7. februára 2019

Malý svet, veľký príbeh


Jozef Cíger Hronský: Na Bukvovom dvore
Bratislava, Tatran, 1975
Hlavnou témou románu Na Bukvovom dvore, ktorý patrí medzi neskoré práce Jozefa Cígera Hronského, je vzťah človeka k zemi – rodnej hrude, opore, živiteľke – a odvodene vzťah človeka k sebe a k iným ľuďom. V užšom zmysle je to román o láske a manželstve, o živote na dvore bohatého gazdu Michala Bukvu, kde sa stretá – ako všade inde na svete – cit s rozumom a láska s nenávisťou.
Bukva si po ovdovení vzal za ženu chudobnú dievčinu Magdalénu. Ich manželstvo spočiatku nie je šťastné, priveľmi sa od seba líšia, vekom i povahou. Magdalénu to viac tiahne k mladému paholkovi Jánovi Klasovi, ktorý jej tiež dáva najavo svoj záujem... Možno povedať, že ide o námet konvenčný, ale autor ho spracoval po svojom, nekonvenčne: k lákavému melodramatickému vyústeniu nedochádza, príbeh sa končí neočakávane, a predsa šťastne.

Na Hronského tvorivý postup poukázal i Ján Števček. V doslove konštatuje: „Hronský, a to je jeho spôsob, postupoval vo svojich prózach zvyčajne tak, že pravdepodobné alternatívy riešenia dejových konfliktov odvrhol a naopak, nepravdepodobné, neočakávané urobil pravdepodobnými.“ Vďaka vhodne nasmerovanej básnickej imaginácii a presvedčivému psychologickému stvárneniu takéto dejové zvraty vyznievajú realisticky. A napriek silnej osudovosti, ktorá rezonuje i v tomto románe („Každý človek musí ísť naproti svojmu osudu.“), si Hronského literárne postavy zachovávajú vlastnú tvár, svojbytnosť až monumentálnosť.
Ján Števček upozorňuje aj na symboliku mien, prítomnú v románe. Magdaléna – hriešna v očiach ľudí a neskôr očistená. Bukva – muž, ktorý nedáva najavo svoje city, rozvážny a zároveň tvrdý, „ťažký ako klát“. Klas – človek v podstate dobrý, no nestály, nezrelý, nepokojný, padajúci pod náporom vášne. Ale predovšetkým je tu, dodajme, symbolika zeme a práce: „Robota je nadovšetko. Robota je aj pred chlebom, aj pred smrťou.“ Poľnohospodárstvo, obrábanie pôdy je postaťou spoločnosti. Opustiť túto postať značí stratiť sa v neistote.
Vo všetkých Hronského „dedinských“ prózach je zem čímsi magickým. Roľníctvo, to nie je len produkcia potravín, alebo len akési zamestnanie, to je spôsob života, priam sakrálna úcta k pôde, bázeň pred Božím poriadkom. Keď Ján Klas vyšiel na pole orať, vnímal príťažlivosť a vôňu zeme: „Zem bola ako chlieb... akoby pluh bol čerstvý chlieb prekrajoval.“ Magdaléna, ktorá vyšla za ním, „si položila dlaň na rozpadnutú hrudu, zahrávala sa s ňou, láskala čierne cesto...“ A Michal Bukva „i po najďalších jarmočniskách jednu túžbu nosil: aby sa raz stal sedliakom v Hrušove, opravdivým sedliakom, ktorému rozváňa jeho brázda a dozrieva jeho klas“.
Pravda, všetko sa pokazí, keď sa v ľudských očiach zem stane majetkom, keď sa postaví medzi človeka a človeka. Vtedy sa naruší rovnováha práce a vzťahov, stratí sa archetypálna čistota a jasnosť, vytratí sa chápanie života ako Božieho daru, ktorý treba prijať s čistým srdcom. Prijatím mravného imperatívu sa človek stáva nielen lepším, užitočnejším, ale v konečnom dôsledku i slobodnejším. Autor tieto myšlienky predostiera umelecky pôsobivo a účinne.
Román Na Bukvovom dvore je pomerne krátky, ale zato hutný, významovo a dramaticky nasýtený. Za zdanlivou „obyčajnosťou“ jeho štruktúry nachádzame majstrovské nárysy charakterov a prostredia, poetickú príťažlivosť a myšlienkovú hĺbku. I to, čo sa čitateľovi môže javiť – pre svoju ľahkosť – ako improvizácia, vyúsťuje do plastického, viacvrstvového umeleckého obrazu. A tak sa žiada znova pripomenúť, že Jozef Cíger Hronský patrí k najväčším zjavom našej literatúry.

Ján Maršálek
(Recenzia bola pôvodne publikovaná v mesačníku VOX.)
::
O ďalších knihách J. C. Hronského:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.