19. júna 2018

Žiť v Cirkvi, pre Cirkev a s Cirkvou, alebo žiť z Cirkvi?

Ilustračná snímka: PriestorNet

V súčasnom svete, aspoň v našich krajoch, môžeme badať kvantitatívny i kvalitatívny úpadok Cirkvi, zapríčinený iste aj tým, že ľudia si chcú žiť podľa vlastných predstáv a Božie požiadavky odsúvajú, opúšťajú a niektorí celkom zavrhujú (a tým si komplikujú život vlastný i spoločenský). Napriek Ježišovmu prísľubu, že Cirkev brány pekelné nepremôžu (porov. Mt 16, 18), nie je možné súčasné problémy Cirkvi prehliadať a podceňovať.
Cirkev popri svojej božskej stránke má aj stránku ľudskú, jej vedenie tu na zemi je zverené do ľudských rúk, a táto jej ľudská stránka niekedy môže zlyhávať. Niektorí z tých, ktorým bolo zverené správcovstvo, si z toho urobili takpovediac svoj džob a namiesto služby pre Cirkev a jej budovanie si ju prispôsobujú tak, aby vyhovovala ich predstavám – biblické zásady rozrieďujú či spochybňujú, chcú sa zapáčiť akousi falošnou ľudskosťou, ospravedlňujú zanedbanie Božích príkazov novou dobou, ktorej sa treba prispôsobiť, chcú mať z Cirkvi výhody, pretože jej bohatstvo nahromadené počas dvoch tisícročí je skutočne veľké...

Pokušenie, ktoré často vidíme i v svetských štruktúrach, zneužívanie moci na vlastné ciele a nedovolené obohacovanie sa na úkor iných, je veľmi silné, pod ťarchou dedičného hriechu je človek náchylný byť egoistom, čomu možno odolať len silným spojením s Kristom, dôsledným životom podľa evanjelia.
Každý má možnosť budovať a tvoriť, vytvárať spoločenstvo... alebo rozbíjať, ničiť a žiť na úkor iných. Je potrebné svoj život, svoje vzťahy postaviť na Kristovi a jeho učení, nie na ľudských predstavách, túžbach a snoch. Jedine návratom ku Kristovi môžeme obnoviť seba i naše spoločenstvá, nie spoliehaním sa na formálne inštitúcie a ľudí, ktorí sú vnútorne vyprázdnení, pričom im nechýba sebavedomie, často až arogancia – robia si nárok rozhodovať za iných podľa egoistických, nízkych cieľov a chúťok.
Rozliční tlčhubovia a mediálni manipulátori si robia monopol na pravdu i vstup do médií a degenerujú to, čo ešte nie je úplne zdevastované. Neuvedomujú si dosah svojich prázdnych rečí a nechcú ani nevedia za ne niesť zodpovednosť. Pre seba si vyhradzujú funkcie, významné pozície, moc, demokraciu, výhody, pre iných poslušnosť, podriadenosť... Vidia len seba a iných ignorujú a ponižujú. Neustále mentorujú a poučujú druhých, bez toho, aby sa usilovali zmeniť seba. Rétoriku a slová menia podľa toho, čo je pre nich výhodnejšie, prispôsobujú sa auditóriu, nič nebudujú, stále niečo spochybňujú, rozkladajú, žijú z výsledkov práce iných, myslia predovšetkým na seba, do spoločného nič nevkladajú, ale robia si nárok, ba aj monopol na rozhodovanie o tom, ako so spoločným nakladať. Namiesto riešenia problémov skutočných predstierajú problémy umelé, vedľajšie, zástupné, nepodstatné... Veľkorysí sú k sebe, keď sa im dostáva, a skúpi k iným, keď majú dávať, to nechávajú na iných. 
Ovocie nás presviedča o kvalite stromu (porov. Mt 7, 16). Vždy, keď konáme podľa Ježišovho príkladu, podľa evanjelia, prináša to výsledky a obohacuje to aj svet, a vtedy, keď konáme podľa vlastných predstáv, my sami i svet je v problémoch. Cirkev, ktorá slúži, obetuje sa, ponúka, buduje, tvorí, taká rastie rozvíja sa. Takto to bolo v jej začiatkoch a počas jej histórie, keď napriek veľkému prenasledovaniu rástla a rozvíjala sa. Tam, kde sa len konzumuje, spochybňuje, ponižuje, tam nastáva zmätok, chaos, prázdnota, rozklad.
Je na každom z nás, akú cestu si zvolíme, na ktorú stranu sa dáme. Nestačí však len sa k niečomu prihlásiť, niečo deklarovať. Treba nám konať a žiť podľa kresťanských zásad – aj v časoch, keď to nie je v kurze, aj keď sa ich naše okolie lacno vzdáva.
Zvažujme a zodpovedne sa rozhodujme, aj vtedy, keď máme podporiť niekoho do verejných funkcií. Berme do úvahy nielen to, že je to známa osobnosť, schopný manažér, ale skúmajme, aké názory zastáva a obhajuje, aké hodnoty preferuje, čo šíri okolo seba, ako žije svoj manželský a rodinný život, aký postoj má ku kresťanským hodnotám, aké posolstvo vydáva životom. Či prijíma, šíri a uskutočňuje Božie posolstvo, alebo vlastné názory založené na piesku, ktoré zvalí každé zaviatie mierneho vánku – a nám sa rútia základy spoločenského života.
Dokážme byť slobodní a nezávislí od rôznych názorových prúdov a mediálnych manipulácií a správať sa suverénne ako zodpovední kresťania. Úlohou kresťanov je byť Ježišovými svedkami vždy, bez ohľadu na vonkajšie okolnosti.

Ľudovít Košík
::
Rozhovor s autorom:
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.

1 komentár:

  1. Už viackrát v dejinách sa zdalo, že Cirkev je na konci. Mnohí jej už kopali hrob... Ale vo viere vieme, že Kristova Cirkev stojí na skale, na skale pevnej, prepevnej!

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.