Nestrácajme nádej

Občas sme v pokušeniach až po uši, ale pekelne sa nudíme, ak nás nič neruší...     

Vlado Gregor

Išli sme nedávno na vianočné posedenie z budovy na Patrónke na centrálne pracovisko do stredu mesta. Mali sme tri rovnocenné možnosti, ako sa tam mestskou dopravou dostať, a motivovalo ma to k tejto úvahe. Nevieme totiž často,aký autobus príde, s kým doň nastúpime, kedy kto z neho vystúpi a koho tam stretneme. Nedalo sa ani presne odhadnúť, ktorá možnosť bude pohodlnejšia a rýchlejšia. Mnohí majú depresie z takejto životnej neistoty, ba sú z toho až zúfalí.

Ťažko sa odhaduje aj to, ako pomôcť druhému, alebo ho aspoň potešiť. Ľudí totiž nahneváme, ak sa do nich staráme, ale takisto ich zarmútime, ak sa o nich nestaráme vôbec, ba ani si ich nevšimneme. Aj posadnutí v evanjeliu kričia na Ježiša: „Čo ťa do nás Syn Boží? Prišiel si nás predčasne mučiť?“ (Matúš 8, 29).

Iste sme mnohí, ktorí chceme úprimne bojovať proti zlu, túžime vyhnúť sa mu, pochopiť jeho príčiny a následky a zmierňovať ich aj s ohľadom na druhých. Aj keď teda chceme niekomu dobre, ťažko odhadnúť tvrdosť a jemnosť našich nápravných snáh a tiež určiť mieru a vhodnosť vlastných možností dané zlo zlikvidovať. Sám som zažil veľa zloby na vlastnej koži a ešte viac prejavov zla som sledoval okolo seba. Často tí „inakší“ ani neboli úmyselne zlí a predsa svojou nevedomosťou zlo tvorili. Inokedy boli síce zlí, ale predsa boli určitým povzbudením, alebo aj názorným poučením pre iných, ba chvíľami aj pre celý svet – ako sa to nemá robiť.

Prebieha teraz polemika vychádzajúca z tvrdenia niektorých ľudí, že formulácia „neuveď nás do pokušenia“ v modlitbe Otče náš je zastaraná a dá sa zle pochopiť. Vôbec nie! Len dáva najavo, že Boh takisto bojuje s možným zlom ako my, ale urputnejšie, intenzívnejšie a určite účinnejšie, aj keď niekedy z nášho pohľadu nepochopiteľnejšie. Vždy sa totiž vo svete niečo vzpiera a protiví nielen ľudským dobrým zámerom, vynikajúcim projektom a bezchybným plánom. Už v babylonských mýtoch sa píše o tom, ako jasní bohovia premohli temnú obludu, pôvodkyňu zla a chaosu menom Tiamat.

Nemôžem si pomôcť, ale mám silný dojem, že aj Ježiš mnohé pochopil až v Getsemanskej záhrade a možno až na kríži. Vo vianočnom či povianočnom období si uvedomme i to, že sa vlastne už narodil do ťažkej situácie. Musela mu poslúžiť iba nie veľmi voňavá maštaľ... Všetky takéto fakty, informácie a konkrétne udalosti ma presviedčajú o tom, že bez zla a trápenia, často až „neľudského“, by tu nič neexistovalo, nič by sa nemohlo udiať a stať.

Čítam knižky od pátra Amortha o exorcistoch a vidím, že k posadnutosti často vedie obyčajná nuda, absencia a či nepochopenie reálneho zla. Boh akoby dovoľuje zlu, pokušeniu a nezaslúženému trápeniu existovať, lebo podľa všetkého sa mu naozaj nedá vyhnúť a často ich absolvujeme v našom dobrom záujme a kvôli napraviteľnej budúcnosti. Som si teda istý, že náš dobrý Otec robí všetko preto, aby nezaslúžené zlo zneškodňoval, tlmil a naprával. Možno aj samotná posadnutosť je Božou milosťou, aby neprišlo k niečomu omnoho horšiemu...

Aj na vlastnom živote si uvedomujem, že bolesť duše je často väčšia ako bolesť tela a väčšinou úbožiak naozaj za ňu nemôže. Takzvaní šibnutí sú často a prevažne lepší od iných, bežných a menej trpiacich. To nepochopenie zla a jeho nevyhnutnosti a zároveň obmedzenosti a občas aj potrebnosti, vedie aj k vzniku všemožných siekt, revolúcií a násilných reforiem, ktoré doslova vyháňajú čerta diablom.

Nestrácajme teda nádej, dôverujme v dobrého Boha a šťastný koniec. Buďme vďační aj za tie ťažké témy a zážitky, ktorými trápi našu úbohú hlavu a verme, že pri rešpekte k nemu žiadne pokušenie nebude nad naše sily.

BOŽE, ODPUSŤ VŠETKÝM, KTORÍ NEVEDIA, ČO ČINIA!

Vlado Gregor

::

Rozhovor s autorom:

Ježišov odkaz pretrvá

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.