Slovo na nedeľu (106)

Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. A oni prevzali Ježiša.

(Jn 19, 16)

Vieme, že Pilát nebol naklonený tomu, aby dal Ježiša ukrižovať. Môžeme napísať – bol k tomu dotlačený mužmi zákona a fanatickým davom. Nakoniec sa podvolil a urobil to, čo vošlo do histórie a nikdy sa už nebude opakovať. Ukrižovanie Božieho Syna.

Ten, ktorý priniesol lásku, za odmenu dostáva nenávisť, pohŕdanie a – smrť na kríži. 

Pilát si umyl ruky, farizeji sú spokojní... Pri Ježišovom kríži stála jeho Matka, sestra jeho Matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel Matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ (Jn 19, 25–26).

Ježišova cesta na Golgotu bola ťažká a krvavá. Uvedomme si, že Pán všetko vnímal. Videl rozjarených vojakov, sfanatizovaný dav a plačúce ženy, ktoré aspoň čiastočne vyjadrili svoju ľútosť. Aké mal vtedy myšlienky? Písmo sa o tom veľmi nezmieňuje. Cestou sa stretáva s Veronikou a so Šimonom. Ona mu utiera tvár do šatky, on mu pomáha niesť kríž. Aké boli ich ďalšie osudy? Stretli sa po Ježišovom zmŕtvychvstaní? Možno. Aj keď o tom nie sú hodnoverné záznamy. Pán určite tých dvoch odmenil v nebi. Nezabudol na nich. Tak ako nezabudol na učeníka Jána, ktorý ako jediný z apoštolov sprevádza Pána až na koniec... Je svedkom Pánovho utrpenia. Stáva sa synom Ježišovej Matky.

Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha (Jn 19, 30). Vieme, že Pán bol skutočne mŕtvy. Prebodnutý kopijou. Kosti mu nepolámali, ako sa zvyčajne robilo. Po sňatí z kríža bol natretý olejom, zabalený do plachiet a uložený do hrobu. Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo (Jn 19, 38). Poslednú službu nášmu Pánovi poskytol Jozef. Bol Ježišovým učeníkom, ale tajným. Z toho vyplýva, už vtedy, počas Pánovho života, sa mnohí báli priznať k učeniu Ježiša Krista. Už vtedy to bolo nebezpečné. Presne ako dnes.

Koľko ľudí nemôže verejne vyznať svoju lásku k Pánovi?! Tisíce, milióny? Pre Ježišovo meno sú zabíjaní, mučení, prenasledovaní. Tiež sa môžeme opýtať: Stretol Jozef z Arimatey nášho Pána po „opustení“ hrobu? Pozreli si jeden druhému do očí? Vyznal neskôr Jozef verejne svoju vieru? Vykričal do celého sveta, že je jedným z Pánových nasledovníkov? Nevieme. Isté je len to, čo píše Písmo. Verím, že Pán všetkých, ktorí mu akýmkoľvek spôsobom v jeho posledných chvíľach života pomohli, spravodlivo odmenil. Nič neostalo skryté. Pán si všetko dobre zapamätal...

Robert Hakala

::

Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (105)

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.