22. novembra 2016

Národovec Martin Čulen

Ľudovít Košík
Kňaz, pedagóg, spisovateľ, publicista, národný buditeľ Martin Čulen sa narodil v Brodskom na Záhorí 31. mája 1823 v národne a slovensky uvedomelej roľníckej rodine Jozefa Čulena, ktorý s manželkou Klárou, rod. Hladíkovou, mali štrnásť detí, z nich sa siedmi dožili dospelosti. Jeho brat Štefan bol tiež kňazom. Po vychodení ľudovej školy v rodisku Martin Čulen študoval od roku 1836 na gymnáziu v Skalici, od roku 1940 v Trnave, v Bratislave, v roku 1843 Ostrihome, kde aj zmaturoval. Teológiu študoval na Pázmáneu vo Viedni.
Hneď po svojom príchode do Viedne založil tam čitateľský spolok a slovanskú knižnicu, pre ktorú získaval knihy a viedol ich evidenciu. Zapojil sa do emancipačného pohybu Slovákov.  Za kňaza bol vysvätený 13. decembra 1948. Aktívne sa zapájal do všetkých dôležitých politických, hospodárskych a najmä kultúrnych podujatí národného charakteru. 

V roku 1948 sa zúčastnil slovanského zjazdu v Prahe, do priebehu ktorého sa aktívne zapojil a upevnil svoje kontakty najmä juhoslovanskými politikmi, s ktorými sa zoznámil už predtým  vo Viedni. Bol na neho vydaný aj zatykač, preto zostal určitý čas v Čechách, potom sa vrátil do Brodského, ukončil v Ostrihome štúdiá a po kňazskej vysviacke nastúpil ako kaplán vo Veľkých Levároch, kde si ho vyžiadali farníci; tu pôsobil jeho starší brat Štefan. Potom ešte krátky čas bol kaplánom v  Majcichove.
Martina Čulena priťahovalo učiteľské povolanie, bol presvedčený, že národné hnutie potrebuje vzdelaných a národne uvedomelých Slovákov, preto v roku 1951 zložil na univerzite vo Viedni, ako prvý Slovák, učiteľskú skúšku a pôsobil na katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici. V roku 1853–54 si zvyšoval odborné vzdelanie, navštevoval fyzikálno-matematický seminár na viedenskej univerzite a udelili mu titul profesor. Vtedy vydal  v češtine aj učebnicu matematiky, ktorú rakúske ministerstvo školstva uznalo ako oficiálnu učebnicu, čo mu prinieslo uznanie, autoritu i honorár, zvýšilo to jeho sebavedomie.
Počas pobytu v Banskej Bystrici sa priatelil s Andrejom Sládkovičom, ktorý žil v Radvani. V roku 1856 mu jeho výsledky aj povesť vynikajúceho pedagóga zabezpečili, že bol preložený na uhorský školský ústav a vyššie kráľovské katolícke gymnázium v Bratislave, kde pôsobil ako jediný Slovák v profesorskom zbore. Spolu s Andrejom Radlinským, Danielom Gabrielom Lichardom a Karolom Kuzmánym pripravovali stanovy Matice slovenskej.
V roku 1859 sa stal riaditeľom katolíckeho gymnázia Satu Mare v Rumunsku. V roku 1862 sa vrátil do Banskej Bystrice, kde Štefan Moyzes dosiahol, že sa stal riaditeľom gymnázia. V Skalici vydal r. 1866 svoju druhú učebnicu matematiky. Začiatkom roka 1867 bol okamžite odvolaný z funkcie riaditeľa gymnázia, zakázali mu verejnú činnosť i styk so študentmi. Čulen nastúpil ako riaditeľ vyššieho kráľovského katolíckeho gymnázia v Levoči, keďže Levoča nebola naklonená jeho slovenským snahám.
V auguste 1868 ho pre jeho politické aktivity  uhorský minister školstva Jozef Eotvos pozbavil aj tejto funkcie a bol penzionovaný. Presťahoval sa do Kláštora pod Znievom a tu pripravoval s pomocou znievskeho richtára Jána Capka založenie gymnázia, ktoré 3. októbra 1869, napriek nevôli vládnych kruhov, začalo s vyučovaním 73 žiakov, väčšinou pochádzajúcich z chudobných rodín. Martin Čulen sa stal jeho riaditeľom. Rôznymi formami sa hľadali prostriedky ako finančne zabezpečiť existenciu školy. Keďže časom stúpol počet študentov na 187 a škola sa vzmáhala, bolo to naďalej tŕňom v oku maďarskej vláde i cirkevnej hierarchii. Proti škole bolo vznesené vykonštruované obvinenie a 21.septembra 1874 bola násilne zatvorená nariadením ministra A. Treforta. Existencia gymnázia, do ktorého vložil Čulen veľa síl a bolo jeho najväčším dielom, trvala iba päť rokov.
Stal sa oprávnene obľúbeným pedagógom a národovcom slovenského ľudu. Jeho prínos do pedagogiky je v matičných rokoch ojedinelý a priekopnícky. Usiloval sa o morálnu, občiansku a národnú výchovu, o všestranný rozvoj žiakov, aby po absolvovaní štyroch ročníkov gymnázia boli pripravení pokračovať v ďalšom štúdiu, alebo sa zapojili do pracovného života.
Keďže Martin Čulen pôsobil v Banskej Bystrici, podieľal sa aj na založení Matice slovenskej v r. 1863 a bol jej funkcionárom. (Jej riadnym členom bol aj jeho brat Štefan, ktorý pôsobil v Perneku, a synovec Michal, kňaz nitrianskej diecézy.) V roku 1870 sa stal čestným občanom Turčianskeho Sv. Martina a Kláštora pod Znievom a r. 1871 Mošoviec. V tomto období bola bohatá aj jeho publicistická tvorba, publikoval v Pešťbudínskych vedomostiach, Katolíckych novinách a  Národných novinách.
Po násilnom zatvorení gymnázia v Kláštore pod Znievom a zastavení činnosti Matice slovenskej a rozlúčke s priateľmi nastúpil v apríli 1875 ako farár v Čake v slovensko-maďarskom prostredí. Počas jeho pôsobenia sa zaostalá obec stala prosperujúcou. Aj tu pokračovala jeho publicistická činnosť, články uverejňoval v Obzore, Katolíckych novinách a v Kazateľni. V roku 1885 sa stal aj členom výboru Spolku sv. Vojtecha.
V roku 1893 začal Čulen chorľavieť.  V novembri 1893 sa v Malackách zúčastnil na pohrebe svojho brata Štefana, cestou prechladol, čo ho pripútalo na lôžko, a v Čake 24. januára 1894 zomrel – pochovaný jena tamojšom cintoríne.
Ľudovít Košík
::
Použitá literatúra:
M. Štilla: Martin Čulen – pedagóg a národný buditeľ; Bratislava, SPN, 1983
Konštantín Palkovič: Obec Brodské; 1999
Zborník na počesť Martina Čulena; 1994, Materiály z vedeckých a kultúrnych podujatí v Brodskom a Čake, zostavil Dr. Pavol Parenička
::
Odporúčané:
::

Ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.