18. februára 2018

Slovo na nedeľu (106)

Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. A oni prevzali Ježiša.
(Jn 19, 16)
Vieme, že Pilát nebol naklonený tomu, aby dal Ježiša ukrižovať. Môžeme napísať – bol k tomu dotlačený mužmi zákona a fanatickým davom. Nakoniec sa podvolil a urobil to, čo vošlo do histórie a nikdy sa už nebude opakovať. Ukrižovanie Božieho Syna.
Ten, ktorý priniesol lásku, za odmenu dostáva nenávisť, pohŕdanie a – smrť na kríži. 
Pilát si umyl ruky, farizeji sú spokojní... Pri Ježišovom kríži stála jeho Matka, sestra jeho Matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel Matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ (Jn 19, 25–26).

Ježišova cesta na Golgotu bola ťažká a krvavá. Uvedomme si, že Pán všetko vnímal. Videl rozjarených vojakov, sfanatizovaný dav a plačúce ženy, ktoré aspoň čiastočne vyjadrili svoju ľútosť. Aké mal vtedy myšlienky? Písmo sa o tom veľmi nezmieňuje. Cestou sa stretáva s Veronikou a so Šimonom. Ona mu utiera tvár do šatky, on mu pomáha niesť kríž. Aké boli ich ďalšie osudy? Stretli sa po Ježišovom zmŕtvychvstaní? Možno. Aj keď o tom nie sú hodnoverné záznamy. Pán určite tých dvoch odmenil v nebi. Nezabudol na nich. Tak ako nezabudol na učeníka Jána, ktorý ako jediný z apoštolov sprevádza Pána až na koniec... Je svedkom Pánovho utrpenia. Stáva sa synom Ježišovej Matky.
Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha (Jn 19, 30). Vieme, že Pán bol skutočne mŕtvy. Prebodnutý kopijou. Kosti mu nepolámali, ako sa zvyčajne robilo. Po sňatí z kríža bol natretý olejom, zabalený do plachiet a uložený do hrobu. Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo (Jn 19, 38). Poslednú službu nášmu Pánovi poskytol Jozef. Bol Ježišovým učeníkom, ale tajným. Z toho vyplýva, už vtedy, počas Pánovho života, sa mnohí báli priznať k učeniu Ježiša Krista. Už vtedy to bolo nebezpečné. Presne ako dnes.
Koľko ľudí nemôže verejne vyznať svoju lásku k Pánovi?! Tisíce, milióny? Pre Ježišovo meno sú zabíjaní, mučení, prenasledovaní. Tiež sa môžeme opýtať: Stretol Jozef z Arimatey nášho Pána po „opustení“ hrobu? Pozreli si jeden druhému do očí? Vyznal neskôr Jozef verejne svoju vieru? Vykričal do celého sveta, že je jedným z Pánových nasledovníkov? Nevieme. Isté je len to, čo píše Písmo. Verím, že Pán všetkých, ktorí mu akýmkoľvek spôsobom v jeho posledných chvíľach života pomohli, spravodlivo odmenil. Nič neostalo skryté. Pán si všetko dobre zapamätal...
::
Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (105)
::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.