Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať.
(Mk 3, 14)
Každý z nás má v živote zohrať
nejakú úlohu. Samozrejme, nevieme presne akú. Iba ju tušíme a ak je nám
dané, dozvieme sa o nej viac v priebehu cesty... Naše posolstvo vydávame postupne,
presne tak, ako vydáva sviečka plameň – a skrze neho sa šíri do okolia
svetlo.
Hlavnou našou úlohou je žiť čestne, zodpovedne
a s láskou prijímať všetkých, ktorých stretneme. Niekto nedokáže
splniť tieto určujúce životné pravdy a žije si svoj život tak, že je na
pohoršenie. Nechcime teraz moralizovať. Životné úlohy nie každý zvládne, nie
každý je na konci svojej púte sám so sebou spokojný.
Premýšľam, ako sa cítili Dvanásti, keď ich Pán
„ustanovil“ (vybral) a poveril úlohami, o ktorých dovtedy ani
netušili. Aj oni možno mali naplánované svoje „úlohy“ a smer svojej cesty
a naraz – taká zmena! Vieme, ako to dopadlo... Dvanásti nastúpili na plnenie
úloh, ktoré im ukázal Pán, a na konci ich cesty, ktorá bola nesmierne
ťažká a tŕnistá, čakala na nich krutá smrť... Áno, ale aj vďaka tejto zmene
ich zmýšľania (zmene ich úloh), môžeme sláviť Kristovo víťazstvo a naše
vykúpenie.
::
Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (46)
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
Oslovili ma z dnešného príhovoru dve slová – krutá smrť a vykúpenie a pýtam sa či tí dvanásti nevideli vo svojej smrti vykúpenie? Vidí veriaci v smrti svoje vykúpenie, či ho zožiera neistota posmrtného stavu, zasiata náboženským učením?
OdpovedaťOdstrániťSom rád, že ste si môj text prečítali – a podľa komentára usudzujem, že vás zaujal. Hoci takmer nikdy na komentáre neodpovedám, vo vašom prípade urobím výnimku.
OdstrániťKrutá smrť v podstate neexistuje. Smrť je smrť a pre každého z nás je vždy rovnaká. Smrť (lat. Exitus letalis) je definovaná rôznymi poučkami. Nebudem sa o nich zmieňovať a zachádzať do detailov. Existuje veda – tanatológia – ktorá sa zaoberá smrťou a zomieraním. A práve zomieranie je často zamieňané so smrťou. „Zomieranie je cesta, smrť je jej cieľom.“ Alebo: „Vedomie, že prichádza smrť, je horšia ako smrť sama.“ Keď som napísal „krutá smrť“, myslel som tým presne „kruté zomieranie“. Zaiste uznáte, že je rozdiel medzi zomieraním v pokojnej starobe, obklopený svojimi blízkymi, a zomieraním mučením, pribitím dolu hlavou na kríž, sťatím... V prvom prípade povieme: ten mal krásnu smrť, v druhom: bola to krutá smrť. (Podvedome však myslíme na ich zomieranie.) A práve takáto – krutá smrť bola „určená“ apoštolom. Vieme, že takmer všetci apoštoli zomreli – zomierali veľmi, veľmi kruto a bolestivo. Iba apoštol Ján zomrel prirodzeným spôsobom. Po takejto krutej smrti (zomieraní) skonštatujeme: „Smrť je pre nich vykúpením.“ Myslíme tým na stav, že ich už nič „nebolí a odpočívajú v pokoji“. Vykúpenie má aj iný význam. My, kresťania veríme, že po našej smrti sa náš život nekončí, ale prechádza do iného stavu: ak sme žili podľa učenia Pána Ježiša Krista, môžeme spočinúť v Jeho Kráľovstve. Kresťana „nezožiera“ neistota posmrtného stavu. Vie, čo bude „nasledovať“. Pretože svojou smrťou (nie zomieraním) nás Ježiš Kristus vykúpil a Jeho slávnym zmŕtvychvstaním nám zabezpečil život večný.
Takto, v stručnosti, som sa vám snažil vysvetliť môj text. Verím, že som vás aspoň čiastočne uspokojil. Ešte raz – ďakujem za váš záujem o môj príspevok. Verím, že aj iné moje texty prebudia vo vás zvedavosť a začnete o kresťanstve uvažovať v hlbšom kontexte.