11. januára 2018

Nestrácajme nádej

Občas sme v pokušeniach až po uši, ale pekelne sa nudíme, ak nás nič neruší...     
Vlado Gregor
Išli sme nedávno na vianočné posedenie z budovy na Patrónke na centrálne pracovisko do stredu mesta. Mali sme tri rovnocenné možnosti, ako sa tam mestskou dopravou dostať, a motivovalo ma to k tejto úvahe. Nevieme totiž často,aký autobus príde, s kým doň nastúpime, kedy kto z neho vystúpi a koho tam stretneme. Nedalo sa ani presne odhadnúť, ktorá možnosť bude pohodlnejšia a rýchlejšia. Mnohí majú depresie z takejto životnej neistoty, ba sú z toho až zúfalí.
Ťažko sa odhaduje aj to, ako pomôcť druhému, alebo ho aspoň potešiť. Ľudí totiž nahneváme, ak sa do nich staráme, ale takisto ich zarmútime, ak sa o nich nestaráme vôbec, ba ani si ich nevšimneme. Aj posadnutí v evanjeliu kričia na Ježiša: „Čo ťa do nás Syn Boží? Prišiel si nás predčasne mučiť?“ (Matúš 8, 29).

Iste sme mnohí, ktorí chceme úprimne bojovať proti zlu, túžime vyhnúť sa mu, pochopiť jeho príčiny a následky a zmierňovať ich aj s ohľadom na druhých. Aj keď teda chceme niekomu dobre, ťažko odhadnúť tvrdosť a jemnosť našich nápravných snáh a tiež určiť mieru a vhodnosť vlastných možností dané zlo zlikvidovať. Sám som zažil veľa zloby na vlastnej koži a ešte viac prejavov zla som sledoval okolo seba. Často tí „inakší“ ani neboli úmyselne zlí a predsa svojou nevedomosťou zlo tvorili. Inokedy boli síce zlí, ale predsa boli určitým povzbudením, alebo aj názorným poučením pre iných, ba chvíľami aj pre celý svet – ako sa to nemá robiť.
Prebieha teraz polemika vychádzajúca z tvrdenia niektorých ľudí, že formulácia „neuveď nás do pokušenia“ v modlitbe Otče náš je zastaraná a dá sa zle pochopiť. Vôbec nie! Len dáva najavo, že Boh takisto bojuje s možným zlom ako my, ale urputnejšie, intenzívnejšie a určite účinnejšie, aj keď niekedy z nášho pohľadu nepochopiteľnejšie. Vždy sa totiž vo svete niečo vzpiera a protiví nielen ľudským dobrým zámerom, vynikajúcim projektom a bezchybným plánom. Už v babylonských mýtoch sa píše o tom, ako jasní bohovia premohli temnú obludu, pôvodkyňu zla a chaosu menom Tiamat.
Nemôžem si pomôcť, ale mám silný dojem, že aj Ježiš mnohé pochopil až v Getsemanskej záhrade a možno až na kríži. Vo vianočnom či povianočnom období si uvedomme i to, že sa vlastne už narodil do ťažkej situácie. Musela mu poslúžiť iba nie veľmi voňavá maštaľ... Všetky takéto fakty, informácie a konkrétne udalosti ma presviedčajú o tom, že bez zla a trápenia, často až „neľudského“, by tu nič neexistovalo, nič by sa nemohlo udiať a stať.
Čítam knižky od pátra Amortha o exorcistoch a vidím, že k posadnutosti často vedie obyčajná nuda, absencia a či nepochopenie reálneho zla. Boh akoby dovoľuje zlu, pokušeniu a nezaslúženému trápeniu existovať, lebo podľa všetkého sa mu naozaj nedá vyhnúť a často ich absolvujeme v našom dobrom záujme a kvôli napraviteľnej budúcnosti. Som si teda istý, že náš dobrý Otec robí všetko preto, aby nezaslúžené zlo zneškodňoval, tlmil a naprával. Možno aj samotná posadnutosť je Božou milosťou, aby neprišlo k niečomu omnoho horšiemu...
Aj na vlastnom živote si uvedomujem, že bolesť duše je často väčšia ako bolesť tela a väčšinou úbožiak naozaj za ňu nemôže. Takzvaní šibnutí sú často a prevažne lepší od iných, bežných a menej trpiacich. To nepochopenie zla a jeho nevyhnutnosti a zároveň obmedzenosti a občas aj potrebnosti, vedie aj k vzniku všemožných siekt, revolúcií a násilných reforiem, ktoré doslova vyháňajú čerta diablom.
Nestrácajme teda nádej, dôverujme v dobrého Boha a šťastný koniec. Buďme vďační aj za tie ťažké témy a zážitky, ktorými trápi našu úbohú hlavu a verme, že pri rešpekte k nemu žiadne pokušenie nebude nad naše sily.
BOŽE, ODPUSŤ VŠETKÝM, KTORÍ NEVEDIA, ČO ČINIA!
Vlado Gregor
::
Rozhovor s autorom:
::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.