Z depozitu viery

O bohatstve prvých storočí kresťanstva

Benedikt XVI.: Cirkevní otcovia
Trnava, Dobrá kniha, 2009

Benedikt XVI. (Joseph Ratzinger) je veľký muž súčasnej Cirkvi, znamenitý teológ a autor viacerých kníh, obohacujúcich naše poznanie, v ktorých sa spája hĺbka tradície s aktuálnymi výzvami, poznatkami i znameniami čias. Benedikt XVI. potvrdzuje, že skutočná teológia neopúšťa pozíciu viery a katolíckej náuky, ako nám ju odovzdali predkovia, skutočná teológia je verná osvedčeným zásadám, neutieka sa k špekuláciám a evanjelium vykladá v súlade so zmyslom Ježišovho účinkovania a nie proti nemu.

V súčasnosti sa s novou naliehavosťou ukazuje ako potrebné vracať sa ku koreňom, oživiť narušené spojenia s tým, čo je tu oddávna a stále platné a dôležité, pretože v duchovnej oblasti nerozhoduje čas, Božie slovo sa neviaže na dejinné obdobia ani na menlivé ľudské kritériá či očakávania. V nadväznosti na to môžeme spomenúť ďalšieho nemeckého autora – Jozefa Holznera, ktorý vo vynikajúcej životopisnej knihe o apoštolovi národov svätom Pavlovi vyzýva na duchovnú obnovu s cieľom „zachrániť náš náboženský život pred rozprsknutím a skomplikovaním a dať mu prakresťanskú veľkosť a jednoduchosť“. A pripomína: „Vo svetle tejto skutočnosti nástojčivo leží nám kresťanom dneška na duši povinnosť prebudiť v sebe sily kresťanského praveku...“ (Jozef Holzner: Svätý Pavol; Bratislava, Lúč, 2011).

Významným faktorom v živote kresťanského spoločenstva počas prvých storočí bolo pôsobenie cirkevných spisovateľov. Tých z nich, ktorí sa vyznačovali svätosťou života a pravovernou náukou, Cirkev poctila titulom cirkevný otec. Majú čo povedať i nám, v prvom rade osobným príkladom, statočnosťou a vytrvalosťou, vernosťou Kristovi a potom svojimi dielami, ktoré sú síce z nášho pohľadu poznačené patinou, majú však v sebe práve tie kýžené „sily kresťanského praveku“, ako aj „prakresťanskú veľkosť a jednoduchosť“ (o jednoduchosti tu možno hovoriť napriek špekulatívnemu charakteru viacerých spisov, oná špekulatívnosť totiž nie je samoúčelná). Prinášajú teda motivujúce a vieroučné bohatstvo, z ktorého načim čerpať.

Kniha Cirkevní otcovia je zbierkou katechéz venovaných najvýznamnejším cirkevným spisovateľom prvých štyroch storočí kresťanstva, počnúc svätým Klementom Rímskym, ktorý bol tretím nástupcom svätého Petra na pápežskom stolci a zomrel okolo roku 100, a končiac svätým Augustínom, ktorý zomrel v roku 430. Obsahuje dvadsaťšesť medailónov, podaných živým jazykom a prístupnou formou, pričom každý z nich predstavuje jednu osobnosť.

Benedikt XVI. sa v zásade pridŕža chronologického poriadku a takto postupne približuje jednotlivých velikánov kresťanského myslenia (štyria z nich neboli oficiálne svätorečení), nielen z oblasti západnej cirkvi, ale i cirkví východných. Niektoré medailóny sú kratšie a iné dlhšie, najväčšieho priestoru sa dostalo svätému Augustínovi, k tým rozsiahlejším patria tiež portréty Origena, Bazila Veľkého, Gregora Nazianského, Gregora Nysského, Jána Zlatoústeho a Hieronyma.

Ako už bolo naznačené, posolstvo mysliteľov kresťanského staroveku je aktuálne i dnes. Ústredným bodom ich úvah je vzťah viery a rozumu – viera a rozum musia byť v súlade, kresťanstvo sa nebojí pravdy, práve naopak, na pravde závisí. Ďalším relevantným prvkom ich náuky je kladenie dôrazu na jednotu – kresťania stoja na spoločnom základe viery, povedané slovami svätého Cypriána (3. storočie): „Jeden je Boh, jeden je Kristus. Jedna je aj jeho Cirkev, jedna je viera, jeden je kresťanský ľud zhromaždený v pevnej jednote spojivom svornosti.“

Všetko úsilie mysle má mať vyústenie v životnej praxi, malo by viesť k náprave a polepšeniu. Pravým účelom teológie je usmernenie človeka, aby nepremárnil svoj život zbytočnosťami, ale aby našiel svetlo, ktoré mu pomôže rozpoznať to, čo je dôležité (svätý Gregor Nysský). Pritom nič z toho nemožno dosiahnuť bez modlitby a prijímania Božieho slova. I to nám pripomínajú starí autori.

Kniha Benedikta XVI. o živote a diele cirkevných otcov dáva možnosť nahliadnuť do myšlienkového a duchovného bohatstva prvých storočí kresťanstva. Tam je zárodok Tradície a stáročnej skúsenosti Cirkvi. Evanjelium je nemenné, a predsa vždy nové, živé a účinné. Svätý Hieronym takto napomenul istého kňaza: „Stále sa pevne pridržiavaj tradičného učenia, ktoré ti bolo odovzdané, aby si mohol podľa zdravej náuky povzbudzovať veriacich a zavracať tých, čo jej protirečia.“

Ján Maršálek

(Recenzia bola pôvodne publikovaná v časopise VOX.)

::

Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.