7. júna 2017

Kým dýcham, dúfam

Vlado Gregor
Ak nie sme si vedomí toho, že sme maličkí a hriešni, začíname byť neuveriteľne hlúpi a smiešni
Problém zla vo svete je obrovský, ľudskými silami neriešiteľný rébus. Napriek tomu nám Boh vo svojom Zjavení dáva možnosť sa chápaniu tohto základného fenoménu aspoň priblížiť.
Výraz teodícea, ktorý vlastne znamená ospravedlnenie Boha za zlo vo svete prostredníctvom ľudského intelektu, zaviedol geniálny mysliteľ Leibniz a hrozne svojimi teóriami nahneval praotca moderných ateistov Voltaira. Leibniz totiž tvrdil, že tento svet je najlepší z možných a z pojmu Boha a stvorenia vyplýva, že hocijaký iný svet by bol horší. Voltaire ho nemilosrdne vysmial poukazom na obrovské zemetrasenie v Lisabone a množstvo nevinných obetí.

Celý môj život ma učí, a tieto tušenia majú iste aj iní, že človek musí mať rád ľudí takých, akí sú, a inštitúcie, ktoré tvoria, tiež aké sú, bez ohľadu na to, že vidí aj chápe ich nedostatky a rezervy. Ak nenávidíme, či už človeka alebo organizovanú skupinu ľudí, a schvaľujeme násilie, aby sme veci zlepšili, sme úplne a dokonale mimo.
Prebehla teraz tragikomická polemika okolo videa, ktoré hovorí, že bez prvej Slovenskej republiky by nebolo Slovenského národného povstania. Samozrejme, že by nebolo, ako by mohlo bez národného štátu a národnej armády vzniknúť organizované národné povstanie? Rôzne agentúry boja proti extrémizmu sa môžu rozglejiť, aby popreli nos medzi očami...
Fungujú v histórii sveta záhadné a tajomné mystériá: mysterium fidei a mysterium iniquitatis, teda tajomstvo viery a tajomstvo nepokoja a zla. Ide totiž o to, že ak bolesti, trápenia, ba aj hriechy nemajú zmysel, nemá zmysel vôbec nič. Ak nedovolíme zlu a nedokonalosti do určitej, ťažko odhadnuteľnej, miery existovať, ak násilím chceme všetko zlo odstraňovať, vytvoríme peklo na zemi, horšie, ako bolo, je a bude to, ktoré chceme likvidovať a anihilovať.
Od počiatku ľudských dejín existujú inovátori a modernisti, čoraz kvalifikovanejší odstraňovači zla. Všeobecne platí, že prestávajú si ctiť Boha a začínajú uctievať svet a samých seba. O tom je asi hlavné posolstvo Fatimy a to je tá vzbura voči Bohu, ktorá pokračuje kontinuálne, od onoho prvého symbolického vzbúrenca, ktorý však bol iste veľmi konkrétny, teda od Adama.
Ak chceme meniť svet a ľudí na svoj obraz, ak nemáme radi svet a ľudí takých akí sú, ak nemáme úctu k stvorenstvu okolo seba, tak sme na ceste do pekla a prinášame druhým zbytočný nepokoj a nesmierne trápenie. V tomto povedomí musíme žiť, byť pokorní a klaňať sa pred tajomstvami, ktoré sa dejú a realizujú pred nami a v nás, rovnako v našich osobných a maličkých životoch, ako aj v tom celosvetovom a ohromujúcom meradle.
Všímajme si teda hlavne svoj život, lebo Boh skúma a vníma každého. V tom je aj sila modlitby a nezničiteľnej nádeje. Kristus hovorí, že on pracuje aj v sobotu, lebo aj jeho Otec pracuje neustále a neúnavne. Nezúfajme teda, ale milujme a dúfajme.
Ako správny katolík končím latinským výrazom: DUM SPIRO, SPERO (KÝM DÝCHAM, DÚFAM).
Vlado Gregor
::
Rozhovor s autorom: Ježišov odkaz pretrvá
::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.