Aby sme sa nestratili

Vlado Gregor

Pred pár dňami som sa vrátil z Maďarska a najväčší dojem na mne nezanechala Budapešť, ale tak trochu periférie, hoci v nejakom zmysle aj centrá – kultúrne a náboženské: v Pannonhalme, a vojensko-politické v Komárne a či Komárome.

Kláštor v Pannonhalme zapôsobil svojou starobylosťou a predvedením kresťanskej estetiky a kultúry, ktorá bezpochyby pomohla nedávnym kočovníkom uniknúť osudu Avarov, Hunov a iných podobných návštevníkov v našom susedstve. Myslím, že aj tí najtvrdší ateisti musia uznať význam tejto a podobných inštitúcií, založených pri zrode novodobých národov, v prípade Maďarov už okolo roku 995.

Popritom ešte výraznejším dojmom na mňa zapôsobila na tú dobu nedobytná pevnosť na brehu Dunaja. Už aj Pannonhalma bola opevnená a vďaka tomu odolala tatárskym vpádom, ale jej múry samozrejme nie sú porovnateľné s neskoršou stavbou pri Komárne, na ktorú prispeli katolícki Habsburgovci, predovšetkým v záujme obrany kresťanskej civilizácie proti aj vtedy aktuálnej islamskej hrozbe.

My kresťania iste máme milovať aj svojich nepriateľov a škodcov a v osobných kontaktoch to bezpochyby platí. Je výstižné a podstatné Kristovo pravidlo, že ak ťa niekto udrie po pravom líci, máš nastaviť aj ľavé. Ale ani toto odporúčanie nám nedáva dôvod dať sa bez príčiny mlátiť. Ak vyjdeme z vtedajšieho kontextu, udrieť po pravom líci znamenalo skôr urážku ako bitku. Pretože ak chceme niekomu riadnu vraziť, bijeme väčšinou pravou rukou po ľavom líci...

Je teraz módou aj rozumnú a nevyhnutnú obranu, hoci len slovnú, nazývať netoleranciou, xenofóbiou, islamofóbiou a podobnými „fuj“ názvami. Lenže, milí moji, ak si nebudeme vážiť a presadzovať svoju vieru a kultúru a ak nebudeme mať radi vlastný národ a jeho zvyky, spáchame skôr či neskôr masovú samovraždu a rozplynieme sa v ničote, v neexistencii. Skrátka, ostaneme len ďalšou výčitkou a výstrahou v dejinnom procese. Chcieť dodržiavať dlhoročné a osvedčené zásady, nepodliehať módnym a nezmyselným trendom, nezabúdať na osudy a kríže predkov a dbať na budúcnosť detí a vnúčat, toto dovolíme nazývať nekultúrnosťou a nenávisťou?!

Nezabúdajme, že idea rovnosti pred Bohom a viera v pochopiteľnosť sveta, ktorý stvoril dobrý Boh, dala vzniknúť vede, spoliehaniu sa na vlastné sily a aj rozvoju konkrétneho a vôbec nie imaginárneho milosrdenstva. Nie takej dobroty, akú nám chcú predpisovať tí, čo katastrofy provokujú a ronia krokodílie slzy nad neporiadkom, ktorý oni sami svojimi absurdnými ideológiami a skutkami vyvolali a podporili!

Uvedomme si, že práve kresťanstvo svojou otvorenosťou k možnej rovnosti a predpokladaním sveta, v ktorom vládnu rozumné zákony, dovolilo vzniknúť tomu, že sa vôbec hovorí o ľudských právach a slobode, ktorú táto tolerancia priviedla až k možnosti byť ateistami. V islame či hinduizme na niečo také vôbec neexistujú predpoklady, na východ od nás sa o rovnosti vôbec neuvažuje, myslím tým pokusy o  konkrétnu rovnosť, nielen tú pred Bohom. Tou túžbou po rozumnej rovnosti sa nepochybný európsky predstih začal a ak z nej rezignujeme pri snívaní o akomsi absolútnom multikulturalizme, tak nezlikvidujeme len ten predstih, ale nakoniec pochováme aj samých seba.

KAJAJME SA A VERME EVANJELIU!

Vlado Gregor

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.