Slovo o ľudskej práci

Encyklika Jána Pavla II.  Laborem exercens (O ľudskej práci)

Kristína Ondrkálová

Encyklika Jána Pavla II. Laborem exercens (O ľudskej práci) bola vydaná 14. septembra 1981 na sviatok Povýšenia svätého kríža pri príležitosti deväťdesiateho výročia sociálnej encykliky pápeža Leva XIII. Rerum novarum. Vydanie encykliky bolo pôvodne naplánované na 15. mája 1981, ale z dôvodu atentátu na Jána Pavla II. (13. mája) bol dokument zverejnený neskôr (In: Košč, S. Katolícka sociálna náuka. Historický náčrt.  Ružomberok: Verbum, 2011, 64).

Encyklika sa zaoberá ľudskou prácou a samotným človekom, ktorý ju vykonáva. Vznikla ako odpoveď na jestvujúce problémy vtedajšej spoločnosti a na nespravodlivé systémy, ktoré dehonestovali ľudskú prácu, ako napr. nacizmus, komunizmus a kapitalizmus. Tieto systémy upierali človeku jeho tvorivú účasť pri práci, neuznávali hodnotu ľudskej práce a jeho základné požiadavky a už vôbec nejaké morálne a duchovné hodnoty práce. Preto Cirkev musela k tomu zaujať postoj, poukázať na tieto krivdy a tiež na pravé hodnoty práce dané človeku na počiatku sveta a zaznamenané v knihe Genezis (Stanček, Ľ. Pastoračné dokumenty Jána Pavla II. Spišská Kapitula: Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, 2003, 35).

Pápež napísal encykliku Laborem exercens v čase čoraz väčšej krízy komunistických režimov v strednej a východnej Európe. Keďže sa Ján Pavol II. v tejto svojej encyklike zameral najmä na pracujúceho človeka, encyklika nadobúda silný antropocentrický charakter, typický pre celú náuku tohto pápeža (Košč, S. Katolícka sociálna náuka. Historický náčrt, s. 65).

Ján Pavol II. na začiatku encykliky nadväzuje a poukazuje na sociálne encykliky svojich predchodcov, najmä Leva XIII. (a jeho encykliku Rerum novarum), Pavla VI. (Populorum progressio), ale aj Jána XXIII., čím chcel naznačiť, že problém práce patril od začiatku do sociálneho učenia Cirkvi. V encyklike sa zameriava, ako sme už spomínali, predovšetkým na samotného pracujúceho človeka a jeho dôstojnosť vo vzťahu k práci.

V ďalších častiach encykliky rozoberá najmä:

– Ľudskú prácu ako napĺňanie existencie života človeka na zemi. Túto základnú pravdu nachádzame v Gn 1, 28: človek stvorený na Boží obraz dostal od Boha Stvoriteľa príkaz, aby si podmanil Zem a vládol nad ňou. Plnením tohto príkazu každá ľudská bytosť odzrkadľuje činnosť samotného Boha (Ján Pavol II. Laborem exercens, s. 5).

– Objektívny a subjektívny rozmer práce. Slová z Gn 1, 28 podľa Jána Pavla II. nepriamo  hovoria o práci v objektívnom zmysle. Zároveň tým istým spôsobom tieto slová hovoria o subjektívnom rozmere ľudskej práce: „... základom definície hodnoty ľudskej práce nie je v prvom rade druh vykonávanej činnosti, ale skutočnosť, že ten, kto ju vykonáva, je osobou (subjektom práce).“ Preto podľa Jána Pavla II. posledným cieľom akejkoľvek práce (aj tej najmonotónnejšej a najponižujúcejšej) ostáva vždy sám človek (Ján Pavol II. Laborem exercens, s. 9).

– Konflikt medzi prácou a kapitálom v období ideológií kapitalizmu a marxizmu. Marxistický program, založený na filozofii Marxa a Engelsa, videl podľa Jána Pavla II. v triednom boji jediný prostriedok na odstránenie nerovností a tried samých. Oddelenie práce od kapitálu a postavenie kapitálu proti práci je podľa pápeža „základný omyl ekonomizmu a praktického materializmu”, v ktorom ide a aj v minulosti išlo predovšetkým o rozmnoženie materiálnych bohatstiev a prostriedkov, pričom sa nedbalo na človeka, ktorému mali tieto prostriedky slúžiť (Ján Pavol II. Laborem exercens, s. 15, 19).

– Práva pracujúcich. Podľa Jána Pavla II. ich možno považovať za logický dôsledok povinnosti pracovať – napr. právo na spravodlivú mzdu za vykonanú prácu, právo na rôzne sociálne opatrenia zamestnancov spojené so zabezpečením života a zdravia pracujúcich, právo na pravidelný odpočinok v týždni zahrňujúci aspoň nedeľu, právo na dlhší odpočinok (dovolenku aspoň raz ročne), právo na dôchodok a zabezpečenie v starobe, právo na bezpečné pracovné prostredie neohrozujúce zdravie zamestnanca,  právo na združovanie sa, resp. vytváranie odborových zväzov (Ján Pavol II. Laborem exercens, s. 20, 25–27, 29).

– Otázku vytvorenia dôstojných pracovných podmienok a možností práce aj pre osoby zdravotne znevýhodnené, poukázanie na ich dôstojnosť.

– Otázku migrácie za prácou a otázku nezamestnanosti (najmä u mladých).

– Prvky spirituality práce. Človek má prácou aj odpočinkom napodobňovať Boha, veď sám Boh mu chcel ukázať svoju stvoriteľskú činnosť v podobe práce a odpočinku. Vedomie, že ľudská činnosť je účasťou na Božom diele má podľa koncilu prenikať aj do bežných, každodenných prác (Ján Pavol II.  Laborem exercens, s. 31).

Encyklika Laborem exercens má svoje opodstatnenie i v súčasnosti. Otázka dôstojnosti ľudskej osoby vo vzťahu k práci, práva pracujúcich, otázka vytvorenia dôstojných pracovných podmienok a možností aj pre osoby zdravotne znevýhodnené, otázka prednosti práce pred kapitálom, či otázka nezamestnanosti – všetky sú vysoko aktuálne aj dnes. Práca by nemala človeka degradovať, ale mala by mu pomáhať „stávať sa viac človekom”.

Ján Pavol II.: „Človek je viac hoden preto, čím je, než preto, čo má. Svojou prácou nielenže pretvára veci a spoločnosť, ale aj zdokonaľuje seba samého: mnohému sa učí, rozvíja svoje schopnosti, stáva sa otvorenejším a prekonáva sám seba.”

Kristína Ondrkálová

Zoznam použitej literatúry:

JÁN PAVOL II.  Laborem exercens. Dostupné na internete: kbs.sk.

KOŠČ, S.  Katolícka sociálna náuka. Historický náčrt.  Ružomberok: Verbum, 2011. 143 s. ISBN 978-80-8084-800-2.

MARTIN, D. Katolícke sociálne učenie a ľudská práca. Text kľúčovej prednášky arcibiskupa Diarmuida Martina z Dublinu na Villanovskej univerzite 25. septembra 2006 na 25. výročie encykliky Laborem exercens. Dostupné na internete: kapitula.sk.doc.

STANČEK, Ľ. Pastoračné dokumenty Jána Pavla II. Spišská Kapitula: Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, 2003. 268 s. ISBN 978-80-9689-0941.