9. júna 2017

Príkladný kňaz Ján Buchta

Ľudovít Košík
K veľkým osobnostiam rehole jezuitov v minulom storočí nesporne patrí i nezištný, čestný, pracovitý, skromný rehoľník zo Skalice PhDr. Ján Buchta SJ, ktorý viac myslel na druhých ako na seba a zo svojho duševného bohatstva rozdával v hojnej miere iným, hoci nepriazeň doby mu neumožnila naplno realizovať predstavy o rehoľnom živote.
S jeho menom sa stretávame v knihách kardinála Jána Chryzostoma Korca (Od barbarskej  noci) i v písaných dejinách Spoločnosti Ježišovej na Slovensku. (Mimochodom, ja si ho pamätám z detských rokov, bývali sme na jednej ulici a niekedy sme cestu do kostola absolvovali spoločne; on chodil každý deň a často pristupoval k sviatostiam.) Venoval sa teológii, prekladateľstvu a histórii.

Ján Buchta sa narodil 22. septembra 1922 v Skalici (otec Štefan, matka Alžbeta, rodená Jursová). V roku 1929 mu zomrel otec a matka na neho a jeho brata Jozefa zostala sama. Staršiemu synovi umožnila štúdium na gymnáziu a potom aj na vysokej škole. Študoval na skalickom gymnáziu v rokoch 1934–1942, kde patril medzi najlepších žiakov. Pracoval v samovzdelávacom krúžku študentov a v rokoch 1941–42 sa podieľal na príprave výstavy starej skalickej tlače. Po maturite študoval slovenský jazyk a históriu a v roku 1948 získal doktorát z filozofie. Zapájal sa do študentského náboženského života.
Už počas vysokoškolského štúdia ochorel  na TBC a s chorobou zápasil celý život. V roku 1948 vstúpil do noviciátu Spoločnosti  Ježišovej  v Ružomberku. Po násilnej likvidácii kláštorov v roku 1950 bol internovaný v Podolínci. Po prepustení zo zdravotných dôvodov žil v Skalici s matkou, bratom a jeho deťmi (brat sa skoro stal vdovcom). Často sa liečil v Tatrách.  Súkromne  pokračoval v štúdiu teológie a tajne bol vysvätený za kňaza.
V rokoch 1965–1972 sa zapájal do kultúrneho diania v Skalici. Bol iniciátorom mnohých podujatí pri rozličných výročiach. Spolupracoval so Záhorským múzeom a okresným archívom. Zostavil správy pre mestskú kroniku za roky 1968 a 1969. Bol členom výboru Matice  Slovenskej, začas i tajomníkom. Pripravil návrh na záchranu skalických pamiatok. Už od mladosti publikoval články z kultúrnych dejín Skalice. Spolupracoval na knihách Tristo rokov skalického gymnázia /1965/, Skalica v minulosti a dnes /1968/, Skalica 1918 /1968/. Recenzoval publikáciu Mokrý Háj /1969/. V Záhorskom múzeu spracoval Lichardovu pozostalosť a opísal ju v štúdii uverejnenej v Zborníku Záhorského múzea I a III. Podieľal sa na príprave osláv trojstého výročia gymnázia /1965/, päťdesiateho výročia príchodu Dočasnej vlády do Skalice /1968/, vedeckej konferencie o Františkovi Víťazoslavovi Sasinkovi /1969/, seminára o kultúrnych dejinách Senického okresu /1970/ a osláv šesťstého výročia povýšenia Skalice na mesto /1972/.
Táto jeho kultúrno osvetová a publikačná činnosť, týkajúca sa regionálnych dejín, bola však len vedľajšou činnosťou. Bol iniciátorom a dušou podujatí, ale skromne zostával v úzadí. Bez jeho iniciatívy by viaceré publikácie o meste a gymnáziu nevyšli. Venoval sa však hlavne prekladom náboženskej   literatúry, preložil približne päťdesiat diel, hoci  nevedel, či sa ich niekedy  podarí  vydať. Prvý preklad, Dessauerova Filozofia techniky, vyšiel ešte v roku 1947. Niektoré preklady vyšli vo vydavateľstve Dobrá kniha v Trnave po roku 1989. V roku 1993 tu vyšla i jeho kniha rozjímaní Nad evanjeliom sv. Marka. Tiež jeho preklad Guardiniho Úvodu do modlitby. Ďalšie preklady vyšli ako samizdaty, resp. v zahraničí.
Keď mu 30. decembra 1971 zomrela matka, pociťoval za ňou smútok, v jeho očiach bolo vidieť slzy. Na jar roku 1972 sa jeho zdravotný stav zhoršil, bol hospitalizovaný v skalickej nemocnici, kde 9. júna 1972 zomrel. V Skalici mal kňazský pohreb, čo prekvapilo mnohých, i vtedajšieho dekana, pohrebu sa okrem iných zúčastnil aj biskup Korec. Príkladný kňaz, jezuita Ján Buchta je pochovaný na skalickom cintoríne.

Použitá literatúra:
Zora Viestová: PhDr. Ján Buchta SJ /1922–1972/; Záhorie, ročník 6, č. 5
Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska; Lúč, Bratislava, 2000

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.