23. októbra 2016

Slovo na nedeľu (39)

Ako šiel a blížil sa k Damasku, zrazu ho zalialo svetlo z neba. Padol na zem a počul hlas, ktorý mu hovoril: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“
(Sk 9, 3–4)
Niekedy je potrebný „zázrak“, alebo nejaká nevysvetliteľná udalosť, aby človek pochopil, že jeho doterajšie konanie je zlé a že mal by sa zmeniť. Presne taký prípad sa stal  mladému mužovi – Šavlovi, ktorý bol horlivým prenasledovateľom kresťanov. Môžem napísať, že ich doslova nenávidel a najradšej by ich všetkých vyvraždil, pozabíjal...
Šavlova nenávisť voči prívržencom Pána Ježiša bola taká silná, že sa stal známym a najmä obávaným u všetkých kresťanov. Na Šavlových rukách bola krv. Jeden deň sa náhle všetko zmenilo. Zasiahla Božia moc a – zo Šavla sa stal úplne iný človek. Zmenil sa od základov. To, čo tak nenávidel, stalo sa jeho celoživotnou láskou a náplňou.

Priblížme sa ešte bližšie k tým veršom. Najprv treba vyvrátiť obraz, ktorý poznáme – Šavol nešiel na koni a teda ani z neho nespadol. V Písme čítame: „ako šiel a blížil sa k Damasku,“ nie je tu ani zmienka o zvierati. Neskôr je uvedené: „padol na zem,“ čo tiež nedokazuje rozšírenú verziu, že Šavol spadol z koňa. Nie je to však podstatné, ako sa Šavol pohyboval (cestoval), najdôležitejšie sú slová: „zrazu ho zalialo svetlo z neba.“ Nie je napísané „blesk“, ale „svetlo z neba“ – čiže niečo tajomné, mystické, nadprirodzené. A najdôležitejší je hlas, ktorý mu hovoril: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“
Predstavte si, čo asi prežíval v tej chvíli Šavol? Naľakal sa, alebo to prijal bez nejakej ujmy?  Myslím, že v prvom momente ostal prekvapený, ale pokojný, pretože sa opýtal: „Kto si, Pane?“ Odpoveď už musela byť pre neho šokujúca: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ.“ Náš Pán mu povedal nielen svoje meno, ale doplnil aj – ktorého ty prenasleduješ. Viete si predstaviť ten šok? Zrazu počuje meno toho, ktorého nenávidí a prenasleduje, a navyše, Ježiš mu ešte pripomenie jeho smutnú a tragickú úlohu, ktorú doteraz zohrával.
Šavol musel byť zdesený a určite nechápal, čo sa s ním deje. Možno si  myslel, že sa mu to „sníva“, ale nasledujúce minúty ho uviedli do reality. Dostáva príkaz od samého Ježiša: „Ale vstaň, choď do mesta a povedia ti, čo máš robiť“ (Sk 9, 6). V tom momente Šavol musel premýšľať, ako sa má zachovať. Je možné, že sa najprv chcel tej úlohy vzdať, ale Pánova sila z neho urobila iného človeka... Šavol sa mení na Pavla a začína sa jeho veľké dobrodružstvo a veľmi ťažká úloha – šíriť Pánove slová do celého sveta: „Šavol vstal zo zeme, otvoril oči, ale nič nevidel. Vzali ho teda za ruku a zaviedli do Damasku“ (Sk 9, 8).
Ďalší Pavlov život je nám známy. Všetci, čo počúvali, žasli a vraveli: „Nie je to ten, čo v Jeruzaleme prenasledoval tých, čo vzývali toto meno? A neprišiel sem na to, aby ich v putách odviedol k veľkňazom?“ (Sk 9, 21).
Prečo o tomto príbehu píšem? Zaujímajú ma dva dôležité fakty. Prvý: Prečo si Pán vybral človeka, ktorý nenávidel jeho prívržencov? Viem, Pán dokáže obrátiť každého hriešnika a do každej duše vie zasiať semienko lásky. Preto si myslím, že práve z tých najväčších hriešnikov, ktorých si Pán priklonil k sebe, tak práve z nich má najväčšiu radosť. Radosť a potešenie! Druhý fakt, resp. otázka: Ako by sme my zareagovali na takú istú výzvu? Hoci my Pána neprenasledujeme, sme však často slepí. Slepí a hluchí. Išli by sme do celého sveta, podstúpili by sme také neuveriteľné strádanie ako Šavol a šírili by sme Pánove slová navzdory všetkým prekážkam?
::
Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (38)
::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.

7 komentárov:

  1. Anonymný23.10.16

    Zaujímavá rozprávka, ale skúsme ju interpretovať normálne, bez použitia zázračna.
    Na Šavla, ktorý bol známy, že prenasledoval stúpencov novej židovskej sekty, si títo počkali, keď bol na ceste do Damasku a dostal riadnu ranu do hlavy, že sa mu až v očiach zaiskrilo a padol na zem. Keď ho odvliekli do mesta a vysvetlili, že buď toho zanechá, alebo zahynie, pridal sa na stranu sekty. Podľa pravidla cirkevnej hierarchie: buď nám budeš veriť, alebo ťa čaká peklo.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ... A tento zbitý a oklamaný Šavol sa zmenil na Pavla – po celý zvyšok života neúnavne ohlasoval vzkrieseného Krista, prešiel tisíce kilometrov, bol za svoju vieru väznený, prenasledovaný, napokon podstúpil mučenícku smrť.

      Naozaj chcete tvrdiť, že tento muž bol slabochom či špekulantom?! To je hanebné a úbohé. Hanebné a úbohé je zužovať bytie len na to, čo môžeme ohmatať, odvážiť, zrátať.

      Pavlovo svedectvo je dôveryhodné a natoľko silné, že účinne pôsobí aj po dvoch tisícročiach. Po obrátení celý svoj život obetoval šíreniu kresťanstva. Jeho opľúvači mu nesiahajú ani po členky.

      Odstrániť
  2. Anonymný24.10.16

    Zázračno oslovuje "jednoduchých" ľudí od nepamäti a radi tomu veria. Bolo by to celkom milé, keby z toho nevydedukovali určité konanie a nie vždy pozitívne.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vtáka poznať po perí a človeka po reči.

      Odstrániť
  3. Anonymný29.10.16

    Bohu nič nie je nemožné (porov. Lk 1,37), no stáva sa, že aj keby ľudia videli na Zemi na vlastné oči neviem aké zázraky, niektorí by v Boha neuverili ani tak. Zázrak by si zdôvodnili racionálne, psychologicky, vedecky alebo neviem ako ešte. Náboženská skupina farizejov, ktorú spomínajú stránky Biblie na každom kroku, videla naživo desiatky Ježišových zázrakov (a neboli to malé, bezvýznamné veci) a predsa v Ježiša neuverili ako Božieho Syna...

    OdpovedaťOdstrániť
  4. V Lukášovom evanjeliu nachádzame príbeh o boháčovi a Lazárovi. Je v ňom vyjadrená aj takáto myšlienka: Kto nechce, neuverí, aj keby sa niekto z druhého sveta vrátil, aby ho varoval (porov. Lk 16, 19–31).

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Keď uznáme Boha ako stvoriteľa všetkého, musíme tiež uznať, že má moc aj nad hmotou. Môže teda konať i to, čo my vnímame ako zázračné.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.