6. augusta 2018

Kňaz a poľnohospodár Jozef Agnelli

Ľudovít Košík

Jozef Agnelli – kňaz, národovec, odborný spisovateľ, významný pestovateľ a šľachtiteľ liečivých rastlín a zemiakov. Jeho priezvisko bolo vraj pôvodne Baránek a počas štúdií si ho polatinčil. Narodil sa 23. februára 1852 v Skalici. Odmalička sa venoval pestovaniu rôznych rastlín. Lásku k prírode a k rastlinám získal od rodičov a starého otca z matkinej strany, ktorý bol znamenitým záhradníkom a dozorcom nad lesmi a vodami. Otec Ján bol zámožným roľníkom a vinohradníkom, rád používal nové metódy v poľnohospodárstve. (Podľa Jána Hrebíčka mal do osem hektárov vinohradov v Líštinách, víno mával až tridsaťročné, oberačky odbavoval veľmi slávnostne, s husacinou, trdelníkmi a zázvorníkmi. Ľudia u neho radi pracovali, medzi nimi aj Ján Tomík, ktorý sa raz na oberačkách opil, s putňou spadol do strže a zaspal, prebudil sa na obed, znovu si vypil a spal až do večera, gazda to nezbadal a vyplatil mu ako iným.) Vyznal sa aj v liečivých bylinách a niektoré aj pestoval. Vinohrady si dal poistiť proti búrkam a vraj dostal naraz až 1.400 rýnskych zlatých poistného.

V takomto prostredí aj mladý Jozef získal veľkú lásku k rastlinám a už ako desaťročný začal robiť pokusy s ich pestovaním na rodičovských poliach. Po absolvovaní gymnázia v Skalici,  vyštudoval teológiu v Ostrihome. Na kňaza bol vysvätený 16. júla 1876. Krátko pôsobil v Lakšárskej Novej Vsi, v rokoch 1876–1881 bol  kaplánom v Holíči, kde vo vlastnej záhrade študoval vlastnosti rastlín, podmienky ich vývoja, vplyvy kultivácie a prírodných podmienok vôbec. Krátko administroval faru v Kuklove a v roku 1884 sa po niekoľkých mesiacoch administrovania stal farárom v Čároch, kde počas tridsaťročného pôsobenia na veľkých plochách pestoval liečivé a aromatické rastliny, šľachtil ich a robil s nimi pokusy. Obstaral si najmodernejšie nástroje, používal najnovšie metódy a dosahoval napriek nie veľmi úrodnej pôde prekvapujúce výsledky.
Osobitne sa venoval šľachteniu mäty piepornej, z ktorej pestoval jedenásť odrôd a najvhodnejšie z nich šľachtil a štandardizoval. Systematicky  sa  venoval  šľachteniu  zemiakov,  získal veľké množstvo (asi dvesto) odrôd, známych vysokými výnosmi a kvalitou. Jozef Agnelli šľachtil aj obilniny, okopaniny, repu, zeleninu, vinnú révu a liečivé rastliny. Skúmal vplyv pôdy, hnojenia a zavlažovania. Zúčastnil sa odborných výstav vo Viedni, Budapešti, Kodani, v Štokholme, na ktorých získal diplomy a vyznamenania. Na výstave v Budapešti roku  1896 bola  jeho expozícia  jednou z najväčších a najvyššie hodnotených. Bol úspešný aj na II. Medzinárodnej farmaceutickej  výstave v Prahe, kde vystavoval 150 druhov liečivých rastlín a dva modely sušiarní na sušenie vzduchom i umelým teplom. O svojich výskumoch často prednášal a publikoval v odborných časopisoch  doma i v zahraničí. 
Viaceré vedecké spoločnosti ho menovali za svojho člena. Za zásluhy v oblasti botaniky ho Linného spoločnosť v Štokholme menovala za svojho riadneho člena. V Skalici vlastnil rodičovský vinohrad a roku 1881 kúpil ďalší, vysadil ho a vhodným hnojením a správnym rezom dosiahol výborné  výsledky. Víno aj vystavoval, najväčší úspech získal vo francúzskom Arrachon les Bains – zlatú medailu. Svoje polia v Čároch si obľúbil natoľko, že už neprijal ponúkané lepšie fary ani iné ponuky.
Jozef Agnelli bol v prvom rade kňazom a poľnohospodárom. Až ku koncu života (26. apríla 1914) odišiel do Holíča, kde na fare trávil posledné roky života, po čase začal chorľavieť a takmer zabudnutý 6. augusta 1923 zomrel. Pamätnú tabuľu má v Čároch v Holíči.

Ľudovít Košík

Použitá literatúra:
Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska; Lúč, Bratislava, 2000
Jozef Šátek: Jozef Agnelli; rukopis uložený v štátnom archíve Trnava, pobočka Skalica
Skalica v minulosti a dnes; Obzor, Bratislava, 1968
Panáková E.: Jozef Agnelli a jeho prínos pre rozvoj šľachtiteľských metód  v poľnohospodárstve so zreteľom na pestovanie liečivých rastlín; Verbum Historiae, 2/2014

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.