Kňaz a národovec Ján Galbavý

Ľudovít Košík

Kňaz, pedagóg, publicista, národovec a osvetový pracovník Ján Galbavý sa narodil 29. decembra 1800 v Brodzanoch. Veľmi skoro stratil obidvoch rodičov a dostal sa do výchovy strýka Andreja Galbavého, ktorý pracoval ako kuchár u nitrianskeho kanonika Vojtecha Boršického. V Nitre získal aj základné vzdelanie. Gymnázium absolvoval v Nitre a v Trnave, teológiu v Trnave. Dňa 13. marca 1926 bol vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Trávnici, vo Veľkých Levároch, v Modre a v Kuchyni. Od mája 1838 bol farárom v Jablonovom, kde pôsobil ako skutočne láskavý duchovný otec a veľa pre obec urobil, obyvatelia si ho vážili pre jeho úprimnú, obetavú a dobroprajnú povahu.

Vo svojich kázňach, ktoré si starostlivo pripravoval, reagoval na všetky aktuálne národnostné i sociálne problémy jednoduchého slovenského ľudu. Propagoval spoluprácu slovenskej katolíckej a evanjelickej inteligencie. Stal sa členom spolku Tatrín.

Priatelil sa s Ľudovítom Štúrom. Štúr po vydaní zatykača na neho v máji 1848 (za vyhlásenie Žiadostí slovenského národa) s pomocou modranského horára Jána Veštíka odišiel z Modry cez hory do Jablonového, kde ho Ján Galbavý ukrýval na fare v stodole.Tieto udalosti, keď Galbavý zachránil Štúra pred zatknutím, pripomína v Jablonovom pamätná tabuľa na budove fary, odhalená 30. mája 1971.

Ján Galbavý patrí k zakladajúcim členom Matice slovenskej, 4. augusta 1863 sa zúčastnil na jej prvom valnom zhromaždení, bol tiež podporovateľom gymnázia v Kláštore pod Znievom a členom výboru Spolku svätého Vojtecha. Bol spoluzakladateľom a podporovateľom slovenských spolkov a ustanovizní. Podporoval aj finančne každé väčšie a významnejšie podujatie slovenského národa a k tomu viedol aj svojich farníkov. Zúčastnil sa ako člen spolku Tatrín na stretnutí bernolákovcov a štúrovcov na fare v Čachticiach roku 1847 a podporoval myšlienku Štúra, Hurbana a Hodžu uzákoniť stredoslovenské nárečie za spisovný jazyk. Podpísal memorandum, ktoré odovzdala slovenská deputácia vedená Štefanom Moyzesom 12. decembra 1861 cisárovi Františkovi Jozefovi vo Viedni.

Žiadal právo na vzdelanie pre ľud, založil spolky miernosti, propagoval ovocinárstvo, včelárstvo, pre ľudové školy zostavil náboženské príručky a školské učebnice: Biblika čili počiatky dejín biblických (Skalica 1870), Deje biblické Starého i Nového zákona (Skalica 1871), Mluvnica reči slovenskej (Skalica 1871), Názorné vyučovanie (Skalica 1871), Zemepis pre školy elementárne konfesionálne na Slovensku (Skalica 1871). Mnohé učebnice pre nedostatok finančných prostriedkov na ich vydanie zostali v rukopise. Okrem učebníc vydal ľudovo-výchovnú prácu Teta Trápelka alebo Zlý jazyk a jeho zlé následky (Skalica 1864). Prejavy a state publikoval v časopisoch Priateľ školy a literatúry, Letopis Matice slovenskej, Katolícke noviny, Pešťbudínske vedomosti, Sokol, Obzor, Slovenské noviny, Orol tatranský, Matičné čítanie. S. H. Vajanský i jeho spomína ako národného činiteľa v románe Kotlín.

Ján Galbavý zomrel 17. januára 1884 v Jablonovom, tam je aj pochovaný v kňazskom hrobe.

Ľudovít Košík

Použitá literatúra:

Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska; Lúč, Bratislava, 2000

Dúbravské noviny; 3/2017

Jabloňové; Záhorské múzeum Skalica, 1992

G. Prokešová: Ľudovít Štúr a Záhorie; Záhorie, 4/2006