Nepovinný výhľad

Teofil Klas

Ilustrácia: Teofil Klas

Motkavé nedorábky

Vášnivo tlčie srdce kozmu.
Za pravdu.
Je hlasom
zvona v rozvlnenom poli.
Pozýva hľadieť na stvorenstvo
z nadhľadu.
Nehľadí
na Escherichia coli.

Breh na stepi sa bráni
suchej otave.
V bystrinách jari
hrčí ľahkým letom,
v jeseni
súri nedorábky motkavé
v mrazení
ešte celkom nedozretom.

Zima
je iba dotvrdením poznania.
Petrifikuje,
čo je dávno známe.
Komu
sa kedy verše srdca oznámia
v potešujúco vernom
hlavolame?

Exponásobne

Memorujem si sto a tisíc ráz
tajomstvá,
z ktorých vektorovo žijem.
Sprevádzajú ma
v tieni živých trás.
A pritom nezbavujú dilem.

Pravda
sa láme ako nový chlieb
a požíva sa
s mokom z vinohradu.
V ošúchanejšiu nošu modlitieb
sa pokornejšie prosby kladú.

Memorujem si exponásobne.
Tajomstvá,
z ktorých budem žiť aj ďalej.
Tie z tejto strany sna
i záhrobné.
A v symbióze dokonalej.

Lk 17, 10
(Jurajovi Lexmannovi)

Zostarli sme
v liturgickej práci.
Zo srdca a z umu
básňou rúk
vydali sme, čo sa vydať dalo.

Vyslúžili sme si,
neboráci,
iba zopár floskúl na odvrk.
Možnože
to nebolo tak málo...

Komu česť
a komu azda vďaka.
Neužitoční sme
sluhovia.
Posúdi to Niekto celkom iný.

Možno
sa i na dlhšiu noc zmráka.
Jasnejšie sny
sa v nej ulovia.
Klasy v ruke?
Výhľad nepovinný.

Priestraň klonov

Nie iba z hlavy tvor si obraz,
nemávaš
fakty celkom poruke.
Ľadový kryštál v mysli
rozmraz,
maj oheň srdca v ponuke.

Stále sa hrá i za oponou.
A výstup ten je vari podstatný.
Proscénium
je priestraň klonov,
odkláňaných vždy po hre
do šatní.

Kto hrá a žije, podberá sa
zakaždým živé plodiť
do krásy.
V opone
sa len vrásky zriasia,
keď život číslo odhlási.

V rozpale ide o ražne

Podvečer ešte čaká skúška.
Prehltnúť za hrsť sklamaní.
A hypnos
celkom vážne šušká,
že je to balzam na rany.
Nedobolené.

Nebol to, isto,
kvadrans vdovy,
no dal som, čo sa dalo dať.
Platba je páper topoľový,
nedostáva sa istôt z makrodát
v čomkoľvek mene.

Nech nestrápni ma
adrenalín,
nechže mi srdce zrozvážnie.
Kým však otázku nerozbalím,
v rozpale ide o ražne.
Až celopalné.

Dúfam,
že znoj sa preobráti.
Že celý večer spokojnie.

Neočakávam súmrak zlatý,
ba ani srdce odolné.
Skúša sa totiž schválne.

Do krajiny návratu

Stále sa mi to vracia.
Ovzdušie
spred rokov,
keď sa budovali trate
pre vlaky do krajiny návratu.

To išlo,
stále ide o duše
po svete do radosti rozohraté.
O scénu
zo scenára zabratú.

Stavali vtedy
cestu dohora,
na výletisko bájne, slnovratné.
Na priehor
plný vážnej predstavy.

Ponvágle
v mysli o tom hovoria
na predávno už zosivenom
plátne.
Skaly, štrk, asfalt.
Obzor belavý.

Z najčudnejších javov

V kvantovom
súcnom previazaní
srdca a mysle na dlani
priamim sa do jedného spinu.

Nič iné
nie je viac už za ním,
nijaký pokrok zbabraný,
za ktorý vetril by som vinu.

Keď zložité
je prizložité,
len jednoduché prekrásne,
teším sa z najčudnejších javov.

A nehľadám už
flintu v žite,
čo som ta hodil nešťastne
s devízou vlastne prelietavou.

Zauzlenie
(Odišla mi sestra)

Uzly sú z inej dimenzie.
Neskoré je to poznanie.
Všetko, čím srdce pritom žije,
sú vari básne zobrané.

V uzlíčku ani sklíčka z detstva.
Nijaké hladké pramence.
Prázdnota jednostajne čerstvá
vsakuje vlastne, kam len chce.

A taký uzol, to je hrča.
Isto. Aj celkom pri srdci.
Ktorá sa stále odporúča
akože kameň žijúci.

Uzol má svoje rozuzlenie.
Ibaže v inom rozmere.
Sklepené azda. Azda sklené.
Ako to človek rozberie?

Z dielne snových príbojov

Akoby tučné slonie tulene
vrhalo v páre z rieky
za prívalu.
A surrealistické umenie
spod strechy
ponad mraky schúlenej
nedoťahuje
nepochvalu.

Obraz
je z dielne snových príbojov
a čarovratne fantazmagorický.
Hlási sa
farbou v tvári prichorou,
ani čo by bol už i blízko rov.
Ráce sa vari
do tisícky?

Spletance nečakajú odmenu
v splašenej mysli,
ktorá sa v nich motká.
Kreslia si s bázňou
plavbu zmorenú.
Trup,
na ktorý si ešte spomenú,
je nabok prevrhnutá loďka.

::

Teofil Klas (občianskym menom Jozef Zavarský, narodený 12. novembra 1940 v Trnave) patrí k popredným predstaviteľom našej duchovnej kresťansky orientovanej poézie.

Rozhovor s autorom

::

Odporúčané:

Epištola o Diablových elixíroch

Teofil Klas: Na orbity