13. marca 2018

Z depozitu viery


O bohatstve prvých storočí kresťanstva

Benedikt XVI.: Cirkevní otcovia
Trnava, Dobrá kniha, 2009
Benedikt XVI. (Joseph Ratzinger) je veľký muž súčasnej Cirkvi, znamenitý teológ a autor viacerých kníh, obohacujúcich naše poznanie, v ktorých sa spája hĺbka tradície s aktuálnymi výzvami, poznatkami i znameniami čias. Benedikt XVI. potvrdzuje, že skutočná teológia neopúšťa pozíciu viery a katolíckej náuky, ako nám ju odovzdali predkovia, skutočná teológia je verná osvedčeným zásadám, neutieka sa k špekuláciám a evanjelium vykladá v súlade so zmyslom Ježišovho účinkovania a nie proti nemu.

V súčasnosti sa s novou naliehavosťou ukazuje ako potrebné vracať sa ku koreňom, oživiť narušené spojenia s tým, čo je tu oddávna a stále platné a dôležité, pretože v duchovnej oblasti nerozhoduje čas, Božie slovo sa neviaže na dejinné obdobia ani na menlivé ľudské kritériá či očakávania. V nadväznosti na to môžeme spomenúť ďalšieho nemeckého autora – Jozefa Holznera, ktorý vo vynikajúcej životopisnej knihe o apoštolovi národov svätom Pavlovi vyzýva na duchovnú obnovu s cieľom „zachrániť náš náboženský život pred rozprsknutím a skomplikovaním a dať mu prakresťanskú veľkosť a jednoduchosť“. A pripomína: „Vo svetle tejto skutočnosti nástojčivo leží nám kresťanom dneška na duši povinnosť prebudiť v sebe sily kresťanského praveku...“ (Jozef Holzner: Svätý Pavol; Bratislava, Lúč, 2011).
Významným faktorom v živote kresťanského spoločenstva počas prvých storočí bolo pôsobenie cirkevných spisovateľov. Tých z nich, ktorí sa vyznačovali svätosťou života a pravovernou náukou, Cirkev poctila titulom cirkevný otec. Majú čo povedať i nám, v prvom rade osobným príkladom, statočnosťou a vytrvalosťou, vernosťou Kristovi a potom svojimi dielami, ktoré sú síce z nášho pohľadu poznačené patinou, majú však v sebe práve tie kýžené „sily kresťanského praveku“, ako aj „prakresťanskú veľkosť a jednoduchosť“ (o jednoduchosti tu možno hovoriť napriek špekulatívnemu charakteru viacerých spisov, oná špekulatívnosť totiž nie je samoúčelná). Prinášajú teda motivujúce a vieroučné bohatstvo, z ktorého načim čerpať.
Kniha Cirkevní otcovia je zbierkou katechéz venovaných najvýznamnejším cirkevným spisovateľom prvých štyroch storočí kresťanstva, počnúc svätým Klementom Rímskym, ktorý bol tretím nástupcom svätého Petra na pápežskom stolci a zomrel okolo roku 100, a končiac svätým Augustínom, ktorý zomrel v roku 430. Obsahuje dvadsaťšesť medailónov, podaných živým jazykom a prístupnou formou, pričom každý z nich predstavuje jednu osobnosť.
Benedikt XVI. sa v zásade pridŕža chronologického poriadku a takto postupne približuje jednotlivých velikánov kresťanského myslenia (štyria z nich neboli oficiálne svätorečení), nielen z oblasti západnej cirkvi, ale i cirkví východných. Niektoré medailóny sú kratšie a iné dlhšie, najväčšieho priestoru sa dostalo svätému Augustínovi, k tým rozsiahlejším patria tiež portréty Origena, Bazila Veľkého, Gregora Nazianského, Gregora Nysského, Jána Zlatoústeho a Hieronyma.
Ako už bolo naznačené, posolstvo mysliteľov kresťanského staroveku je aktuálne i dnes. Ústredným bodom ich úvah je vzťah viery a rozumu – viera a rozum musia byť v súlade, kresťanstvo sa nebojí pravdy, práve naopak, na pravde závisí. Ďalším relevantným prvkom ich náuky je kladenie dôrazu na jednotu – kresťania stoja na spoločnom základe viery, povedané slovami svätého Cypriána (3. storočie): „Jeden je Boh, jeden je Kristus. Jedna je aj jeho Cirkev, jedna je viera, jeden je kresťanský ľud zhromaždený v pevnej jednote spojivom svornosti.“
Všetko úsilie mysle má mať vyústenie v životnej praxi, malo by viesť k náprave a polepšeniu. Pravým účelom teológie je usmernenie človeka, aby nepremárnil svoj život zbytočnosťami, ale aby našiel svetlo, ktoré mu pomôže rozpoznať to, čo je dôležité (svätý Gregor Nysský). Pritom nič z toho nemožno dosiahnuť bez modlitby a prijímania Božieho slova. I to nám pripomínajú starí autori.
Kniha Benedikta XVI. o živote a diele cirkevných otcov dáva možnosť nahliadnuť do myšlienkového a duchovného bohatstva prvých storočí kresťanstva. Tam je zárodok Tradície a stáročnej skúsenosti Cirkvi. Evanjelium je nemenné, a predsa vždy nové, živé a účinné. Svätý Hieronym takto napomenul istého kňaza: „Stále sa pevne pridržiavaj tradičného učenia, ktoré ti bolo odovzdané, aby si mohol podľa zdravej náuky povzbudzovať veriacich a zavracať tých, čo jej protirečia.“

(Recenzia bola pôvodne publikovaná v časopise VOX.)
::
Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.

1 komentár:

  1. Anonymný14.3.18

    Teraz oveľa viac ako pred tým, si uvedomujem múdrosť tohto veľkého muža viery. Vďaka za pripomienku týchto jeho zamyslení Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.