé miesto v svojom živote, a tak učili aj svojich žiakov a ľudí okolo, dokázali odovzdať aj kultúru, vedu, písmo, vzdelanie a zásady hospodárskeho života. Učili ľudí modliť sa, oboznamovali ich zo Svätýmpísmom, slávili kresťanské bohoslužby, učili žiť podľa Ježišovej Pravdy, viedli k hodnotám, na ktorých je možné budovať trvalé šťastie.
Hoci ich pôsobenie trvalo len niekoľko desaťročí a namiesto odmeny sa im dostalo vyhnanstvo, ovocie ich pôsobenia prežilo a šírilo sa ďalej. Duchovný život dával smer ich životnej ceste, oni na nej vytrvali a ukazujú cestu aj nám a žijú v srdciach mnohých dodnes.
Pokladám si za povinnosť, už viac než tri desaťročia, osláviť ich sviatok na miestach spojených s ich pôsobením a pozývam k tomu aj iných. Oni sa neznížili k manipulácii, klamstvu, podvodom, hlásaniu vlastných názorov, zviditeľňovaniu seba. Pretože boli verní Božej Pravde, boli darom. Každý, kto ich počúval a riadil sa podľa ich učenia, bol obdarovaný nielen nimi, ale aj Bohom.
Plnohodnotný život je možné prežiť len v ovzduší dobra, pravdy, lásky, služby, dávania... To, čo sa nám dostáva, máme aj my prekvasiť láskou, podobne ako sa prekvasí hrozno na kvalitné víno, a tak vytvárať atmosféru vzájomného dávania a obdarovávania. Nie žiť podľa hesla: Čo ja ti môžem sľúbiť, to ti nemôže nikto dať. Nie profitovať z práce iných. Byť darcom a darom! Ale to je možné len tam, kde spoločenstvá fungujú na kresťanských, evanjeliových zásadách – a práve takéto spoločenstvá vytvárali aj naši patróni Európy. Nasledujme ich v tom.
V súčasnosti môžeme byť svedkami toho, že dobrá vôľa iných býva zneužívaná rozličnými „vodcami“ na zviditeľnenie sa, medializáciu, popularitu a obohatenie seba. Koľkí využijú kresťanov a ľudí dobrej vôle, aby ich oklamali polopravdami, demagógiou, klamstvami, aby ich zneužili na prízemné a nízke ciele! Môžeme sa s tým stretnúť aj v štruktúrach Cirkvi.
Vidíme to najviac v západnej Európe, ale asi všade vo svete, že kresťanstvo je na ústupe. Je to asi preto, že nežijeme podľa príkladu našich hrdinských patrónov. Nie sme ľuďmi modlitby, štúdia, obety, služby a práce pre dobro iných. Nesnažíme sa žiť dôsledne podľa evanjelia, apoštolov a tých, ktorí sa celkom dali do služby hlásania Pravdy a Lásky. Vieru už často nedokážeme odovzdávať ani tým najbližším v rodinách, spoločenstvách, národoch...
To, že niekto rozsieva na svojom poli kvalitné osivo, ešte neznamená, že bude na ňom aj žať úrodu, ale kto nezaseje a nechá pôdu zarásť burinou, žať určite nebude. Často vymýšľame, špekulujeme, aktivizujeme, ale naše snahy zostávajú bez úžitku a obracajú sa proti nám. My sami, i svet okolo nás, sa usilujeme fungovať bez nádeje na večnosť i časnosť, žiť zo dňa na deň, ženieme sa nevedno kam a uspokojujeme sa s materiálnymi hodnotami, bez radosti zo života, služby, tvorby... Voláme po pevnej ruke a novodobé diktatúry prinášajú len nové bolesti, sklamania, smútky a tragédie, ktorým by sa pri troche dobrej vôle dalo predísť. Akoby sme si čoraz menej rozumeli v rodinách, spoločenstvách, v obciach, regiónoch, národoch, štátoch, v Európe, vo svete. Nehľadáme Božiu vôľu a spoločnú reč, ale usilujeme sa presadiť seba, vlastný názor, a tak egoistické záujmy jednotlivcov i skupín narážajú na seba a my zápasíme, bojujeme, útočíme... každý proti každému.
Akoby sme opúšťali ohlasovanie Ježišovho učenia aj v Cirkvi, akoby aj tam sa prenášal duch tohto sveta. Nie sme ochotní niesť zodpovednosť za seba ani za iných, ani za nám zverené úseky života. Neučíme sa od Ježiša ani od našich patrónov. Chceme si žiť po svojom a za to draho platíme stratou identity a komplikáciou života sebe i iným.
Žiaci svätého Cyrila a Metoda boli vyhnaní z nášho územia, ale ich dielo prežilo. Prežije ten, kto viac rozdá, kto sa viac obetuje. Len ten, kto robí šťastnými iných, robí šťastným aj seba. Egoizmus je cestou do záhuby. Len cesta lásky môže mať budúcnosť. Vydajme sa na ňu.
Nedajme sa oklamať vnútorne prázdnymi ľuďmi, médiami, ničím a nikým od cesty, ktorá urobila mnohých šťastnými; a z ovocia ich práce žijeme. Buďme svojím životom učiteľmi a šíriteľmi Božieho kráľovstva vo svete. Jedine tak dosiahneme šťastnú prítomnosť i budúcnosť vo svete i vo večnosti. Len tak bude mať budúcnosť naša rodina, obec, národ, Európa, svet.
Ak sa človek vzdá Boha, všetko úsilie sa stáva zbytočným. Do prepadliska dejín sa prepadli mnohé národy, mnohí vládcovia sveta, diktátori, budovatelia lepších zajtrajškov. Tam skončia všetci tí, ktorí sa nás usilujú viesť do slepej uličky egoizmu. Budúcnosť je na strane Božej Pravdy.

Ľudovít Košík
::
Ďalšie články autora:
::

Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.

3 komentáre:

  1. Anonymný27.7.16

    Čo z tých patrónov plynie pre veriaceho a neveriaceho občana, badať nejaký efekt? Ale úprimne!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nemal by si na túto otázku odpovedať každý sám?
      Myslím, že áno!
      Každý sám a v prvom rade za seba by si mal ujasniť, čo si zoberie z minulosti, či a ako sa poučí z historických dejov.

      Odstrániť
    2. Anonymný28.7.16

      Ak sú nám títo ľudia, ktorí svojou prísnou askézou pracovali na formovaní seba a dali sa celkom do služieb Boha aj ľudí a vytvorili také dielo, že ho ani čas storočí nezamlčal, majú nám čo povedať, záleží na nás či sa necháme nimi poučiť a dať sa do Božej služby, ktorá má zmysel, čo urobíme pre Božie Kráľovstvo, to má budúcnosť, to pretrvá aj po nás. Je na nás či sa necháme učičíkať vlastnou pohodlnosťou, lenivosťou, pažravosťou, prázdnotou, alebo budeme hľadať hĺbku a pracovať pre posvätenie a obohatenie seba i iných, príjmeme do vlastného života to, čo človeka buduje. Dvoj tisícročná skúsenosť kresťanstva nám má čo povedať, ak ju odmietneme, bez živej a žitej viery nebude mať budúcnosť. Súčasný svet to potvrdzuje, myslím, že aj súčasná Cirkev akoby strácala orientáciu a smer k večnosti. Ľudovít

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.