Zlo a dobro medzi nami

Vlado Gregor

Kedy konečne pochopíme zmysel Veľkej noci a oceníme, že Boh je nám stále na pomoci?

Problém nielen kresťanstva, ale vlastne každej ideológie, ktorá chce mať hlavu a pätu, je v tom, že musí povzbudzovať svojich nasledovníkov k dokonalosti, dobrote, svätosti, zmierlivosti, odpúšťaniu a možno aj k ďalším vynikajúcim vlastnostiam. Ak z týchto atribútov hoci len jediný chýba, nie je s tým vierovyznaním a či svetonázorom niečo v poriadku.

My, dospelí, skúsení a často vo svojich očiach múdri, sme realisti, vieme svoje a poznáme na vlastnej koži, ako to v živote chodí. Ale to ešte neznačí, že máme mladým a neskúseným, tým zlatým nerealistickým maximalistom, kaziť ich túžby, radosť z konania dobra a snahy o nevinnosť a dokonalosť.

Boh je jediný a dokonalý a z jeho vôle a dovolenia tu niečo existuje, vzniká a rozvíja sa, dokonca sa neustále tvorí niečo nové – a svet podľa všetkého niekam smeruje. Celý náš život a celé dejiny ľudstva nám naznačujú, že nihilizmus, pesimizmus a kapitulantstvo nemajú šancu a zmysel a v konečnom dôsledku jednotlivcovi aj celku určite viac uškodia ako prospejú. Ale v čom je tá výhoda často nereálneho a naivného idealizmu nad logickým, rozumovo odôvodneným, ale nefungujúcim realizmom?

Aby sa vôbec niečo dialo, musia tu byť nedokonalosti a deficity, lebo bez toho by neexistovala ani možnosť zdokonaľovania a zlepšovania. Manichejské tendencie delenia ľudí na dobrých a zlých, popieranie jednej vesmírnej vôle a určeného smerovania, vyrábanie absolútneho zla v opozícii voči absolútnemu dobru... takéto a podobné pokušenia sú tu od počiatku špecificky ľudskej existencie a kniha Genezis teda môže poučiť nielen neskúsených a naivných, ale aj mimoriadne svetaznalých.

O tom, že aj z nevinnej nedokonalosti vyplýva často nevyhnutné zlo a možnosti nápravy sú občas nerealizovateľné a je ich potrebné odložiť, niet žiadnych pochýb. Skúsme si prečítať veľmi vážne texty o zle, ktoré by nás mohli poučiť o zbytočnosti a hlúposti našich nezriedka fanatických a utopických projektov na konečnú nápravu všetkých bolestí a problémov: Deuteronómium(28, 15–68),  Žalm  88, Izaiáš (6, 10–11; a tiež 45, 7). Sú to veľmi vážne a hlboké texty, takisto ako aj Ježišove slová o potrebe neposudzovania a odpúšťania, o kúkoli medzi pšenicou a o tom, že Boh dáva pršať dážď a svietiť slnko rovnako na dobrých i zlých, spravodlivých i nespravodlivých.

Som už v seniorskom veku a za seba môžem povedať, že naprávať zlo sa dá len odpúšťaním a zmyslom pre humor. Snažme sa teda o to napriek rizikám a bolestiam, ktoré sú s tým spojené. Príkladom a vzorom nám môže byť Ježiš Kristus, ktorý onedlho vstane z mŕtvych... Tieto slová píšem totiž na Bielu sobotu.

Napokon, aj názvy sviatkov nám dokazujú, že svet je pestrofarebný a problémy môžu byť veľké i malé, horšie i lepšie, prvoradé, druhoradé i treťoradé, ale popritom za všetkým dianím je jednotná a dobrá vôľa, ktorá sa nám ochotne zjavila a je tou podstatou sveta, na ktorú sa môžeme bez strachu a naveky spoľahnúť.

Buď vôľa Tvoja, ako na nebi, tak i na zemi!

(15. 4. 2017)

Vlado Gregor

::

Rozhovor s autorom: Ježišov odkaz pretrvá