26. apríla 2017

Zlo a dobro medzi nami

Vlado Gregor
Kedy konečne pochopíme zmysel Veľkej noci a oceníme, že Boh je nám stále na pomoci?
Problém nielen kresťanstva, ale vlastne každej ideológie, ktorá chce mať hlavu a pätu, je v tom, že musí povzbudzovať svojich nasledovníkov k dokonalosti, dobrote, svätosti, zmierlivosti, odpúšťaniu a možno aj k ďalším vynikajúcim vlastnostiam. Ak z týchto atribútov hoci len jediný chýba, nie je s tým vierovyznaním a či svetonázorom niečo v poriadku.
My, dospelí, skúsení a často vo svojich očiach múdri, sme realisti, vieme svoje a poznáme na vlastnej koži, ako to v živote chodí. Ale to ešte neznačí, že máme mladým a neskúseným, tým zlatým nerealistickým maximalistom, kaziť ich túžby, radosť z konania dobra a snahy o nevinnosť a dokonalosť.

Boh je jediný a dokonalý a z jeho vôle a dovolenia tu niečo existuje, vzniká a rozvíja sa, dokonca sa neustále tvorí niečo nové – a svet podľa všetkého niekam smeruje. Celý náš život a celé dejiny ľudstva nám naznačujú, že nihilizmus, pesimizmus a kapitulantstvo nemajú šancu a zmysel a v konečnom dôsledku jednotlivcovi aj celku určite viac uškodia ako prospejú. Ale v čom je tá výhoda často nereálneho a naivného idealizmu nad logickým, rozumovo odôvodneným, ale nefungujúcim realizmom?
Aby sa vôbec niečo dialo, musia tu byť nedokonalosti a deficity, lebo bez toho by neexistovala ani možnosť zdokonaľovania a zlepšovania. Manichejské tendencie delenia ľudí na dobrých a zlých, popieranie jednej vesmírnej vôle a určeného smerovania, vyrábanie absolútneho zla v opozícii voči absolútnemu dobru... takéto a podobné pokušenia sú tu od počiatku špecificky ľudskej existencie a kniha Genezis teda môže poučiť nielen neskúsených a naivných, ale aj mimoriadne svetaznalých.
O tom, že aj z nevinnej nedokonalosti vyplýva často nevyhnutné zlo a možnosti nápravy sú občas nerealizovateľné a je ich potrebné odložiť, niet žiadnych pochýb. Skúsme si prečítať veľmi vážne texty o zle, ktoré by nás mohli poučiť o zbytočnosti a hlúposti našich nezriedka fanatických a utopických projektov na konečnú nápravu všetkých bolestí a problémov: Deuteronómium(28, 15–68),  Žalm  88, Izaiáš (6, 10–11; a tiež 45, 7). Sú to veľmi vážne a hlboké texty, takisto ako aj Ježišove slová o potrebe neposudzovania a odpúšťania, o kúkoli medzi pšenicou a o tom, že Boh dáva pršať dážď a svietiť slnko rovnako na dobrých i zlých, spravodlivých i nespravodlivých.
Som už v seniorskom veku a za seba môžem povedať, že naprávať zlo sa dá len odpúšťaním a zmyslom pre humor. Snažme sa teda o to napriek rizikám a bolestiam, ktoré sú s tým spojené. Príkladom a vzorom nám môže byť Ježiš Kristus, ktorý onedlho vstane z mŕtvych... Tieto slová píšem totiž na Bielu sobotu.
Napokon, aj názvy sviatkov nám dokazujú, že svet je pestrofarebný a problémy môžu byť veľké i malé, horšie i lepšie, prvoradé, druhoradé i treťoradé, ale popritom za všetkým dianím je jednotná a dobrá vôľa, ktorá sa nám ochotne zjavila a je tou podstatou sveta, na ktorú sa môžeme bez strachu a naveky spoľahnúť.
Buď vôľa Tvoja, ako na nebi, tak i na zemi!
(15. 4. 2017)
Vlado Gregor
::
Rozhovor s autorom: Ježišov odkaz pretrvá

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.