21. februára 2017

Ad orientem? Ad occidentem?

Karol Dučák
Na východ, či na západ?
Minulý rok vzbudilo veľký rozruch v Katolíckej cirkvi vyhlásenie kardinála Saraha, ktorý apeloval na to, aby na svätej omši „počas úkonu pokánia, spevu Glória, modlitieb a eucharistickej modlitby, všetci – kňaz a podobne aj spoločenstvo – boli spolu obrátení ad orientem (na východ). Úkon obrátenia na východ, vyjadruje poklonu nad dielom vykúpenia, ktoré koná Kristus. Tento spôsob by bolo vhodné uskutočniť v katedrálach, kde musí byť liturgický život príkladným“. (Poznámka 1)
Vyhlásenie kardinála Saraha však bolo nesprávne pochopené ako požiadavka totálneho návratu k postoju „ad orientem“, a to vyvolalo neprimerane búrlivé reakcie a slovné prestrelky medzi konzervatívne a progresívne orientovanými katolíkmi. 

Pri podrobnejšom skúmaní tohto vyhlásenia však zistíme, že kardinál Sarah, ktorý je ako prefekt Kongregácie pre Bohoslužbu a poriadok sviatostí jediný oprávnený hovoriť v mene Magistéria Cirkvi, nepožaduje návrat k postoju „ad orientem“ pri slávení liturgie, ale výslovne žiada, aby na svätej omši bol kňaz spolu s veriacimi obrátený na východ len počas:
1. úkonu pokánia,
2. spevu Glória,
3. modlitieb,
4. eucharistickej modlitby. (2) 
Teda zvyšok svätej omše má kňaz odslúžiť v takom postoji ako doposiaľ, čiže smerom na západ a versus populum. Je potrebné zdôrazniť, že takáto požiadavka kardinála Saraha je korektná a legitímna, navyše má historické opodstatnenie, ako bude prezentované o niečo ďalej.
Predovšetkým v radoch ultratradicionalistov vyvolalo vyhlásenie kardinála Saraha nové kolo útokov na súčasnú liturgickú prax, pri ktorej sú veriaci počas svätej omše obrátení smerom na východ, avšak celebrant je obrátený tvárou k ľudu a súčasne smerom na západ. Je však potrebné povedať, že takéto vybičovanie vášní je neopodstatnené.
Ani misál Pia V. z roku 1570, ba ani jeho neskoršie upravené vydania totiž nenariaďovali a priori celebrantovi sláviť liturgiu „ad orientem“, hoci tu nesporne existovala tendencia takého postoja v liturgii a veľká väčšina svätých omší bola slávená takýmto spôsobom. Liturgia Pia V., nazývaná aj tridentská omša, dokonca nezakazovala ani slávenie liturgie tvárou k ľudu, aj keď sa tento postoj liturga počas svätej omše vyskytoval pred liturgickou obnovou súvisiacou s Druhým vatikánskym koncilom zriedkavejšie.
Pomery v Katolíckej cirkvi a predovšetkým architektonické riešenie katolíckych chrámov už pred Druhým vatikánskym koncilom umožňovali celebrantovi byť počas liturgie obrátený tak smerom na východ, ako aj smerom na západ, navyše umožňovali kňazovi sláviť liturgiu tak tvárou k ľudu, ako aj chrbtom k veriacim. Nie je teda pravda, že postoj liturga smerom k západu a čelom k veriacim je nóvum liturgickej obnovy po Druhom vatikánskom koncile.
Je potrebné pripomenúť, že aj „v misále Pia V. pred liturgickou reformou Druhého vatikánskeho koncilu sa v Ritus servandus in celebratione missae píše: ,Ak je oltár na východ smerom k ľudu, celebrant otočený tvárou k ľudu sa neotáča chrbtom k oltáru, keď má povedať Dominus vobiscum...´ Predkoncilový misál teda tiež poznal možnosť liturgie ,tvárou k ľudu´, ak na to boli dôvody, napr. orientácia svätyne na západ a orientácia oltára na východ“. (3) 
Píše o tom aj emeritný pápež Benedikt XVI., ktorý ešte ako kardinál Ratzinger napísal dielo Geist der Liturgie (Duch liturgie). Autor v ňom okrem iného uvádza, že na rozdiel od byzantskej sakrálnej architektúry sa v Ríme „vyvinulo iné usporiadanie. Biskupský stolec bol preložený do stredu apsidy, a tým bol oltár obrátený smerom do cirkevnej lode. Tak to podľa všetkého bolo v Lateránskej bazilike i v Bazilike Santa Maria Maggiore až do 9. storočia… Z topografických výskumov vyplynulo, že Chrám sv. Petra bol umiestnený smerom na západ. Ak chcel celebrujúci kňaz – podľa požiadavky kresťanskej modlitebnej tradície – hľadieť na východ, musel pozerať k ľudu – to je dôsledok. Ktovie z akých dôvodov sa pod vplyvom Chrámu sv. Petra rozšírilo takéto rozmiestnenie v niektorých kresťanských chrámoch“. (4)
Je nutné pochopiť, že liturgická prax zohľadňovala orientáciu mnohých kostolov v kresťanskom staroveku a stredoveku, ktoré sa delili na dve základné skupiny. Do prvej „patrili kostoly, ktorých svätyňa smeruje na východ a hlavný vchod na západ. Do druhej skupiny patria kostoly, ktoré majú opačnú orientáciu, teda svätyňa smeruje na západ a hlavný vchod na východ. V kresťanskom staroveku na východe prevládal typ prvý (svätyňa na východe) a na západe typ druhý... Na východe koncom 4. storočia bol už každý kostol orientovaný svojou svätyňou na východ. Podobný vývin, hoci pomalší, môžeme sledovať aj na kresťanskom západe, kde sa orientácia svätyne na východ stala všeobecnou až na konci 5. storočia. Rímske baziliky, ako aj Bazilika sv. Petra alebo Lateránska bazilika a niektoré kostoly v Itálii a v severnej Afrike boli stavané podľa druhého typu, teda so svätyňou na západ, pravdepodobne podľa orientácie Jeruzalemského chrámu... Dôležitou podmienkou bolo to, aby sa najmä počas eucharistických modlitieb kňaz otočil smerom na východ“. (5)
V princípe teda už pred Druhým vatikánskym koncilom mohli nastať pri slávení tridentskej omše tri možnosti postoja celebranta a veriaceho ľudu. Rozoberme si ich do detailov v pripojených schémach:
I.
orientácia svätyne:          na západ
orientácia oltára:          na východ
orientácia kňaza:          na východ
orientácia ľudu:          na západ
postoj kňaza voči veriacim: tvárou k ľudu
Pri tomto spôsobe celebrovania liturgie bol síce kňaz obrátený na východ, avšak veriaci ľud bol obrátený smerom na západ. Navyše celebrant bol počas liturgie obrátený tvárou k veriacim.
II.
orientácia svätyne:          na východ
orientácia oltára:          na západ
orientácia kňaza:          na východ
orientácia ľudu:          na východ
postoj kňaza voči veriacim: chrbtom k ľudu
Toto bol pred liturgickou obnovou po Druhom vatikánskom koncile najčastejší spôsob slávenia liturgie Pia V.
III.
orientácia svätyne:          na západ
orientácia oltára:          na východ
orientácia kňaza:          na západ
orientácia ľudu:          na západ
postoj kňaza voči veriacim: chrbtom k ľudu
Pri tejto tretej možnosti kňaz slávil liturgiu smerom na západ, avšak počas svätej omše sa obracal na východ, predovšetkým pri eucharistickej modlitbe. Toto sa však dnes nerobí a celebrant sa počas celej svätej omše ani raz neobráti smerom k východu. Aspoň v tomto ohľade sa žiada návrat k predkoncilovej liturgickej tradícii, ako to žiada aj kardinál Sarah. Neznamená to teda požiadavku úplne zmeniť postoj celebranta počas liturgie, ale obrátenie sa liturga smerom na východ počas úkonu pokánia, spevu Glória, modlitieb a eucharistickej modlitby v zmysle požiadaviek kardinála Saraha.

Článok bol pôvodne uverejnený v časopise Duchovný pastier, č. 2 / 2017.
Preberáme ho so súhlasom redakcie.

Poznámky
(1) Sarah, R.: Cardinal Sarah: „Nová liturgia musí byť v kontinuite so starou“. Ako treba obnoviť misál Pavla VI.? In L'Osservatore Romano, June 12, 2015, dostupné  aj na internete: lifenews.sk.
(2) Sarah, R.: Cardinal Sarah: „Nová liturgia musí byť v kontinuite so starou“. Ako treba obnoviť misál Pavla VI.? In L'Osservatore Romano, June 12, 2015, dostupné  aj na internete: lifenews.sk.
(3) Šranko L. „Versus Deum“ alebo „versus populum“? Liturgická prax a teológia smeru modlitby v omši latinského obradu pred a po Druhom vatikánskom koncile, s. 71.
(4) Ratzinger J. – Benedikt XVI.: Geist der Liturgie. Eine Einführung, s. 66–67.
(5) Šranko L. „Versus Deum“ alebo „versus populum“ (Liturgická prax a teológia smeru modlitby v omši latinského obradu pred a po Druhom vatikánskom koncile, s. 68–69.

Použitá literatúra
1. Šranko L. „Versus Deum“ alebo „versus populum“? Liturgická prax a teológia smeru modlitby v omši latinského obradu pred a po Druhom vatikánskom koncile. In: Ante faciem Domini. Prvé vydanie. Praha: Strahovská knihovna Královské kanonie premonstrátů na Strahově, 2014. ISBN 978-80-88009-01-6, s. 61–81.
2. Ratzinger J. – Benedikt XVI.: Geist der Liturgie. Eine Einführung. 1. Auflage 2013. Freiburg im Breisgau: Herder Verlag. 208 s. ISBN 978-3-451-32674-5.
3. Ratzinger J. – Benedikt XVI. Duch liturgie. Trnava: Dobrá kniha, 2005. 189 s. ISBN 80-7141-477-8.  
4. SARAH, R.: Cardinal Sarah: „Nová liturgia musí byť v kontinuite so starou“. Ako treba obnoviť misál Pavla VI.? In L'Osservatore Romano, June 12, 2015, dostupné  aj na internete: lifenews.sk.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.