19. decembra 2017

Katolícke noviny a jasná katolícka línia (?)

Katolícke noviny č. 50/2017, str. 25
Katolícke noviny sa dnes definujú ako „tradičné noviny súčasného kresťana“. Faktom je, že majú bohatú a úctyhodnú históriu – boli založené v roku 1849 – a za obdobie svojej existencie sa stali priam erbovým znakom slovenského katolíctva. I v tých najhorších časoch, keď boli zo strany štátnej komunistickej moci výrazne obmedzované, predstavovali vo vnímaní mnohých veriacich pozitívnu hodnotu (pamätám si, aké prekážky museli vtedy ľudia prekonávať, keď sa chceli stať ich odberateľmi).
Ja sám čítam Katolícke noviny pravidelne už niekoľko desaťročí – a skutočne si ich vážim. V poslednom čase však vo mne silnie dojem, a to ma bolí, že redakcia (mimochodom, akosi často sa v nej menia ľudia) v búrlivom prostredí ideologickej a informačnej vojny, ktorej sme svedkami a chtiac-nechtiac i účastníkmi, tak trochu stráca orientáciu, respektíve odkláňa sa od jasnej katolíckej línie.

Zaznamenal som viacero príspevkov, ktoré považujem za problematické. Priraďujem k nim aj článok publikovaný v 50. tohtoročnom čísle novín pod názvom Jediná cirkev by bola nudná. Ide o celostranový materiál, v ktorom sa hovorí o bývalej evanjelickej biskupke Margote Kässmannovej, ktorá bola, ako sa dozvedáme, vymenovaná za „veľvyslankyňu“ evanjelikov vo svete pri príležitosti 500. výročia reformácie. Autor v článku referuje o názoroch tejto aktivistky, vychádzajúc z jej rozhovoru pre tlačovú agentúru ANSA.
Nemám nič proti informovaniu o rôznych, aj sporných či negatívnych, aspektoch spoločenského a náboženského života, veď poskytovanie informácií patrí k základným úlohám masmédií, no myslím si, že v periodiku, akým sú Katolícke noviny, osobitne v publicisticky ladenom príspevku, by mali byť názory protirečiace katolíckej náuke náležite okomentované, prípadne vysvetlené, začlenené do správnych súradníc.
V spomínanom článku je uvedených aj zopár životopisných údajov o Margote Kässmannovej: žila v manželstve s evanjelickým farárom, potom sa rozviedla, bola biskupkou a od roku 1999 predsedníčkou Rady biskupov evanjelických cirkví v Nemecku, v roku 2010 sa všetkých cirkevných funkcií vzdala, keď sa zistilo, že šoférovala pod vplyvom alkoholu... Už tieto fakty by nás mali viesť k obozretnosti, keď sme konfrontovaní s jej myšlienkami, autor článku ich však opakovane nekriticky hodnotí iba ako „zaujímavé“ – bez toho, žeby vyjadril postoj katolíckej strany k nastoleným otázkam.
A čo vlastne Margot Kässmannová prezentuje? Neželá si napríklad zjednotenie katolíkov a evanjelikov, pretože „jedinú cirkev vidí ako nudnú“, dodávajúc: „V diverzite je kreativita, pluralizmus.“ Samozrejme, propaguje modernizáciu a stále nové zmeny či reformy. Cirkev vníma iba ako „organizáciu pre kresťanov“... Skrátka, hlása tézy z katolíckeho pohľadu neprijateľné, je teda zarážajúce, že v celom článku nie sú ani raz jednoznačne zamietnuté.
Neocitáme sa v pasci sekularizmu a takzvanej politickej korektnosti? Nedostali sme sa do stavu, v ktorom je nám uznanie zo strany tohto sveta milšie ako tradičné učenie Cirkvi? Nedajme sa mýliť atmosférou dneška, zamorenou falošnými rečami o demokracii a tolerancii! Radšej si pripomeňme, slovami svätého Cypriána, pravdu našej viery: „Jeden je Boh, jeden je Kristus. Jedna je jeho Cirkev, jedna je viera, jeden je kresťanský ľud.“ Teda žiadna diverzita. Ba ani žiaden pluralizmus. Pravda je len jedna!
Možno som predmetný text v Katolíckych novinách nesprávne pochopil. Možno sa vyjadria ďalší čitatelia. Niekto možno povie, že som prehnane kritický alebo dokonca podozrievavý... Ale moje úmysly sú čestné. Ozývam sa, pretože mám pred očami varovania viacerých múdrych a rozvážnych ľudí, ktorí upozorňujú na nebezpečenstvo relativizovania viery. Toto nebezpečenstvo je v našich časoch väčšie než v minulosti, potvrdzujú to i prorocké slová blahoslaveného Pavla VI.: „Vo svete aj v Cirkvi dnes jestvuje veľký spor a jeho predmetom je viera. (...) Keď sa pozerám na katolícky svet, nadobúdam dojem, že vo vnútri katolicizmu dominuje myslenie nekatolíckeho typu, a môže sa stať, že toto nekatolícke myslenie sa vo vnútri katolicizmu stane najsilnejším. Nikdy však nebude predstavovať učenie Cirkvi. Je potrebné, aby sa zachovalo aspoň maličké stádo, akékoľvek by bolo malé.“
Ján Maršálek
::
Odporúčané:
::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.

14 komentárov:

  1. Anonymný19.12.17

    Vďaka za otvorené stanovisko, ja som nepochopil, čo týmto článkom chcela redakcia povedať, myslím že máme aj v katolíckej Cirkvi dostatok kompromitovaných kňazov, ktorým by sa mohli venovať. Myslím si že je to obraz súčasných vedúcich spoločenstiev u nás a v budúcnosti aj na vyšších postoch. Kedysi aj v rokoch socializmu bola Cirkev pre človeka jasnou oporou, dnes tomu tak žiaľ neni. Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný19.12.17

    Mne sa páči to ospravedlnenie pre padlých kňazov, ktoré sa dá aplikovať aj pre pani veľvyslankyňu: "Sme len krehkí ľudia, ale Ježiš Kristus vám sľúbil spasenie a večný život"

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tu sa žiada spresnenie:
      Ježiš Kristus nesľubuje spásu len vyvoleným a nesľubuje ju zadarmo. A keď sa povie, že sme krehkí ľudia, slabí a hriešni, je to konštatovanie faktu, nie jeho schvaľovanie či odobrovanie. Kto viac dostal, od toho sa bude viac vyžadovať. Z tohto hľadiska budú „padlí kňazi“ posudzovaní prísnejšie ako „obyčajní“ ľudia.

      Odstrániť
    2. Katolícke noviny absolútne neplnia svoj účel. Čo som si ja naštudoval, tak jedine v povojnových rokoch 1947 - 1948 - boli v Katolíckych novinách úderné články - a to z pera Jur Kozu - Matejova, ktorý burcoval proti nastupujúcemu komunizmu. Potom boli KN dlho a až do roku 1989 (s výnimkou roku 1968) hlásnou trúbou Pacem in terris, a akousi informačnou "drapériou" vraj slobody cirkevnej tlače. Podobá sa toto obdobie na výrok poľského novinára - "klasika" Stanislava Jerzyho Leca " Okno do sveta za tá zalepiť novinami". Po novembri 1989 nastala v KN éra experimentov a výmien personálu. Avšak žiaľ JEDINÁ transparentná zmena je, že KN dnes majú iný fyzický formát. Napokon KN opäť zostali bezduchým a nudným čítaním, ako aj povinne odoberaným a dotovaným periodikom. Keby tomu tak nebolo. KN by už na "trhu" dávno zanikli. Je to možno tvrdé, ale podľa obsahu a ducha sú dnes KN udržiavanými a cenzurovanými "novinami", a žiaľ - aj nevýraznými a nebrániacimi pozíciu katolíka v dnešnej spoločnosti, a napokon sú len parketou na udržiavanie pracovných miest pre ľudí blízkych Spolku sv. Vojtecha. Ináč si neviem vysvetliť ten novinársky amaterizmus a skostnatelosť.

      Odstrániť
  3. Anonymný19.12.17

    Vďaka za otvorenie diskusie o biednej úrovni Katolíckych novín, podľa mňa ničím neoslovujú a zaujímavé sú iba reklamou až primitivizmom, typu katolíckeho bulváru. Presne to si myslím už roky. Každá výmena v redakcií včítane šéfredaktora po roku 1969 je len k horšiemu. Ani doba slobody náboženskej po roku 1990 nepriniesla nič pozitívneho. V mnohých ohľadoch sú ešte primitívnejšie než boli v rokoch socializmu, kedy sa tam objavili zaujímavé články niektorých starých kňazov z oblasti životopisov svätých či z histórie. Dnes tam nie je čo si prečítať. Iste k tomu prispela aj pokoncilová obroda a súčasný trend celosvetovej cirkvi ale aj úbohá úroveň redaktorov a výber článkov. Nič nepriniesla ani konkurencia zo strany Zrna, či súčasných nových plátkov. Všade sa ponúka úbohosť, bieda, človek aby zbieral ako sliepka v hnojisku zrnká pravdy a dobra. Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Skúsim sa na to pozrieť z inej strany. Predpokladám, že redakcia musí odolávať rozličným tlakom a hľadať niekedy východisko zo spleti záujmov a požiadaviek. Druhá vec – nie je ľahké robiť noviny pre také široké a rôznorodé čitateľské spektrum, aké majú Katolícke noviny. Slovom, o mnohom sa možno sporiť, za jednoznačné však považujem, že toto periodikum má presadzovať jasnú katolícku líniu, v otázkach vierouky a svetonázoru nesmie byť vlažné, nerozhodné, rozpačité!

      Odstrániť
    2. Anonymný19.12.17

      nie som si istý tým, či toto máme riešiť my čitatelia, či sú noviny v súlade s katolíckym učením. Na to by mal dohliadať cenzor menovaný Cirkvou. Pokiaľ si tieto noviny chcú udržať punc katolíckych novín, ako to hovorí ich názov tak by si mali chrániť aj ich katolícky obsah. Aspoň náš farský časopis má cirkevného cenzora. Neviem o tom kto túto funkciu plní v KN a či ju vôbec má. Ale neviem či je povinnosť ho mať, ale ak by takýto bol prospelo by to všetkým. No narážame na prílišnú voľnosť a liberálnosť aj tam, kde by mal poriadok a súlad s učením katolíckej Cirkvi a s morálkou ku ktorej nás pozýva Ježiš. Ľudovít

      Odstrániť
    3. Máte pravdu, na obsah by mal dohliadať cirkevný cenzor. Informácia o tom v tiráži chýba, je tam však uvedené, že noviny majú cirkevné schválenie, čo je dôležité.
      Ako katolícki laici a čitatelia nemáme priamy dosah na obsah periodika. Ale máme právo i povinnosť ozvať sa, keď vidíme nejaký problém. Diskusia môže pomknúť kompetentných, aby konali. Viac od nej asi nemôžeme očakávať.

      Odstrániť
  4. Anonymný19.12.17

    Pozorne som si prečítal všetky reakcie na hore uvedený článok. Ak sa na to pozriem cez prizmu svojho novinárskeho pohľadu, Katolícke noviny si predstavujem ináč. Mali by vyplniť vákuum chýbajúcich národných novín, veď veriacich, národne orientovaných katolíkov tvorí vysoké percento Slovákov. Je to otázka vysporiadania sa s mnohými, najmä finančnými problémami, pritom chýba pestrosť článkov, rôzne, nielen úzkoprsé doterajšie príspevky, širšia základňa, okruh, téma, diskusia (kontakt s občanom - najmä s čitateľom), problematika - čím sa trápia všetci občania. Už samotný názov Katolícke noviny, hoci sme konzervatívne tradiční, sám navádza, že sú určené len pre malý okruh ľudí. Nie sú dostatočne propagované a vďaka internetu, je predpoklad z dlhodobejšieho hľadiska, má Priestornet väčšiu budúcnosť. I keď to dlhšie potrvá a treba kde čo zmeniť. Vidieť, že keď sa nahodila téma Katolíckych novín, zvýšil a i počet ohlasov, čo je dôkaz, že táto téma nie je mnohým ľahostajná. Túto spavú aktivitu treba len prebudiť. milan kupecký

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Diskusia sa dotkla aj novinárskej, odbornej či všeobecne kultúrnej úrovne novín. V tejto súvislosti chcem spomenúť jeden z môjho pohľadu príznačný jav, ktorý svedčí o postupnom úpadku (netýka sa len Katolíckych novín, ale v posledných dvoch desaťročiach takmer všetkých masmédií). Ide o vytratenie sa poézie z mediálneho priestoru.
    Pokiaľ si pamätám, Katolícke noviny v minulosti pravidelne uverejňovali básne, dá sa povedať, že v každom čísle bola nejaká uverejnená, a to na čestnom mieste, a vo sviatočných číslach spravidla nechýbala literárna príloha. Aj v deväťdesiatych rokoch tomu tak bolo. Ani neviem, kedy došlo k zlomu, ale časom som zbadal, že poézie je v novinách stále menej, objavovala sa len príležitostne, kdesi zastrčená v kúte, alebo dokonca v rubrike Listáreň. V súčasnosti jej v Katolíckych novinách fakticky niet. A ak sa aj nejaké verše objavia, vzbudzujú rozpaky...
    Pred časom pochválili, vyzdvihli istú spisovateľku – nebudem ju tu menovať – ktorá sa na inom mieste prezentovala aj takýmito veršami (vopred sa ospravedlňujem za tú odpornú vulgárnosť, ktorá mi je bytostne cudzia, ale považujem za potrebné to odcitovať, aby bolo zrejmé, o aké „umenie“ ide):
    „... zajedz si, starká, tu máš nože na chlieb, alebo si zajeb! V srdci chliev, sadla si na lep ako na sane chujovi-ujovi...“
    Toľko citát z tvorby onej autorky, ktorá dostala priestor v Katolíckych novinách, pravdaže nie s týmito „veršami“. Netvrdím ani si nemyslím, že šlo zo strany redakcie o zlý úmysel – šlo však minimálne o neznalosť, nekompetentnosť.
    Na záver: Poézia isto nie lákadlom, nepriťahuje masy čitateľov, no je znakom kultúry a kultúrnosti!

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Katolícke noviny, alebo cirkus Humberto?
    Keď som si v sobotu plný očakávania a aspoň so štipkou “malilililinkej nádeje” sadal po obede za stôl, že si prečítam aspoň krátky článok v najnovšom čísle Katolíckych novín (zo dňa 27. 5. č. 21/2012) o Pochode za voľnú nedeľu a tradičnú rodinu (ktorý sa konal v Bratislave dňa 13. 5. 2012) tak som už po malej chvíli zistil, ako sa zasa naivne a neuveriteľne mýlim.


    Ba ešte horšie, lebo po prelistovaní tohto sterilného periodika ma doslova dvihlo zo stoličky. Nebola tam totiž ani zmienka o tom, ako sa Aliancia za nedeľu – Slovensko, o.z. aj s niektorými slovenskými europoslancami, poslancami NRSR, odborármi a niekoľkými občanmi Slovenskej republiky postavili priamo v uliciach Bratislavy na obhajobu voľnej nedele bez práce pre všetkých občanov Slovenska. Je smutné, že žiadny redaktor Katolíckych novín, ale ani TK KBS neprejavili záujem o problematiku voľnej nedele, ale ani o to, aby si priamo v teréne vypočuli názor našich popredných politických predstaviteľov k tomuto tretiemu bodu DESATORA. O účasti kléru počas hokejového šampionátu na tomto podujatí radšej písať nebudem, aby som Vás nepohoršil.

    Za to si ale v Katolíckych novinách na celej strane môžete prečítať, že “V kúzlení je možné takmer všetko”. Aký je “Svet pod stanom Humberto” si môžete prečítať dokonca na celej dvojstránke, ale o pochode AZN na ochranu voľnej nedele, “DNI PÁNA a NÁŠHO BOHA”, tam nenájdete ani slovo. Aj pre Katolícke noviny je už zrejme mágia a cirkus oveľa viac, ako nejaké svätenie nedele.

    Potom sa nemôžeme čudovať, keď nadchádzajúci “Dúhový pochod” konaný v Bratislave bude vo všetkých médiách, no v našom kresťanskom písanom periodiku sme schopný zamlčať skoro všetky aktivity brániace našu vieru. A nakoniec sa ešte budeme pohoršovať, že čo sa to na našom, vraj kresťanskom, Slovensku deje?

    Bolo by načase, aby si už konečne aj v Katolíckych novinách a v TK KBS uvedomili, že už nie sme pred rokom 1989, ale žijeme už v slobodnej krajine, kedy by sa malo zabudnúť na autocenzúru spred roka 89 a písať to, k čomu sú Katolícke noviny naozaj určené.

    http://www.azn.nawebe.net/view.php?nazevclanku=katolicke-noviny-alebo-cirkus-humberto&cisloclanku=2012050013


    Boh žehnaj Slovensko


    A. Čulen,
    predseda AZN

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Anonymný20.12.17

    „Jediná cirkev by bola nudná.“ Takže v náboženstve ide o to, aby nebola nuda? Pekné, len čo je pravda.

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Kritický článok o Katolíckych novinách uverejnil aj politik a advokát Ján Čarnogurský. Píše v ňom: „Šéfredaktor Katolíckych novín Igor Hanko by mal urobiť redakčnú poradu s redaktormi a spolupracovníkmi Katolíckych novín na tému, ktorým smerom chcú ísť Katolícke noviny...“
    Súhlasím a dodávam, že zasiahnuť by mal aj vydavateľ a predstavitelia Cirkvi, ktorí majú do veci čo povedať.
    Tu je odkaz na spomenutý text J. Čarnogurského:
    https://www.hlavnespravy.sk/jan-carnogursky-kam-kracaju-katolicke-noviny/1316554

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Anonymný20.2.18

    Je smutnou pravdou, že Katolícke noviny majú dlhodobo nízku úroveň a obsah nie celkom zhodný s ich názvom. Kým na jednej strane neuverejňujú to, čo by mali, na druhej strane uverejňujú to, čo by nemali, napr. rúhavý časopis označili za satirický, významného podporovateľa kultúry smrti za ľudomila, predstavenie novej knihy za krst, propagovali neobjektívny politický film. Príspevok od čitateľa, ktorý kladne hodnotil to, že miesto katolíckej sv. omše bol na evanjelických bohoslužbách uverejnili bez toho, aby poukázali na to, že zle konal atď. Macákovi neuverejnili prvý takýto zlý príspevok, už predtým mu uverejnili asi tri podobného zamerania. Keď redakcia sa upozornila na tieto chyby, absolútne na to nereagovala.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.