Kňaz a poľnohospodár Jozef Agnelli

Ľudovít Košík

Jozef Agnelli – kňaz, národovec, odborný spisovateľ, významný pestovateľ a šľachtiteľ liečivých rastlín a zemiakov. Jeho priezvisko bolo vraj pôvodne Baránek a počas štúdií si ho polatinčil. Narodil sa 23. februára 1852 v Skalici. Odmalička sa venoval pestovaniu rôznych rastlín. Lásku k prírode a k rastlinám získal od rodičov a starého otca z matkinej strany, ktorý bol znamenitým záhradníkom a dozorcom nad lesmi a vodami. Otec Ján bol zámožným roľníkom a vinohradníkom, rád používal nové metódy v poľnohospodárstve. (Podľa Jána Hrebíčka mal do osem hektárov vinohradov v Líštinách, víno mával až tridsaťročné, oberačky odbavoval veľmi slávnostne, s husacinou, trdelníkmi a zázvorníkmi. Ľudia u neho radi pracovali, medzi nimi aj Ján Tomík, ktorý sa raz na oberačkách opil, s putňou spadol do strže a zaspal, prebudil sa na obed, znovu si vypil a spal až do večera, gazda to nezbadal a vyplatil mu ako iným.) Vyznal sa aj v liečivých bylinách a niektoré aj pestoval. Vinohrady si dal poistiť proti búrkam a vraj dostal naraz až 1.400 rýnskych zlatých poistného.

V takomto prostredí aj mladý Jozef získal veľkú lásku k rastlinám a už ako desaťročný začal robiť pokusy s ich pestovaním na rodičovských poliach. Po absolvovaní gymnázia v Skalici,  vyštudoval teológiu v Ostrihome. Na kňaza bol vysvätený 16. júla 1876. Krátko pôsobil v Lakšárskej Novej Vsi, v rokoch 1876–1881 bol  kaplánom v Holíči, kde vo vlastnej záhrade študoval vlastnosti rastlín, podmienky ich vývoja, vplyvy kultivácie a prírodných podmienok vôbec. Krátko administroval faru v Kuklove a v roku 1884 sa po niekoľkých mesiacoch administrovania stal farárom v Čároch, kde počas tridsaťročného pôsobenia na veľkých plochách pestoval liečivé a aromatické rastliny, šľachtil ich a robil s nimi pokusy. Obstaral si najmodernejšie nástroje, používal najnovšie metódy a dosahoval napriek nie veľmi úrodnej pôde prekvapujúce výsledky.

Osobitne sa venoval šľachteniu mäty piepornej, z ktorej pestoval jedenásť odrôd a najvhodnejšie z nich šľachtil a štandardizoval. Systematicky  sa  venoval  šľachteniu  zemiakov,  získal veľké množstvo (asi dvesto) odrôd, známych vysokými výnosmi a kvalitou. Jozef Agnelli šľachtil aj obilniny, okopaniny, repu, zeleninu, vinnú révu a liečivé rastliny. Skúmal vplyv pôdy, hnojenia a zavlažovania. Zúčastnil sa odborných výstav vo Viedni, Budapešti, Kodani, v Štokholme, na ktorých získal diplomy a vyznamenania. Na výstave v Budapešti roku  1896 bola  jeho expozícia  jednou z najväčších a najvyššie hodnotených. Bol úspešný aj na II. Medzinárodnej farmaceutickej  výstave v Prahe, kde vystavoval 150 druhov liečivých rastlín a dva modely sušiarní na sušenie vzduchom i umelým teplom. O svojich výskumoch často prednášal a publikoval v odborných časopisoch  doma i v zahraničí. 

Viaceré vedecké spoločnosti ho menovali za svojho člena. Za zásluhy v oblasti botaniky ho Linného spoločnosť v Štokholme menovala za svojho riadneho člena. V Skalici vlastnil rodičovský vinohrad a roku 1881 kúpil ďalší, vysadil ho a vhodným hnojením a správnym rezom dosiahol výborné  výsledky. Víno aj vystavoval, najväčší úspech získal vo francúzskom Arrachon les Bains – zlatú medailu. Svoje polia v Čároch si obľúbil natoľko, že už neprijal ponúkané lepšie fary ani iné ponuky.

Jozef Agnelli bol v prvom rade kňazom a poľnohospodárom. Až ku koncu života (26. apríla 1914) odišiel do Holíča, kde na fare trávil posledné roky života, po čase začal chorľavieť a takmer zabudnutý 6. augusta 1923 zomrel. Pamätnú tabuľu má v Čároch v Holíči.

Ľudovít Košík

Použitá literatúra:

Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska; Lúč, Bratislava, 2000

Jozef Šátek: Jozef Agnelli; rukopis uložený v štátnom archíve Trnava, pobočka Skalica

Skalica v minulosti a dnes; Obzor, Bratislava, 1968

Panáková E.: Jozef Agnelli a jeho prínos pre rozvoj šľachtiteľských metód  v poľnohospodárstve so zreteľom na pestovanie liečivých rastlín; Verbum Historiae, 2/2014

knihy.dominikani.sk