Inak by sme sa svetom potkýnali
Nepadali by sme na huby či horeznak
Opatrnejšie by sme sa slová vyberali
City vyjavili iba ak by naozaj skvostné boli
I božské lásky slová k nim súce
Nepadali by sme na huby ako inak
I srdcia horúce neodchádzali by s plačom
Keby sme tak vedeli čo vieme dnes
Ktovie či múdrejší by sme boli
A či oči budú opäť iba na slzy a plač
Ktovie akoby to bolo
Mať pamäť čo nesklame a sny odtajené
Obraciaš sa ku kameňom čo vekmi onemeli
Neistota čo bolo a čo ešte bude
K cintorínu hviezd obraciaš sa v domnení
Že odpovede nezlomia ti ilúzií konáre
Hviezdy mlčia i hviezdokopy sú na slová skúpe
Neskrývajú tajomstvá ak nám nie sú súdené
Preto blikajú a potmehúdsky kričia i keď nemé
Šťastie zagúľané nerotuje k tebe ku mne
Iné cesty potmehúdsky hľadá
Čas otázok nemých a nemých odpovedí
Prichádza ak zneistieme v myšlienkach
V činoch čo nás kvária sužujú a trápia
Na chvíľu zastaviť čas je tá správna chvíľa
Obzrieť sa za seba a dýchať
Odpovede prídu samé po prvých krokoch
Ku hviezdam keď povedať im chceš
Kto sme a kam za šťastím kráčame
Sľuby nedodržané nahádzali za hlavu
Akoby o nič nešlo iba o slová
A predsa v živote šlo o veľa
O žitia čas podľa vôle
O naše nevyslovené bôle
Čo niekde trčať zostali
Vlastne položme si ruku na srdce
O všetkom sme už boleli
Aspoň tak si myslíme
A čas hádžeme ľahostajne
Do minulosti pahreby
Akoby sme ho už pri snívaní
Nechceli za svedka našich dní i nocí
Čo si v tajnosti krájame
Akoby bol náš
Ako príšerne sa mýlime
Ten čas je cudzí iba sny sú naše
Rozpršané a roztúlané
Netušíš čo ťa čaká
Zhúžvaný vankúš na posteli
Či slama v topánke
Psie dni a mačacie noci
Veríš že raz ti do cesty skočí
Možno sa bojazlivo prikradne
A vonku leje husto prší
Nech si to niekto ukradne
Ty máš slnko v duši
On predsa nemôže kráčať sám
Ak ho čakáš s vankúšom v ruke
Veríš že tajne sa prikradne
Pohladí tvoje tajné sny
Už nebudú už zhasínajú
Psie dni a mačacie noci
„O všetkom podstatnom sme už snívali...“
OdpovedaťOdstrániťNie všetko sa dá vidieť, navštíviť, spoznať, ale snívať možno o všetkom. Snívanie je krásne, liečivé, hojivé – ako poézia.
(Ďakujem autorovi za jarný gejzír veršov.)
Ďakujem...jar môže byť v nás hoci i v jeseni...
OdstrániťVladko, vďaka za príspevok v mene kolegov humoristov, ktorým to rozpošlem! Ako mi je ľúto, že ľudia vôbec takúto poéziu, vrátane humoru, ktorý je aj tebe blízky neabsorvujú, nemajú o ne záujem a ani čas si ju prečítať. Stredná generácia iba politikárčí, najmä keď je príležitosť zabojovať o korytá. To pekné v živote sa akoby z našej spoločnosti postupne vytrácalo. Vidina získania peňazí i tých, ktorí sa snažia o prežitie nemajú ani len šancu pochopiť, koľko si to vyžaduje talentu a úsilia vytvoriť také niečo. Uvediem príklad: Tlač má normu, ktorú možno vyčísliť a musí sa zaplatiť. No pre autov nie sú peniaze a vôbec kultúra všeobecne Kríva, hoci nielen chlebom je človek živý. Keď pozerám niektoré tzv. zábavné bezduché programy najmä televízne súťaže, - pritom sú to schopní a talentovaní ľudia, ktorých tvorba pre spoločnosť by sa dala lepšie využiť, je mi zle. Prajem ti - i napriek - veľa tvorivých úspechov a najmä zdravie! Kolega milan
OdpovedaťOdstrániťMilan, vďaka za úprimné slová. Máš pravdu, je to presne tak, akosi sme zvlčili, žijeme akosi plytkejšie...Dosť ma zabolelo, keď mi vydavateľ oznámil, že na moju knižku aforizmov Za hrsť drobných...nedostal grant...A to som za rukopis knižky získal v zahraničí cenu Jaroslava Haška...! Už žiaden grant pýtať nebudem, tuším ako sa granty u nás rozdeľujú, a to vo všetkých sférach...Slovensko je malá krajina, každý ma niekde strýka...Požiadam o pomoc priateľov na facebooku...inak to nevidím, že spoliehať na dobré srdcia...Neodradí ma to od tvorby i keď mi je ľúto tých, ktorí by chcel mať v ruke úprimné slovo a žiaľ, nuž, sám vieš ako to chodí...
OdpovedaťOdstrániť