Žiť v Cirkvi, pre Cirkev a s Cirkvou, alebo žiť z Cirkvi?

Ilustračná snímka: PriestorNet

V súčasnom svete, aspoň v našich krajoch, môžeme badať kvantitatívny i kvalitatívny úpadok Cirkvi, zapríčinený iste aj tým, že ľudia si chcú žiť podľa vlastných predstáv a Božie požiadavky odsúvajú, opúšťajú a niektorí celkom zavrhujú (a tým si komplikujú život vlastný i spoločenský). Napriek Ježišovmu prísľubu, že Cirkev brány pekelné nepremôžu (porov. Mt 16, 18), nie je možné súčasné problémy Cirkvi prehliadať a podceňovať.

Cirkev popri svojej božskej stránke má aj stránku ľudskú, jej vedenie tu na zemi je zverené do ľudských rúk, a táto jej ľudská stránka niekedy môže zlyhávať. Niektorí z tých, ktorým bolo zverené správcovstvo, si z toho urobili takpovediac svoj džob a namiesto služby pre Cirkev a jej budovanie si ju prispôsobujú tak, aby vyhovovala ich predstavám – biblické zásady rozrieďujú či spochybňujú, chcú sa zapáčiť akousi falošnou ľudskosťou, ospravedlňujú zanedbanie Božích príkazov novou dobou, ktorej sa treba prispôsobiť, chcú mať z Cirkvi výhody, pretože jej bohatstvo nahromadené počas dvoch tisícročí je skutočne veľké...

Pokušenie, ktoré často vidíme i v svetských štruktúrach, zneužívanie moci na vlastné ciele a nedovolené obohacovanie sa na úkor iných, je veľmi silné, pod ťarchou dedičného hriechu je človek náchylný byť egoistom, čomu možno odolať len silným spojením s Kristom, dôsledným životom podľa evanjelia.

Každý má možnosť budovať a tvoriť, vytvárať spoločenstvo... alebo rozbíjať, ničiť a žiť na úkor iných. Je potrebné svoj život, svoje vzťahy postaviť na Kristovi a jeho učení, nie na ľudských predstavách, túžbach a snoch. Jedine návratom ku Kristovi môžeme obnoviť seba i naše spoločenstvá, nie spoliehaním sa na formálne inštitúcie a ľudí, ktorí sú vnútorne vyprázdnení, pričom im nechýba sebavedomie, často až arogancia – robia si nárok rozhodovať za iných podľa egoistických, nízkych cieľov a chúťok.

Rozliční tlčhubovia a mediálni manipulátori si robia monopol na pravdu i vstup do médií a degenerujú to, čo ešte nie je úplne zdevastované. Neuvedomujú si dosah svojich prázdnych rečí a nechcú ani nevedia za ne niesť zodpovednosť. Pre seba si vyhradzujú funkcie, významné pozície, moc, demokraciu, výhody, pre iných poslušnosť, podriadenosť... Vidia len seba a iných ignorujú a ponižujú. Neustále mentorujú a poučujú druhých, bez toho, aby sa usilovali zmeniť seba. Rétoriku a slová menia podľa toho, čo je pre nich výhodnejšie, prispôsobujú sa auditóriu, nič nebudujú, stále niečo spochybňujú, rozkladajú, žijú z výsledkov práce iných, myslia predovšetkým na seba, do spoločného nič nevkladajú, ale robia si nárok, ba aj monopol na rozhodovanie o tom, ako so spoločným nakladať. Namiesto riešenia problémov skutočných predstierajú problémy umelé, vedľajšie, zástupné, nepodstatné... Veľkorysí sú k sebe, keď sa im dostáva, a skúpi k iným, keď majú dávať, to nechávajú na iných. 

Ovocie nás presviedča o kvalite stromu (porov. Mt 7, 16). Vždy, keď konáme podľa Ježišovho príkladu, podľa evanjelia, prináša to výsledky a obohacuje to aj svet, a vtedy, keď konáme podľa vlastných predstáv, my sami i svet je v problémoch. Cirkev, ktorá slúži, obetuje sa, ponúka, buduje, tvorí, taká rastie rozvíja sa. Takto to bolo v jej začiatkoch a počas jej histórie, keď napriek veľkému prenasledovaniu rástla a rozvíjala sa. Tam, kde sa len konzumuje, spochybňuje, ponižuje, tam nastáva zmätok, chaos, prázdnota, rozklad.

Je na každom z nás, akú cestu si zvolíme, na ktorú stranu sa dáme. Nestačí však len sa k niečomu prihlásiť, niečo deklarovať. Treba nám konať a žiť podľa kresťanských zásad – aj v časoch, keď to nie je v kurze, aj keď sa ich naše okolie lacno vzdáva.

Zvažujme a zodpovedne sa rozhodujme, aj vtedy, keď máme podporiť niekoho do verejných funkcií. Berme do úvahy nielen to, že je to známa osobnosť, schopný manažér, ale skúmajme, aké názory zastáva a obhajuje, aké hodnoty preferuje, čo šíri okolo seba, ako žije svoj manželský a rodinný život, aký postoj má ku kresťanským hodnotám, aké posolstvo vydáva životom. Či prijíma, šíri a uskutočňuje Božie posolstvo, alebo vlastné názory založené na piesku, ktoré zvalí každé zaviatie mierneho vánku – a nám sa rútia základy spoločenského života.

Dokážme byť slobodní a nezávislí od rôznych názorových prúdov a mediálnych manipulácií a správať sa suverénne ako zodpovední kresťania. Úlohou kresťanov je byť Ježišovými svedkami vždy, bez ohľadu na vonkajšie okolnosti.

Ľudovít Košík

::

Rozhovor s autorom:

Kresťanstvo vybudovalo Európu

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.