13. mája 2017

Mária Terézia – výročie narodenia

Ľudovít Košík
Dňa 13. mája 2017 si Európa pripomína tristo rokov od narodenia významnej panovníčky z rodu Habsburgovcov Márie Terézie. Bola cisárovnou Svätej rímskej ríše nemeckého národa, kráľovnou Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňou Rakúska, vojvodkyňou Parmy a Piacnzy, veľkovojvodkyňou Toskánska. Možno o nej hovoriť ako o úspešnej panovníčke, inšpirujúcej a múdrej  žene, ktorá prispela k prechodu krajín od stredoveku k novovekej spoločnosti.
Narodila sa vo Viedni, jej otcom bol cisár Karol VI. Habsburský, matkou Alžbeta Kristína Braunschweig-Wolfembuttel. Pokrstená bola ako Mária Terézia Waburga Amalia Christina. Jej brat Leopold zomrel mesiac po narodení. Vyrastala s mladšou sestrou Máriou Annou. Najmladšia sestra Mária Amália zomrela ako šesťročná.

Dostalo sa jej dobrej výchovy i vzdelania, na ktorom sa podieľali jezuiti, ktorí boli aj jej spovedníkmi. Nebola vychovávaná ako budúca panovníčka. Okrem nemčiny ovládala aj taliančinu, francúzštinu, španielčinu a latinčinu.
Vydala sa 12. februára 1736 za Františka Štefana Lotrinského, ktorý prišiel na viedenský dvor v roku 1724 a odvtedy si ho obľúbil jej otec, ako svojho syna. Na svadobnú cestu putovali do Mariazellu a túžili mať veľkú rodinu, čo sa im aj podarilo. Mali päť chlapcov a jedenásť dievčat, nie všetci sa dožili dospelosti, starali sa o ich dobrú výchovu. Udržiavala s deťmi písomný kontakt i keď sa rozišli po Európe. S manželom sa mali veľmi radi, žili spolu takmer tridsať rokov, Mária Terézia to mala presne spočítané – jeho smrť 18. augusta 1765 počas svadby ich syna Leopolda zmenila spôsob jej života, odvtedy neodložila čierny smútočný odev a miesto manželovho odpočinku, kapucínsku  hrobku  vo Viedni, pravidelne navštevovala.
Bola to múdra panovníčka, pracovitá žena s pevnou vôľou, ale predovšetkým kresťanka a matka. Láskavosť s materinským citom čerpala z hlbokej viery v Boha. Zachovávala pevnú hierarchiu hodnôt: Boh, rodina, povinnosti. Bola si vedomá toho, že plnosť zjavenia a prostriedkov spásy je v katolíckej viere. Čítala katolícku literatúru, bola úprimne zbožná, mala radcov z katolíckych duchovných, udržiavala kontakt s rehoľou jezuitov, putovala do Mariazellu, podporovala Marianku, pomáhala pri budovaní šaštínskej baziliky, osobitne pri jej vnútornom vybavení. Mala v úcte svätého Jozefa i anjelov strážnych. Deň začínala na kolenách v modlitbe, svätou omšou, potom  venovala čas deťom a až potom svojim úradným povinnostiam.
Katolícku vieru sa usilovala zachovať a podporovala ju v celej krajine. Dala podnet na vybudovanie viacerých významných stavieb. Podporovala umenie, spisovatelia, umelci žili na jej dvore. Mozart  tam koncertoval už ako šesťročný. Sama sa venovala  hudbe, maliarstvu i tancu. Mala rada červenú frankovku a jej liečebné účinky; farár z Rače jej v roku 1767 poslal celý sud a ona sa mu za to odmenila zlatým ornátom. Letné obdobie trávila v Holíči na Záhorí a navštevovala Šaštín, Kopčany i skalických jezuitov.
Jej otec Karol VI. zomrel 20. októbra 1840 a ona nastúpila na trón. Korunovaná bola za kráľovnú Uhorska 25. júna 1741 v Bratislave a 12. mája 1743 v Prahe za českú kráľovnú. Obklopila sa múdrymi ľuďmi a vďaka nim sa jej darilo robiť reformy, ktorými sa usilovala zmodernizovať krajinu, usilovala sa, aby sa hospodársky povzniesla a mohla konkurovať ostatným krajinám Európy. I keď sa nevyhla vojnám, usilovala sa vyhýbať konfliktom, byť cisárovnou mieru.
Vyslúžila si obdiv a úctu aj od protivníkov. V roku 1767 zaviedla urbariánsky patent, ktorý upravoval povinnosti poddaných voči zemepánovi, upresňoval aj práva zemepánov i užívacie a vlastnícke právo poddaných i tresty za priestupky. Podporovala rozvoj manufaktúr, upravila pravidlá remeselnej výroby, zavádzala opatrenia proti šíreniu moru a nákazlivých chorôb, budovala školy pre lekárov, podporovala osvetovú činnosť.
Zaviedla všeobecnú daňovú povinnosť, uľahčila život poddaným, zmiernila ich záťaž, centralizovala verejnú správu, riadenie armády, zaviedla jednotný trestný poriadok Nemesis Theresiana, jednotnú sústavu mier a váh, budovala cesty, odstránila súkromné mýta, zaviedla clo na dovoz tovaru do Uhorska. V roku 1762 vydala prvé papierové peniaze a dala raziť kvalitné strieborné mince, tzv. tereziánske toliare. Jej dokument Ratio Educationis obsahoval ciele a obsah vzdelávania.
Mária Terézia zomrela 29. novembra 1780 vo Viedni, krátko po tom čo prechladla počas poľovačky. Pochovaná je v kapucínskej krypte kapucínskeho kostola vo Viedni.

1 komentár:

  1. O Márii Terézii sa hovorí a píše pomerne dosť, ale zväčša sa pritom pretriasajú klebety a iné nepodstatné informácie. Je preto príjemné prečítať si o náboženskom živote tejto známej panovníčky.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.