Slovo na nedeľu (73)

Potom Abrahám siahol rukou a vzal nôž, aby zabil svojho syna.

(Gn 22, 10)

Viete si predstaviť situáciu, keď otec alebo matka vedome zabije svoje dieťa? Syna alebo dcéru? Poviete si – neuveriteľné, takýto rodičia asi ani nemôžu existovať... Veď je to proti ľudskosti, aby bol takýto hrozný skutok vykonaný. A teraz ďalšia rana: tento hrozný skutok od vás žiada sám Boh. Áno, Boh, tak to je v Písme: „Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny Morja! Tam ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem“ (Gn 22, 2).

Môžete premýšľať, koľko chcete, určite sa to prieči vášmu rozumu. Nebuďte z toho smutní. Táto časť Starého zákona je po mnoho stáročí ťažkým „orieškom“ pre množstvo filozofov, teológov a rôznych vzdelancov. Bod ich záujmu je sústredený na príkaz Boha a potom na reakciu Abraháma. Boha v tejto chvíli mnohí z nich zavrhli. Pokladajú za zvlášť tragické, aby Boh bol takýto krvilačný, túžiaci po násilnej smrti malého chlapca, Abrahámovho jedináčika... Boh, ktorý túži po krvi?

Rozoberá sa aj reakcia Abraháma: môže otec zabiť svoje dieťa? Málokto si však dokáže priznať, že celý „príbeh“ má úplne iný rozmer, ako sa mu podsúva. Boh netúži po krvi. Chcel sa iba presvedčiť, či jeho slovám – a príkazom! – Abrahám dokáže oponovať, alebo či je oddaný celou svojou dušou a všetkými svojimi zmyslami.

Po sklamaní, ktoré Boh zažil pri „Adamovi a Eve“, Abrahám obnovil Jeho dôveru v nás – v hriešnych ľuďoch. Môžeme napísať: Abrahám presvedčil svojou oddanosťou Boha, aby sa vrátila Jeho dôvera v tých, ktorých stvoril.

Zaujímavá skutočnosť je tá, že slová: „Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu! Teraz som totiž poznal, že sa bojíš Boha a neušetril si svojho jediného syna kvôli mne“ (Gn 22, 12) – mu nepovedal Boh, ale anjel Pána z neba. Je to maličkosť, ktorú mnohí prehliadajú...

Nakoniec si ešte môžeme pripomenúť, akú odmenu za splnený príkaz dostal Abrahám: „Na seba samého prisahám, to je Pánov výrok: Pretože si toto urobil a svojho syna, svojho jediného si neušetril predo mnou, zahrniem ťa požehnaním a prenáramne rozmnožím tvoje potomstvo. Bude ho ako hviezd na nebi a ako piesku na morskom brehu. Tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov a v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme preto, že si poslúchol môj hlas“ (Gn 22, 16–18).

Boh vždy za dobré skutky odpláca dobrým. Boh presne vie, čo môže od nás chcieť. Vie, či Ho dokážeme poslúchnuť alebo nie. Ak žiješ v tesnej blízkosti Boha, nemusíš sa báť, že by ťa žiadal o niečo, čo by ti urobilo smútok. Každý tvoj skutok bude spravodlivo odmenený. A nikdy nebude zabudnutý!

Robert Hakala

::

Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (72)

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.