Naša kresťanská zodpovednosť

Ľudovít Košík

Súčasný stav sveta a podmienky nášho života kladú pred nás každodenne otázky, či smer, ktorým svet kráča, je správny, či môže mať pri dnešnom spôsobe života väčšiny jeho obyvateľov ešte budúcnosť, alebo či ohrozeniami, ktoré vytvára, smeruje k zničeniu človeka, života i vlastnej existencie. Ešte pred položením takýchto otázok by si každý človek mal položiť otázku o zmysle vlastného života: Prečo žijem, ako sa správam? Pracujem pre dobro a šťastie iných, alebo ma zaujímajú len moje prízemné ciele? Ako chcem žiť v budúcnosti, čo bude po smrti?... Možno je tragédiou súčasnosti i to, že takéto otázky si už zrejme väčšina jedincov nekladie a svoje záujmy sústreďuje len na materiálne záujmy, duchovné ignoruje, resp. odsúva celkom do vytratenia.

Boh stvoril svet i človeka úžasne. Ani súčasná veda nám ešte nedokáže odpovedať na všetky otázky o veľkoleposti vesmíru, ktorého sme súčasťou, ani ľudského organizmu. Človek namiesto pokory, vďačnosti a úcty k svojmu Stvoriteľovi bol často náchylný zaujať postoj pýchy voči  Bohu, zneužiť svoje postavenie správcu a nájomcu, zlyhať vo svojej zodpovednosti pred Bohom, pred svetom i voči iným ľuďom. Človeka ohrozuje pokušenie žiť si nie podľa poriadku nastoleného Bohom, ktorý bol pri stvorení vložený do sveta a prírody, ale žiť si podľa vlastných predstáv a plánov. Bez toho, aby bral na vedomie, čo takýto život prináša jemu samotnému, svetu a prírode, ktorej sme súčasťou, aj iným ľuďom. 

Dnes akoby pribúdalo aj v našom okolí a osobitne v európskych krajinách ľudí, ktorí otvorene ako jednotlivci i spoločenstvá chcú žiť po svojom. Nechcú brať do úvahy Stvoriteľa ani jeho pravidlá, ale ho bagatelizujú, vylučujú, vytláčajú zo sŕdc a myslí jednotlivcov i spoločenstiev, znevažujú, popierajú... Takýto pokus vytlačenia Boha z ľudských sŕdc i zo života spoločnosti, postavenie sa proti Bohu nikomu neprinesie úspech, spokojnosť, šťastie ani bohatstvo, ale len nové tragédie, nešťastia, biedy, utrpenie, bolesti, smrť... Keďže obyčajne najbohatší ľudia nebývajú tí najšťastnejší, aspoň ľudová múdrosť to v minulosti pripomínala, ich snahou môže byť  pomýliť a oklamať čo najviac ľudí.

Každý z nás je postavený denne mnohokrát pred voľbu medzi dobrom a zlom, čnosťou a hriechom, pokorou a pýchou, dobročinnosťou a lakomstvom, službou a lenivosťou, pravdou a lžou, láskou a sebectvom, tvorbou a konzumom, budovaním a ničením...  Nie vždy to býva rozhodnutie jednoduché a rozličné okolnosti môžu našu voľbu ovplyvňovať. Súčasné manipulácie umožňujú zastierať rozdiely a namiesto dobra a pravdy sú nám ponúkané lákavé ponuky a polopravdy, ktoré mnohých ľahko zvedú z cesty, ktorú nám ponúka Boh, sledujúci naše skutočné šťastie a dobro. Býva pritom využívaná aj naša náklonnosť k zlému, ktorú si všetci nesieme ako dôsledok dedičného hriechu. Aby sme v tomto náročnom zápase obstáli, Boh nám ponúka svoju pomoc. Človek ju ale musí chcieť prijať, byť pre ňu otvorený.

Boh sa nikomu nevnucuje, lebo nám dal slobodnú vôľu, ktorú plne rešpektuje. Je na každom, či Božiu ponuku prijme, alebo sa dá oklamať a zviesť na cestu hriechu a prázdnoty, ktorá je nám často modelovo ponúkaná. Nemusí to byť priamo navádzanie na hriech a zlo, ale na nejakú nezáväznú voľnosť, prázdnotu, neutralitu, nudu, odvádzanie od horlivého kresťanského života, názor, že všetky náboženstvá sú rovnocenné, že všetky majú jeden cieľ, ide im o dobro, mier...

A vidíme výsledky okolo nás i vo svete, vidíme ľudí bez nádeje a základných životných potrieb, ktorým nemá kto pomôcť, vidíme tragické osudy  jednotlivcov, ktorí si nevedia poradiť so životom, niektorí to riešia samovraždou, iní postupným sebazničením drogou, alkoholom či inou nezriadenosťou, vidíme rozhádané a rozbité rodiny, deti bez výchovy, rozdelené spoločenstvá, vojnové konflikty ohrozujúce existenciu sveta...

Sme tlačení ku kompromisom s klamstvom, podvodom, hriechom, okolitým svetom... Stávajú sa z nás ľudia prázdni, unavení, nevšímaví, otupení, bez nádeje a lásky, bez chuti tvoriť a niesť zodpovednosť. Navzájom sa zotročujeme, ponižujeme, okrádame... Mlčíme aj tam, kde by sa žiadalo hovoriť, takmer nikto nemá záujem pravdu počúvať, nemá nás kto vypočuť v našich trápeniach a pomôcť nám v našich ťažkostiach.

Ilustračná snímka: JM - PriestorNet

Boh sa prihovára v tichu a pokoji, a zlo má prostriedky ako všetko ovládnuť svojím hlukom a prázdnotou. A my namiesto vytvárania a ochrany skutočných hodnôt máme často jedinú starosť, ako mať čo najmodernejší a najdrahší mobil, počítač a televízor, možno auto, aby sme boli ľahšie ovládateľní a manipulovateľní.

Chýbajú osobnosti, ktoré by udávali smer života v našej spoločnosti, v národe, v Cirkvi. Aká je kvalita našich duchovných i rehoľníkov? Čo je stredobodom záujmu ich služby, kde je viditeľné ovocie ich práce? Aká je kvalita ochoty a služby našich lekárov a zdravotníckeho personálu? Čím žijú, o čo a o koho sa zaujímajú naši učitelia, katechéti? Je ich cieľom večné i časné blaho človeka, alebo hľadajú len vlastné výhody, pohodlie a nárast vlastného majetku? Aký príklad a aké hodnoty priniesli do života spoločnosti naši tzv. kresťanskí politici? Bol na vine ich neúspechu len boj ich nepriateľov proti nim, alebo sa skompromitovali vlastnou nekresťansky vedenou politikou? Akí sú naši podnikatelia, majú na zreteli dobro svojich zákazníkov a zamestnancov, alebo vlastné záujmy uprednostňujú pred spoločnými?

Všetkých nás ženie túžba viacej mať, a prestávame byť. Zabudli sme už a takmer celkom odstránili z nášho osobného, rodinného i cirkevného života askézu, sebazápor, pôst, almužnu, ochotu obetovať sa... Všetko chceme vybaviť cez reči, mediálne hry, sľubmi, za ktorými si často nestojíme. Zabudli sme na dôležitosť čistého srdca, a tak sa nám pletie aj čnosť a hriech, všetko zapĺňame aktivizmom, zabúdame na dôležitosť a kvalitu osobného duchovného života, potrebu zodpovednej výchovy a zrelosti mladých ľudí, osobností, ktoré by tvorivým spôsobom života udávali smer pre správne konanie v národe. Podobáme sa ľuďom z príbehu, ktorý v kázni použil náš bývalý pán farár: Ľudia mali na oslavu priniesť fľašu vína a vliať ju do jedného veľkého suda, a veľmi sa čudovali, keď sa začalo z neho nalievať, že pijú len čistú vodu.

Reči nás nezachránia. Potrebné sú skutky. Ale nie v akejsi anonymnej mase falošného dobra, kde sú vlastne všetci dobrí, aby udržali v dobročinnosti tých, ktorí sú ešte ochotní deliť sa, pracovať a slúžiť, čo býva často zneužívané na nie vždy dobré ciele. Náš dar, naša zodpovednosť má byť konkrétna. Podporu treba dávať len tam, kde vidíme aj dobré výsledky a o dobrých úmysloch máme aj záruky. Máme niesť konkrétnu zodpovednosť za svoje myšlienky, slová i skutky. Za svoju rodinu, za spoločenstvo, obec, národ, štát, Európu, svet. Mať aj vlastný názor na svet okolo nás. Nestať sa súčasťou anonymnej masy, ktorú ovládajú manipulátori a ženú ju tak, aby čím ľahšie dosahovali vlastné bohatstvo a ciele.  Ich netrápi, či je to dobré pre svet, spoločnosť či ľudí. Oni majú vlastné ciele a sú pre ne ochotní zneužiť  kohokoľvek a čokoľvek, aj tie najposvätnejšie hodnoty.

Cirkev mala pravdu, keď cez stáročia viedla ľudstvo na základoch Bohom zjavenej pravdy k hodnotám, na ktorých stojí jeho existencia i jeho šťastie. Keď vychovávala a vzdelávala jednotlivé osobnosti k životu a úcte a pokore pred Bohom. Keď učila k úcte voči tým, ktorí sú na pomoc iných odkázaní. Keď chránila dobro prirodzenej rodiny, ktorú tvorí muž, žena a deti. Keď viedla ľudí k zodpovednému hospodárskemu a spoločenskému životu. Svet nemôže fungovať, ak sa vzdá hodnôt, na ktorých stojí, i keby to demokraticky odhlasovali takmer všetci jeho obyvatelia.

Ak nebudeme skutočnými kresťanskými a ľudskými osobnosťami, ktorí budú mať svoje svedomie formované Božím poriadkom, ochotní, obetaví, slúžiaci s čistým srdcom, verní Pravde a žijúci v Láske k Bohu i k blížnemu, tak všetky naše experimenty, manifestácie a nasadenia v boji za lepší svet, krajšie zajtrajšky a technické vymoženosti nás dovedú k novým tragédiám, biedam, nešťastiam a bolesti.

Jedine cesta, ktorej nás učil svojím životom i slovami Ježiš Kristus, vedie k pravému životu, k trvalému šťastiu a má budúcnosť. Ak budeme mať odvahu i v súčasnom zložitom svete kráčať po nej tak, že sa nestaneme jeho súčasťou, ale budeme mať odvahu žiť proti duchu doby, môžeme naplno a dobre prežiť svoj život. Je zbytočné len chcieť, aby sa menili tí druhí okolo nás. Nestačí kritizovať, nadávať na iných, že zle žijú. Ale treba nám meniť seba, tak ako to učila Cirkev po stáročia, a možno sa nám podarí aspoň trochu zmeniť i svoje okolie, ktoré nás ignoruje, a možno nami aj pohŕda. Nech sa nám to darí a Pán Ježiš, ktorý je Cesta, Pravda i Život, nám v tom iste pomôže!

Ľudovít Košík

::

Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.