- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

8. júna 2017

Iný svet, iné mapy

Ján Maršálek
Kartografia verzus politika
Keď som pred časom zachytil správy o tom, že niektoré americké školy (v USA) začínajú používať mapy, na ktorých vidno štáty sveta v iných proporciách, než na aké sme zvyknutí, pochytilo ma zlé tušenie. Niežeby som sa obával revolúcie v kartografii, tušil som za tým čosi horšie. A moje obavy sa naplnili.
Pravdou je, že na dvojrozmernej mape nie je možné úplne presné zobrazenie trojrozmerného povrchu Zeme. O tomto probléme sa vie. Napríklad pri klasickom valcovom zobrazení (zemský povrch je premietnutý na valec a rozložený do roviny) dochádza k skresleniu veľkosti plôch najmä v oblasti pólov, ale pretože sa tak vytvára pravouhlá sieť poludníkov a rovnobežiek, je tento spôsob kartografickej projekcie vhodný na navigáciu, čo bolo niekoľko storočí využívané.

Spôsobov mapového znázornenia je viacero. Záleží na účele tej-ktorej mapy. Asi najviac používané a vo všeobecnosti najvhodnejšie je Robinsonovo zobrazenie (alebo podobné) – mapa sveta so zaoblenými okrajmi. O spôsoboch kartografického zobrazenia teda možno viesť diskusiu, a to aj odbornú, ale v úvode článku spomenuté rozhodnutie prejsť na iný typ máp má dôvody politické.
O čo ide?
Niekomu prekážajú mapy s valcovou projekciou, pretože sa na nich „rozvinutý globálny sever zdá byť väčší ako v skutočnosti“. Ďalšou komplikáciou je to, že prvé mapy na tomto princípe vytvorili „európski kolonialisti“. Navyše, väčšina máp sveta je vycentrovaná na nultý poludník, a ten prechádza hvezdárňou v Greenwichi. Výsledkom je (hrôza pomyslieť!) „koloniálna perspektíva“ – v strede je Európa a Afrika.
Horlivcom, ktorí razia cestu pokroku a politickej korektnosti, spôsobuje veľký problém i to, že podľa zaužívaného pravidla ja na mapách sever hore. Preto mapu obracajú. Otočená mapa, ako hovoria, dáva viac krajín z chudobnejšej južnej pologule „na vrch mapy, čím získavajú väčší význam“. Treba uznať: perfídnosť týchto bojovníkov za lepší (farebný) svet nemá hraníc.
Pioniermi neomarxistickej kultúrnej revolúcie vo vyučovaní zemepisu sú školskí činovníci z Bostonu. Tamojšie verejné školy ako prvé ohlásili používanie nových máp, vychádzajúcich z takzvanej Petersonovej projekcie (mimochodom, vymyslenej nedávno z ideologických pohnútok). Na týchto mapách sú Spojené štáty a Európa menšie, relatívna veľkosť jednotlivých krajín a kontinentov je síce ukázaná presnejšie, ale za cenu značnej tvarovej deformácie. To však novodobých revolucionárov neodrádza. Ide predsa o politický účinok, čím sa ani netaja. Ako vyplýva zo zverejnených informácií, za rozhodnutím bostonských škôl, ktoré navštevuje väčšina žiakov a študentov nebelošského pôvodu, je snaha potlačiť dominanciu „bielej histórie“.
Čo na to povedať? Svet sa mení a mapy tiež – a znova  v tom majú prsty politruci.

Ján Maršálek

Zdroje:
Neverte mapám sveta (fararik.blog.sme.sk)
Kartografická zobrazení (is.mendelu.cz)
Kartografia (Wikipédia)
Prechádzajú na mapy, kde sú USA a Európa menšie (Katolícke noviny č. 22/2017)
::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.