Pranostiky a predpovede v povedomí pospolitého ľudu

Jozef Nemčok

V jednom starom včelárskom zápisníku, v ktorom som nedávno listoval, som našiel krátky zaujímavý článok od neznámeho autora, boli uvedené len iniciálky. Článok hovorí o ľudových pranostikách a poverách, týkajúcich sa včiel, ale i o ďalších pranostikách a predpovediach, ktoré pretrvávajú medzi ľuďmi od dávnej minulosti po dnešok. Autor píše, že pospolitý ľud si od nepamäti všímal nebeské a prírodné úkazy, ktoré sa stali v určitých dňoch a obdobiach. Niektoré poznatky z týchto pozorovaní kolujú medzi  pospolitým ľudom stále, ako ľudové predpovede.

Dnes vďaka internetu si ich môžeme ľahko nájsť. Sú ich v rôznych podaniach stovky, možno i tisíce. Zaujali ma najmä pranostiky o svätých, ktorých je tiež mnoho. Prenášajú sa z pokolenia na pokolenie. Niektoré si pamätám i ja z rozprávania starých ľudí, od svojej mladosti. Rozprávali ich ľudia v čase, keď ešte neexistovali predpovede počasia v elektronických médiách.

Ľudové pranostiky sú kultúrnym dedičstvom. V minulosti ich pospolitý ľud rád spájal s menami svätých, ktorých si po stáročia uctieval, u ktorých hľadal útechu, záchranu pred rôznymi prírodnými úkazmi, pohromami. Pranostiky v sebe skrývajú krásu i bohatstvo. Spomeniem niektoré. 

Známa pranostika hovorí:

Na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o skok dále, na Hromnice o hodinu více.

V pranostikách sa spomínajú často Hromnice. U kresťanov sú Hromnice sviatkom nazývaným i Obetovanie Pána (2. februára). Hromnice sú i dňom zasväteného života ľudí, ktorí svoj život zasvätili Bohu a službe iným. Často sa s týmto sviatkom spomína Spoločenstvo saleziánov Dona Bosca. V Katolíckej cirkvi veriaci na Hromnice nosia do kostola hromničné sviece, ktoré podľa starodávneho zvyku duchovní v kostole posvätia. Býva zvykom, že tieto sviece v kresťanských rodinách sa zapaľujú pri živelných pohromách, na ich odvrátenie, ale i pri iných príležitostiach. Ďalším zvykom je zapálenie hromničnej sviečky pri umierajúcom. Hromničná sviečka sa zapáli, aby zomierajúcemu pomohla očistiť dušu od hriechov pred blížiacou sa smrťou, kým ho Pán nepovolá k sebe na Boží súd.  V minulosti nebol na dedinách dom smútku, zomrelý človek bol uložený v truhle doma. Pozostalí sa do dňa pohrebu pri zapálenej sviečke pri zomrelom modlili. Pohrebný obrad sa konal v dome a zomrelý sa potom v truhle niesol dedinou, druhá časť obradov sa konala na cintoríne.  

Pospolitý ľud spájal Hromnice s počasím:

Ak na Hromnice steká zo striech, zima potrvá ešte dlho, ak je mráz, príde skoro jar.

V dávnejších časoch sa ľudia venovali hlavne poľnohospodárstvu. Prelomovým obdobím je mesiac marec, keď sa pominie zima a začínajúca sa jar volá roľníka začať jarné práce. Je to vo väčšine na Gregora (12.marca).

Na Gregora pluh do poľa. Alebo: Na svätého Gregora idú ľady do mora.

Svätý Gregor I. Veľký, vl. menom Gregorius (* asi 540, Rím – † 12. marec 604, Rím) bol 64. pápež Rímskokatolíckej cirkvi, v období rokov 590–604.

Známa pranostika je o troch „zamrznutých“ (Pankrác, Servác, Bonifác; 12.–14. máj). V tých dňoch často býva jarný mráz, ktorý poškodí pučiacu úrodu na viniči, ovocných stromoch či iných  poľných kultúrach.

Ľadová panna Žofia víno popíja (15. mája).

Svätá Žofia bola mučenica, vyhlásená za svätú. Narodila sa v 3. storočí v Ríme a zomrela okolo roku 304 počas prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána.                                                       

Protikladom týchto štyroch mien je meno Urban, v kalendári 25. mája. Z historických prameňov je známe, že svätý Urban bol pápežom v rokoch 223–230 a jeho pápežské meno bolo Urban I. Rôzne legendy uvádzajú, že mal byť milovníkom vína. Preto sa stal patrónom viníc, vinohradníkov a ovocinárov. Jeho meno je spomínané i v katolíckom spevníku v hymnickej piesni, ktorá sa spieva na jeho počesť:

„Teba žiadame, pros v nebi za nás,

mrazy, nezhody odvráť vždy od nás, slávny patrón náš...“

Asi najznámejšou pranostikou je pranostika  o Medardovi (8. júna).

Medardova kvapka štyridsať dní kvapká.

Svätý Medard (nar. okolo roku 475 v Salency, Francúzsko, † okolo 550 alebo 560, Noyon, Francúzsko), biskup, je aj patrónom roľníkov.

Za priaznivých podmienok sa začína žatva v teplejších oblastiach v polovici júla. Meno Margita je spájané so začatím žatevných prác. Svätá Margita bola rehoľníčkou. V jej životopise sa okrem iného píše, že sa jej zjavovalo Božské Srdce.

Svätá Margita volá žencov do žita (13. júla).

V ľudovej slovesnosti zachovalo množstvo ešte stále používaných pranostík o svätých.

Svätý Matej ľady láme, ak ich nenájde, hneď ich narobí (24. 2.).

Na Matku Boží má sa siať zboží (25. 3.).

Veľký piatok daždivý znamená rok žíznivý.

Studený máj, v stodole raj.

Svätý Ján popráva jariny a Duch oziminy (24. 6.).

Svätý Vavrinec nesie z poľa veniec (10. 8.). Symbol ukončenia žatvy, keď ženci niesli žatevný veniec gazdovi.

Šimon a Júdy –  prikrýva  hrudy ( 28. 10.). Roľník by mal skončiť jesenné práce na poli.

Svätý Martin chodí na bielom koni ( 11. 11.).

Významnou pranostikou je tá o Kataríne (25. 11.). Svätá Katarína je patrónka dievčat, žien i mnohých remeselníkov. Katarína Alexandrijská bola panna a mučenica. Narodila sa na Cypre, nevie sa presne kedy, zomrela v roku 307 v Alexandrii.

Katarína na blate a Vianoce na ľade.

Alebo: Ak je Katarína na blate, Vianoce budú na ľade.

Nedá mi ešte nespomenúť pranostiky o včelách. Včela je najlepším barometrom počasia. Spomeniem len niektoré:

Včely z poľa, ženci do poľa. Kým včela zbiera nektár za rosy, tak ženci môžu isť do poľa, keď sa už rosa pominula.

Ak včely neodletujú ďaleko od úľa, bude pršať.

Keď včely v januári vyletujú z úľov, to nedobrý rok ohlasujú.

Keď včely na  jar neskoro vyletujú, bude studené leto.

Skoré vyletovanie včiel je znakom nástupu skorej a teplej jari.

O včelách kolujú stovky pranostík. Všetky sú spájané s dobrom. Včela je často spomínaná ako záchrankyňa ľudí i zvierat pred hladom.

No azda najznámejším výrokom o včelách je nie tak dávny výrok Alberta Eisteina. Tento svetoznámy vedec v roku 1921 vyslovil zaujímavú vetu:

„Ak uhynie posledná včela, ľudstvu ostáva ešte päť rokov života.“

Je isté, že včela je najväčším opeľovačom rastlín, ktoré sú viazané na opeľovanie včelami. Ak naozaj zahynie posledná včela, ľudstvo bude hladovať a hladom zomierať – pritom vidíme, že tento výrok nie je docenený. Sme svedkami často necitlivých a neodborných zásahov do prírody, ktorá je riadená i Božími zákonmi.

Plody prírody sú darom Božím. Celá príroda je daná Božím poriadkom. Je to presvedčenie veriaceho človeka, že musí existovať nadprirodzená moc, ktorou je Božia vôľa a prozreteľnosť.

Jozef Nemčok

::

Rozhovor s autorom:

Žiť v kresťanskom duchu

::

Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.