13. marca 2018

Jezuita Ján Sprušanský

Ľudovít Košík
Ján Sprušanský SJ sa narodil 3. decembra 1921 v Uníne na Záhorí (otec Ľudovít a matka Zuzana, rodená Vaňková). Už na ľudovej škole v rodisku ho bolo možné charakterizovať ako usilovného a disciplinovaného žiaka s mnohými dobrými vlastnosťami, ktoré boli úzko späté s dôslednou náboženskou výchovou v rodine. Na odporúčanie jeho učiteľov, najmä riaditeľa Alexandra Flamíka, pokračoval v štúdiu na gymnáziu v Skalici, kde vychodil päť tried.Potom 30. júla 1938 vstúpil v Ružomberku do jezuitského noviciátu a pokračoval v štúdiu na tamojšom gymnáziu, kde aj zmaturoval. Filozofiu študoval v Piešťanoch a v Trnave, teológiu v Enghiene v Belgicku, kde bol 24. júla 1949 vysvätený za kňaza. Po ukončení doplňujúcich štúdií v Paríži a Grenobli absolvoval aj tretiu probáciu, začal pôsobiť v jezuitských ústavoch vo Francúzsku.

V novembri 1952 prišiel do Kanady ako jeden z jezuitov, ktorí tam prišli konať duchovnú službu Slovákom, keďže pre prenasledovanie rehoľníkov sa nemohli vrátiť po ukončení štúdií na Slovensko. Toto pôsobenie, s ktorým sa v plánoch rehole nerátalo, poskytlo duchovné a sociálne služby mnohým Slovákom v ďalekom zámorí a vytvorilo pozoruhodné kultúrne dielo, ktoré sa stalo súčasťou slovenských kultúrnych dejín.
Koncom roka 1953 odišiel do západnej Kanady, kde organizoval bohoslužby pre Slovákov žijúcich vo Vancouveri a okolí. V roku 1954 konal pastoračnú službu najmä medzi Slovákmi v západnej Kanade – Britskej Kolumbii a Alberte. V roku 1957 vážne ochorel a bol nútený prejsť do misijného domu slovenských jezuitov v Galte, Ontario, v Hamiltonskej diecéze. Po ročnom zotavení sa vrátil do západnej Kanady, kde pôsobil v rokoch 1958–1964. Strediskom jeho práce bolo mesto Calgary a široké okolie. V roku 1965 znova odišiel do Galtu na liečebný pobyt, kde ho vymenovali za hospodárskeho správcu a pritom vykonával viaceré apoštolské práce. V roku 1966 odišiel na dvojročné liečenie do Európy, do Viedne a Innsbrucku. V tomto období dvakrát navštívil aj svoju rodnú obec.
Po návrate pokračoval v misionárskej práci. K jeho obľube prispievala i mimoriadna muzikálnosť, ktorú pestoval počas celého života, venoval sa chrámovému zboru ako spevák, zbormajster alebo dirigent. Komponoval chrámovú hudbu, hral na organe. Ako iní jezuiti aj on ovládal cudzie jazyky. S francúzštinou, nemčinou, latinčinou a neskôr s gréčtinou začínal na gymnáziu, s príchodom do Kanady, do anglofónnej oblasti, sa musel adaptovať na angličtinu. Slovákom rád vysluhoval sviatosti v materinskom jazyku.
V roku 1973 ho vymenovali za administrátora Misijného domu v Cambridge a za redaktora bulletinu Deň Pána. V sedemdesiatych rokoch bol zástupcom šéfredaktora mesačníka Posol. Za prvoradé pokladali postarať sa o duchovné dobro rodákov. Povzbudiť ich vo viere a tým, ktorí ju nemali, znovu ju dať. Popri duchovnej činnosti sa jezuiti venovali aj národnej a kultúrnej činnosti, veľa síl venovali na podporu národného povedomia a zachovania slovenského jazyka.
V roku 1976 sa Ján Sprušanský stal správcom slovenskej farnosti Sedembolestnej Panny Márie v Sarnii, Ontario. Príspevky o svojej misionárskej činnosti posielal do ročenky Slovenskí jezuiti v Kanade. Trpezlivo znášal príkoria nevyliečiteľnej choroby. Zomrel 13. marca 1982.
Počas celého života sa zaujímal o dianie v rodnej obci. Nemal nepriateľov, vedel vychádzať s každým, s mladými i starými, s jednoduchými i učenými. Z lásky k blížnemu vychádzala aj jeho úprimná láska k národu. Pri každej vhodnej príležitosti povzbudzoval krajanov, aby aj v tvrdých emigrantských podmienkach nezabúdali na vlasť, z ktorej vyšli.

Ľudovít Košík

Použitá literatúra:
Lexikón katolíckych kňazských osobností; Lúč, Bratislava, 2000
Dr. Štepánik: Spomienka na nášho rodáka pátra Jána Sprušanského; Unínske noviny, Vianoce 2008, unin.sk
Dejiny Spoločnosti Ježišovej na Slovensku 1561–1988; zost. E. Krapka, V. Mikula, Dobrá kniha, Cambridge, Ontario, Canada, 1990

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.