K výročiu Novembra

 

Súčasná verejná diskusia je výrazne a negatívne poznačená tendenciou všetko hnať na ostrie noža, alebo inými slovami, od krajnosti do krajnosti, od mantinelu k mantinelu, akoby v ničom neexistovala stredná cesta porozumenia, zmierenia či zmiernenia názorových rozporov. Iste, sú témy, problémy a povedzme hodnotové otázky, ktoré si vyžadujú zaujatie nekompromisného postoja. A sú veci jasné, zrejmé, jednoznačné, ktoré nikto so zdravým rozumom nespochybňuje. Ale cesta k pravde nebýva vždy priamočiara, osobitne pri hodnotení historických udalostí sa treba vyhnúť čiernobielemu účelovému chápaniu a unáhleným úsudkom.

Pod vplyvom spomenutej tendencie sa dnes aj názory na November 1989 priveľmi polarizujú – na jednej strane vidíme nekritické vyzdvihovanie, priam zvelebovanie, na strane druhej znevažovanie, degradáciu. Nič medzi tým. Triezvy, rozvážny a vyvážený prístup absentuje. Navyše, téma takzvanej nežnej revolúcie sa stala súčasťou aktuálneho politického boja, prostriedkom na dosiahnutie krátkodobých, utilitaristických cieľov; jednotliví politici či aktivisti aj mnohí novinári o nej hovoria tak, ako to vyhovuje ich potrebám, respektíve ideologickým predstavám.

Nie, udalosti Novembra 1989 neboli ani komunistickým pučom, ani volaním po progresivizme. V tých prelomových časoch sme si želali slobodu a demokraciu – slobodu spojenú so zodpovednosťou a demokraciu ako čestnú súťaž myšlienok, programov a koncepcií orientovaných na lepší život celej spoločnosti. Žiaľ, ani jedno, ani druhé sa nenaplnilo, ale to neznamená, že je prípustné prekrucovanie historických faktov a ich propagandistické zneužívanie.

 

Ján Maršálek

::

Môj pohľad:

Európa sa mení

Kultúra a politika

Selektívna slepota

::

Vážený čitateľ,
pomôžte nám skvalitniť tento portál, prispejte svojím komentárom, vyjadrite svoj názor...
(redakčný dotazník)