31. októbra 2019

Anton Hlinka, kňaz a bojovník za slobodu

Anton Hlinka

Katolícky kňaz, salezián, publicista, teológ, filozof, spisovateľ, prekladateľ, pedagóg, redaktor, editor, organizátor náboženského života na Slovensku i v zahraničí Anton Hlinka sa narodil 31. októbra 1926 vo Valaskej Belej, detstvo prežil v Považskej Bystrici. Po ukončení základnej školy odišiel do saleziánskeho gymnázia v Šaštíne, v roku 1944 vstúpil vo Svätom Beňadiku k saleziánom do noviciátu a 23. augusta 1945 zložil prvé sľuby, dokončil gymnázium, v roku 1948 zmaturoval a pokračoval v saleziánskej formácii.
Počas barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 vykonával pedagogickú prax v šaštínskom gymnáziu. Odtiaľ ho polícia odviedla do PTP vo Svätej Dobrotivej pri Plzni, odkiaľ na radu Ernesta Macáka odišiel do Rakúska a Talianska.

Počas nečakanej dovolenky v marci 1951 sa pripojil k tretej neúspešnej skupine vedenej Titusom Zemanom, pokúšajúcej sa  o prechod cez rieku Moravu. Väčšinu jej účastníkov pochytali, on o tom telefonicky podal správu don Štefanovi Sandtnerovi hospitalizovanému v Štátnej nemocnici v Bratislave, a  podarilo sa mu skryť a vrátiť sa do PTP akoby riadne z dovolenky. Bol však upozornený telegramom od don Ernesta Macáka, aby ušiel, lebo hrozilo nebezpečenstvo, že bude jeho pokus o odchod do zahraničia vyzradený a bude aj on zatknutý. Útek z kasární sa mu podaril, prešiel cez hranice pri Českých Veleniciach v južných Čechách. Tento svoj prechod, ktorý nebol z jeho vôle, lebo nechcel opustiť Slovensko v ťažkých dobách, opísal v knihe Ernesta Macáka Utečenci pre Krista.
V Turíne doštudoval  teológiu a 1. júla 1955 bol vysvätený za kňaza. Následne v Turíne, v Ríme a vo Viedni študoval filozofiu a psychológiu. Ako docent filozofie pôsobil jedenásť rokov v Rakúsku, Nemecku a Taliansku. V roku 1961 získal doktorát z filozofie. V rokoch 1958–67 prednášal teológiu v saleziánskych seminároch vo Viedni, v Kolíne nad Rímom a Katánii. Ďalšie štyri roky pôsobil ako študentský kaplán v Miláne.
V roku 1971 Rádio Slobodná Európa požiadala o kňaza, ktorý by pripravoval náboženské programy. Na podnet Ernesta Macáka don Anton Hlinka prevzal miesto redaktora v Slobodnej Európe a neskôr aj v Hlase Ameriky. Pracoval aj pre rádio Stefanus pri Dóme sv. Štefana vo Viedni. Jeho hlas sa stal známym po celom Slovensku. Pôsobil aj ako člen Európskeho výboru Svetového kongresu Slovákov. Venoval sa tiež prednáškovej činnosti v Európe i zámorí.
Anton Hlinka cez rozhlas povzbudzoval poslucháčov na Slovensku, bol vzpruhou pre všetkých trpiacich a prenasledovaných za vieru, dával informácie o púťach, súdnych procesoch aj o samizdatovej literatúre. (Rád spomínam na roky svojej mladosti, keď som denne ladil rádio Vatikán a potom Slobodnú Európu a Hlas Ameriky, aby som sa dozvedel, čo sa deje v živote Cirkvi na Slovensku.) Anton Hlinka správy podával pokojne, objektívne a rozvážne. Nie vždy ich bolo dobre počuť, lebo boli zapnuté rušičky; vtedajší režim sa pravdy bál.
Až do pádu komunizmu organizoval tajné prevozy náboženskej literatúry i zvukových záznamov na Slovensko. Prostredníctvom tímov, ktoré organizoval, sa na Slovensko dopravovali knihy pätnásť rokov. Ako sám konštatoval, najväčšiu podporu mal od protestantov. 
Od roku 1980 mal vlastné vydavateľstvo, aby mohol šíriť literatúru. Sám napísal vyše tridsať kníh. Patria k nim: K širším obzorom, Cesty k nekonečnu, Svetlo z Lisieux, Viera veľkých vedcov, Myslitelia a myšlienky, Každý sa môže zmeniť, Keď zakvitne rumovisko, Ozvena slova (sedem zväzkov, plánoval ešte tri ďalšie; kázne prednesené v Nemecku i na Slovensku), Apartheid (o situácii Cirkvi na Slovensku po Helsinskej konferencii, vyšla v desiatich jazykových mutáciách). Kniha Sila slabých a slabosť silných je o prenasledovaní kresťanov na Slovensku v rokoch 1945–89.
Písal aj pod pseudonymom Mateje. Viaceré knihy preložil. Je autorom mnohých teologických, filozofických a cirkevno-politických štúdií, úvah a esejí, ktoré začal publikovať v roku 1964 v rozličných časopisoch a zostali roztrúsené v jednotlivých periodikách. Známou je vianočná omša Radostná zvesť od Jozefa Halmu, ktorú otextoval. Podieľal sa na vzniku piesne Kráľovná nebies Panna Mária, ktorú hádam najkrajšie a prvýkrát z Rádia Vatikán zaspieval Juraj Hurný exilový spevák žijúci a pôsobiaci v Grazi, v Rakúsku.
Po svojom návrate do vlasti po novembri 1989 chcel Anton Hlinka ponúknuť svoje sily, skúsenosti a schopnosti na Slovensku. V roku 1991 sa na Slovensko vrátil. Saleziáni mu umožnili spolupracovať s Konferenciou biskupov Slovenska v oblasti masmédií. Založil Slovenskú katolícku tlačovú službu, ktorá pre neporozumenie zodpovedných kruhov po štrnástich mesiacoch zanikla. Rozvinul publicistickú a kazateľskú činnosť, prednášal na školách, slúžil bohoslužby pre Slovenský rozhlas a televíziu. Pripravoval relácie, písal články pre tlač.
V roku 1993 založil Slovenskú katolícku akadémiu a bol zvolený za jej rektora. V roku 1995 na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte bol habilitovaný na docenta teológie a po nostrifíkácii akademických titulov ho vymenoval v roku 1997 vtedajší prezident Michal Kováč za profesora systematickej filozofie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Za celoživotné dielo získal 1. januára 1997 Rad Andreja Hlinku I. triedy a 28. októbra 1998 Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Monografiu o ňom, ktorá vyšla v roku 2001 pod názvom Osamelý bojovník, napísal športový komentátor Gabo Zelenay. Anton Hlinka zomrel po dlhej chorobe v opatere rehoľných sestier v Trenčíne 26. marca 2011.

Ľudovít Košík
(Snímky prevzaté z publikácie: Anton Hlinka – Každý sa môže zmeniť. Bratislava, Vydavateľstvo DON BOSCO, 1994.)

Použitá literatúra:
Lexikón katolíckych kňazských osobností; Lúč, Bratislava, 2000
Hlinka, Anton: Ozvena slova 1
Hlinka, Anton: Každý sa môže zmeniť.
Macák, Ernest: Utečenci pre Krista; Don Bosco, 2006
Nováková, Mária: Svedkovia našich čias – Trpeli za vieru / Anton Hlinka; Malokarpatský posol č. 10/2019, časopis farnosti Horné Orešany
Zomrel salezián kňaz Anton Hlinka: tkkbs.sk
::
Súvisiaci článok:

1 komentár:

  1. Anton Hlinka bol v deväťdesiatych rokoch minulého storočia na Slovensku výraznou osobnosťou. Pamätám sa na jeho pravidelné príhovory (sväté omše) v Slovenskom rozhlase. Česť jeho pamiatke! Nech mu Pán života a smrti dá večné odpočinutie v nebi.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.