12. júna 2018

Čím chceme nahradiť kresťanstvo?


Popretím Boha sa rúca akýkoľvek základ ľudskej morálky. (Pius XII.)
Ilustračná snímka: PriestorNet

Kresťanstvo je v našej časti sveta na ústupe. Netreba si to zatajovať a netreba to ani osobitne dokazovať – stačí sa pozrieť okolo seba.

Americký autor Rod Dreher prirovnáva sekularizáciu k povodni, ktorá ničí krajinu. Už ani vyššie položené miesta nie sú bezpečné, Západ sa ocitol v najväčšej duchovnej kríze od pádu Rímskej ríše. Kresťanské hodnoty sú zosmiešňované, znevažované, popierané – kultúru sebadisciplíny a sebaformácie sme nahradili kultúrou túžby: „Napriek svojmu bohatstvu a technickej vyspelosti na modernom Západe žijeme v barbarizme, hoci si to neuvedomujeme.“

Podliehame diktatúre relativizmu, nehľadáme pravdu, ale jej napodobeniny, ktoré nám vyhovujú. Chceme mať na všetko vlastný názor, pritom neraz bez rozmyslu prijímame mediálne servírované tvrdenia a vzory. Kardinál Sarah konštatuje: „Neistota a zmätok pri voľbe správnej cesty v podmienkach názorovej plurality je najťažšou chorobou dnešných čias.“ Vyplýva to z mentality súčasného človeka, ktorý všetko meria podľa seba, všetko prispôsobuje svojej vôli, či skôr svojvôli, odmietajúc autoritu a večne platné duchovné princípy.
Ľudia prijali – mnohí ani nevedia ako – úplne pomýlený spôsob myslenia: čo bolo donedávna nemravné a zahanbujúce, stalo sa pokrokovým a chvályhodným. Dá sa hovoriť doslova o zrútení mravného poriadku. Presvedčivo o tom píše Pat Buchanan. Dekristianizáciu považuje za trúfalý experiment, hazardérstvo: „To, čo skúšame, je skutočné smelé. Západný človek si povedal, rovnako ako Lucifer a Adam, že môže bez následkov neposlúchať Boha a že sa môže stať sám sebe Bohom.“ Obrazne povedané, kompas sme hodili cez palubu a plávame bez jasného cieľa, teda vlastne blúdime, rútime sa do záhuby. Podľa Buchanana sú dni Európy zrátané, kresťanstvo je tu takmer mŕtve a rozhodnutím nemať deti Európania prijali koniec svojej civilizácie...
Situácia azda nie je až taká zlá, ako ju vykresľuje Pat Buchanan. Azda je ešte možnosť záchrany. Je však namieste otázka, ako a či vôbec sa chceme zachrániť a čím chceme nahradiť kresťanstvo, keď sa ho tak ľahkovážne vzdávame. Ono je totiž živnou pôdou našej kultúry. Máme inú? A čím chceme nahradiť hodnotový systém vychádzajúci z Desatora? Vari nejakým sociálnym inžinierstvom? Alebo inakším náboženstvom? Ani jedno nedosahuje kvality kresťanstva!
Naozaj si myslíme, že prežijeme vlastnú smrť?!

Ján Maršálek
::
Literatúra:

PriestorNet
Prinášame pôvodnú tvorbu našich autorov: nekopírujeme, nekradneme.
Rešpektujeme etické pravidlá: publikujeme pod svojím menom.
Cítime zodpovednosť: overujeme si informácie, odmietame bulvárne témy.
Záleží nám na profesionalite: každý text redigujeme.
Veríme, že i dnes sa nájdu ľudia, ktorí to vedia oceniť.

3 komentáre:

  1. Anonymný12.6.18

    Myslím, že kresťanstvo nie je možné nahradiť. Alebo svet kresťanstvo prijme alebo sa zničí. Bojím sa, že skutočná situácia je horšia než ju vidia pesimisti. Už sa rútime do priepasti a my sa tvárime ako hrdinovia. Kiež by som sa mýlil. Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Je udivujúce, a na pováženie, že u nás sa vo verejnom priestore fakticky nevyskytujú také hlasy ako je ten Buchananov. Akoby sme sa báli domýšľať veci do konca. Zaoberáme sa podružnosťami a tie najväčšie problémy neriešime.

      Odstrániť
  2. Patria sem tieto múdre slová Alexandra Solženicyna:
    „Nezostáva nič iné, ako hľadať chybu v samotných koreňoch, základoch novovekého myslenia. Myslím tým prevládajúce západné chápanie sveta, ktoré vzniklo v renesancii, a politiky, vytváranej v osvietenstve ako základ všetkých vied o štáte a spoločnosti. Môžeme ho nazvať racionalistický humanizmus alebo humanistická autonómia. To je smer, ktorý vyhlasuje a uskutočňuje autonómiu človeka vo vzťahu k všetkým silám, ktoré sú nad ním. Môžeme tiež hovoriť o antropocentrizme, myšlienke, že človek je stredom všetkého, čo existuje.
    Humanistické vedomie sa vyhlásilo za nášho vodcu, poprelo existenciu zla v ľudskom vnútri a za najvyšší cieľ stanovilo nadobúdanie pozemského šťastia. Tak vložilo do základu novodobej západnej spoločnosti nebezpečný sklon klaňať sa človeku a jeho hmotným potrebám. A tak sloboda samotná rozhodne nemôže vyriešiť všetky problémy ľudskej existencie. Naopak, nesie so sebou celý rad ďalších.“

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.