26. júla 2018

Mediálne krysy útočia


Ľubo Huďo: Mediálne krysy
Bratislava, OZ EZEN, 2018
Ľubomír Huďo (ročník 1963) patrí k tým profesionálnym novinárom, ktorí opustili médiá hlavného prúdu a začali pôsobiť v oblasti alternatívnej žurnalistiky. Je autorom veľkého množstva politických komentárov a analýz a tiež autorom niekoľkých knižných publikácií, v ktorých sa venuje pálčivým otázkam súčasnosti, respektíve nedávnej minulosti (Zamatovo nežná tyrania, Žoldnieri a žongléri, Európa v islamskej rakve a iné). Jeho najnovšia kniha (Mediálne krysy) je zameraná na tematiku masmédií, ich charakteru a pôsobenia, novinárskej práce i mediálnej manipulácie.

Pomenovanie „mediálne krysy“ sa môže zdať niekomu pritvrdé (je faktom, že v poslednom čase dochádza k nebývalej vulgarizácii spoločenskej diskusie), ale autor vysvetľuje: „Krysa symbolizuje to, čo je skryté, utajené, škodlivé. V prípade paralely s človekom predstavuje nečestné konanie, takže prenesene je to zákerný a bezcharakterný človek... Nepochybne možno nájsť takýto ľudský druh v akomkoľvek odbore a sfére činnosti, no mediálne krysy útočia na mysle a zdravý rozum ostatných ľudí v takom masovom rozsahu, že výsledky ich pôsobenia sú podobné moru...“ A dodáva, že „mediálne krysy“ tvoria „drvivú väčšinu novinárskej obce“ a z pozícií kozmopolitizmu ovplyvňujú ľudí prostredníctvom manipulácie, poloprávd a zakrývanej jednostrannosti.
Významným faktorom manipulatívneho ovplyvňovania je podľa autora odvádzanie pozornosti od dôležitých otázok a tém a zahlcovanie verejného priestoru nepretržitým tokom bezvýznamných informácií. K tomu sa pridáva arogantné, povýšenecké delenie ľudí na rozumných a nerozumných, pokrokových a zaostalých, prijateľných a neprijateľných. Čím viac sa hovorí o tolerancii, tým menej sa tolerujú názory, ktoré sú v očiach samozvaných strážcov liberálnej demokracie nevhodné či extrémistické.
Atmosféra súčasnosti je plná zmätenosti, tápania, dezorientácie. Ľahostajnosť niektorých sa premiešava s fanatizmom iných. Autor kladie otázku, komu vlastne možno veriť v tej „pavučine lží, propagandy, klamstiev a masírovania vedomia“. Odpoveď nie je jednoznačná – človek je v konečnom dôsledku odkázaný sám na seba, sám sa musí (mal by sa) rozhodnúť, čomu a komu bude dôverovať, na ktorú stranu sa postaví, akú vieru bude vyznávať. Dôležité je však chrániť si schopnosť zdravého úsudku a informácie si pokiaľ možno overovať, hľadať alternatívne možnosti...
Znepokojivá je rastúca koncentrácia masmédií do veľkých nadnárodných trustov. Táto monopolizácia predstavuje „Veľkého Manipulátora“, ktorý pracuje v prospech takzvaných vyvolených: „Všetky mainstreamové zdroje sa zliali do jedného názorového prúdu a ponúkajú iba jednostranný výklad s podsúvanými komentármi na usmerňovanie myslenia.“
Či už vidíme za súčasnými spoločenskými pohybmi a procesmi koordinované úsilie istej skupiny či skupín, alebo ich vnímame ako zákonité dôsledky odpadu od tradičných hodnôt, sme svedkami krízy zasahujúcej všetky sféry života – globalizácia narúša vzťahy, sociálne rozdiely sa prehlbujú, kultúra je na úpadku a pod zámienkou ochrany demokracie sa páchajú neprávosti i zločiny, sloboda prejavu je opäť obmedzovaná.
Kniha Mediálne krysy je napísaná úderným novinárskym štýlom, v ktorom má svoje miesto irónia i zaujatosť. Dôraz je tu kladený na aktuálne udalosti a pomery, trocha chýba hlbší ponor a ukotvenie v historicko-kultúrnych súvislostiach. Ide o odvážnu a v istom zmysle kontroverznú publicistiku, niektoré autorove tvrdenia sú takpovediac na hrane (napríklad Zamatovú revolúciu nazýva havloidnou fraškou), treba však uznať, že v prostredí absolútnej nadvlády jedného názoru je žiaduci a prospešný iný hlas, hlas azda aj provokatívny – aby nás primäl k zamysleniu. Skrátka, Ľubomír Huďo napísal knihu, ktorú treba brať vážne.

Ján Maršálek
::
Súvisiaci článok:
::
Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.

2 komentáre:

  1. Anonymný27.7.18

    Prečítal som si so zvedavosťou knihu Mediálne krysy, ktorá je našej dopisovateľskej aktivite veľmi blízka. Prekvapuje ma, že k nej "neodznel" takmer jediný komentár. Dalo by sa k tomuto textu zaujať veľa postrehov, názorov a skúseností. Avšak sme rôzni. Ja osobne nemám rád bulvár, no poznám priateľov, ktorí po jeho prečítaní sa snažia so mnou diskutovať. Márne, pretože viac verím sociálnym sieťam, pretože podľa mňa je v nich oveľa viac pravdy, či sú z takého, alebo onakého zdroja, lebo tam je aj záruka, že internetové noviny vám váš názor uverejnia, čiže ide o spektrum názorov, až diskusiu. Nebudem všetko rozvádzať, ale žiaľ je to asi tak ako to uvádza autor vo svojej knihe. Uvediem príklad, ktorý rád rozprávam. Ak sa koná nejaká, ale naozaj významná akcia, nepíše sa o nej, nepíše sa ľuďoch, ktorí vytvárajú hodnoty, ale ak by náhodou vznikol požiar, kde sa podujatie koná, tak by tam boli zanedlho takmer všetky médiá, najmä televízie. Tento veľavravný príklad snáď stačí, svedčí o našej súčasnej publicistike. Nemá asi význam pokračovať ďalej. milan kupecký

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Žiaľ, ľudia si myslia, že keď vidia niečo v televízii, vidia všetko.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.