Národovec Martin Čulen

Ľudovít Košík

Kňaz, pedagóg, spisovateľ, publicista, národný buditeľ Martin Čulen sa narodil v Brodskom na Záhorí 31. mája 1823 v národne a slovensky uvedomelej roľníckej rodine Jozefa Čulena, ktorý s manželkou Klárou, rod. Hladíkovou, mali štrnásť detí, z nich sa siedmi dožili dospelosti. Jeho brat Štefan bol tiež kňazom. Po vychodení ľudovej školy v rodisku Martin Čulen študoval od roku 1836 na gymnáziu v Skalici, od roku 1940 v Trnave, v Bratislave, v roku 1843 Ostrihome, kde aj zmaturoval. Teológiu študoval na Pázmáneu vo Viedni.

Hneď po svojom príchode do Viedne založil tam čitateľský spolok a slovanskú knižnicu, pre ktorú získaval knihy a viedol ich evidenciu. Zapojil sa do emancipačného pohybu Slovákov.  Za kňaza bol vysvätený 13. decembra 1948. Aktívne sa zapájal do všetkých dôležitých politických, hospodárskych a najmä kultúrnych podujatí národného charakteru. 

V roku 1948 sa zúčastnil slovanského zjazdu v Prahe, do priebehu ktorého sa aktívne zapojil a upevnil svoje kontakty najmä juhoslovanskými politikmi, s ktorými sa zoznámil už predtým  vo Viedni. Bol na neho vydaný aj zatykač, preto zostal určitý čas v Čechách, potom sa vrátil do Brodského, ukončil v Ostrihome štúdiá a po kňazskej vysviacke nastúpil ako kaplán vo Veľkých Levároch, kde si ho vyžiadali farníci; tu pôsobil jeho starší brat Štefan. Potom ešte krátky čas bol kaplánom v  Majcichove.

Martina Čulena priťahovalo učiteľské povolanie, bol presvedčený, že národné hnutie potrebuje vzdelaných a národne uvedomelých Slovákov, preto v roku 1951 zložil na univerzite vo Viedni, ako prvý Slovák, učiteľskú skúšku a pôsobil na katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici. V roku 1853–54 si zvyšoval odborné vzdelanie, navštevoval fyzikálno-matematický seminár na viedenskej univerzite a udelili mu titul profesor. Vtedy vydal  v češtine aj učebnicu matematiky, ktorú rakúske ministerstvo školstva uznalo ako oficiálnu učebnicu, čo mu prinieslo uznanie, autoritu i honorár, zvýšilo to jeho sebavedomie.

Počas pobytu v Banskej Bystrici sa priatelil s Andrejom Sládkovičom, ktorý žil v Radvani. V roku 1856 mu jeho výsledky aj povesť vynikajúceho pedagóga zabezpečili, že bol preložený na uhorský školský ústav a vyššie kráľovské katolícke gymnázium v Bratislave, kde pôsobil ako jediný Slovák v profesorskom zbore. Spolu s Andrejom Radlinským, Danielom Gabrielom Lichardom a Karolom Kuzmánym pripravovali stanovy Matice slovenskej.

V roku 1859 sa stal riaditeľom katolíckeho gymnázia Satu Mare v Rumunsku. V roku 1862 sa vrátil do Banskej Bystrice, kde Štefan Moyzes dosiahol, že sa stal riaditeľom gymnázia. V Skalici vydal r. 1866 svoju druhú učebnicu matematiky. Začiatkom roka 1867 bol okamžite odvolaný z funkcie riaditeľa gymnázia, zakázali mu verejnú činnosť i styk so študentmi. Čulen nastúpil ako riaditeľ vyššieho kráľovského katolíckeho gymnázia v Levoči, keďže Levoča nebola naklonená jeho slovenským snahám.

V auguste 1868 ho pre jeho politické aktivity  uhorský minister školstva Jozef Eotvos pozbavil aj tejto funkcie a bol penzionovaný. Presťahoval sa do Kláštora pod Znievom a tu pripravoval s pomocou znievskeho richtára Jána Capka založenie gymnázia, ktoré 3. októbra 1869, napriek nevôli vládnych kruhov, začalo s vyučovaním 73 žiakov, väčšinou pochádzajúcich z chudobných rodín. Martin Čulen sa stal jeho riaditeľom. Rôznymi formami sa hľadali prostriedky ako finančne zabezpečiť existenciu školy. Keďže časom stúpol počet študentov na 187 a škola sa vzmáhala, bolo to naďalej tŕňom v oku maďarskej vláde i cirkevnej hierarchii. Proti škole bolo vznesené vykonštruované obvinenie a 21.septembra 1874 bola násilne zatvorená nariadením ministra A. Treforta. Existencia gymnázia, do ktorého vložil Čulen veľa síl a bolo jeho najväčším dielom, trvala iba päť rokov.

Stal sa oprávnene obľúbeným pedagógom a národovcom slovenského ľudu. Jeho prínos do pedagogiky je v matičných rokoch ojedinelý a priekopnícky. Usiloval sa o morálnu, občiansku a národnú výchovu, o všestranný rozvoj žiakov, aby po absolvovaní štyroch ročníkov gymnázia boli pripravení pokračovať v ďalšom štúdiu, alebo sa zapojili do pracovného života.

Keďže Martin Čulen pôsobil v Banskej Bystrici, podieľal sa aj na založení Matice slovenskej v r. 1863 a bol jej funkcionárom. (Jej riadnym členom bol aj jeho brat Štefan, ktorý pôsobil v Perneku, a synovec Michal, kňaz nitrianskej diecézy.) V roku 1870 sa stal čestným občanom Turčianskeho Sv. Martina a Kláštora pod Znievom a r. 1871 Mošoviec. V tomto období bola bohatá aj jeho publicistická tvorba, publikoval v Pešťbudínskych vedomostiach, Katolíckych novinách a  Národných novinách.

Po násilnom zatvorení gymnázia v Kláštore pod Znievom a zastavení činnosti Matice slovenskej a rozlúčke s priateľmi nastúpil v apríli 1875 ako farár v Čake v slovensko-maďarskom prostredí. Počas jeho pôsobenia sa zaostalá obec stala prosperujúcou. Aj tu pokračovala jeho publicistická činnosť, články uverejňoval v Obzore, Katolíckych novinách a v Kazateľni. V roku 1885 sa stal aj členom výboru Spolku sv. Vojtecha.

V roku 1893 začal Čulen chorľavieť.  V novembri 1893 sa v Malackách zúčastnil na pohrebe svojho brata Štefana, cestou prechladol, čo ho pripútalo na lôžko, a v Čake 24. januára 1894 zomrel – pochovaný jena tamojšom cintoríne.

Ľudovít Košík

::

Použitá literatúra:

M. Štilla: Martin Čulen – pedagóg a národný buditeľ; Bratislava, SPN, 1983

Konštantín Palkovič: Obec Brodské; 1999

Zborník na počesť Martina Čulena; 1994, Materiály z vedeckých a kultúrnych podujatí v Brodskom a Čake, zostavil Dr. Pavol Parenička

::

Odporúčané:

Držme sa overených hodnôt

K výročiu Novembra 1989

::

Ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!