Prečo by mal učeník trpieť menej ako jeho Pán?

Vlado Gregor

Je asi v podstate človeka, že chce byť múdrejší, krajší, schopnejší a úspešnejší ako ostatní. To funguje aj v prírode, nepochybne v tej živej. Ale živočíšny ešte nie celkom uvedomelý život, ktorý sme možno zažili v predpokladanom raji, si nerobí nároky na neomylnosť a dúfa ak nie v Boha, tak v nejaký osud, v nejakú vôľu, ktorá je mimo neho a nezávisí od neho. Lebo človek sa stal človekom a prestal byť zvieraťom vtedy, keď sa či už mohol rozhodovať, alebo bol nútený sám sa rozhodovať a konať podľa svojich rozhodnutí.

Je to problém existencie života a jeho pochopenia, dosiahnutia toho pokoja, ktorý dáva len Boh cez osobu Ježiša Krista. Lebo bez toho konkrétneho by človek najvyššiu abstrakciu nepochopil. Ide teda o konkrétny národ, pretože proroci aj apoštoli majú bez výnimky korene v ňom, a ide o konkrétneho Boha a človeka zároveň, ktorý nám dal na kríži najavo, že pre človeka a jeho spásu je niekedy dôležité strpieť nezaslúžené zlo a dokonca ho odpustiť.

Ježiš vlastne definitívne prekonáva životný program Lámecha zo štvrtej kapitoly knihy Genezis: „Zabijem muža, ktorý ma poraní a mládenca, ktorý ma udrie. Sedem ráz pomstený bude Kain, ale Lámech sedemdesiat sedem ráz.“

To ale neznamená, že vonkajšia moc, ktorá udržuje v chode jednotlivé skupiny, národy a civilizáciu ako celok, má všetko zlo strpieť, tolerovať a napriek svojej moci a z nej vyplývajúcej zodpovednosti ho bezdôvodne odpúšťať, ba dokonca popierať jeho existenciu. Pretože aj dobrý lotor na kríži uznáva, že tam visí zaslúžene a vyčíta zlému lotrovi, prečo zlorečí Ježišovi, ktorý trpí napriek tomu, že evidentne nič zlé neurobil!

V tom je teda večný problém židovstva, ktoré odmietlo a odmieta Krista, lebo stále čaká úspešného, múdreho a schopného Mesiáša, čo je vlastne prirodzené, ako som v úvode tejto krátkej úvahy naznačil. Nedočká sa, ale dúfať môže. Dúfajme aj my, ale buďme realistickejší a milosrdnejší, tak ako náš vzor a zakladateľ, ktorého popravili a odmietli. A tento osud sa neustále opakuje, lebo prečo by mal učeník trpieť menej ako jeho učiteľ a Pán? Prežívajme teda konkrétne a naživo Ježišove slová, že kto sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť jeho učeníkom.

A hlavne si nezúfajme preto, že svet naokolo nám nedáva za pravdu, prípadne nás ani veľmi nevníma. Dobre viem, o čom píšem, lebo to zažívam už vyše štyridsať rokov. Pretože svet funguje tak, že každý chce mať svoju pravdu a svoj pokoj. Žiaľ, často je to tak aj v Cirkvi, v spoločenstve, ktoré Ježiš založil. Verme však, že jeho konkrétne svedectvo nakoniec vždy toto spoločenstvo koriguje a znovu postaví na skalu. Pretože chráni pravdu, ktorá je nezničiteľná, a pri všetkom odpúšťaní, milosrdenstve a snahách o pochopenie nemôžeme tú pravdu popierať a nerešpektovať!

Bože, buď milostivý nám hriešnym a smiešnym!

Vlado Gregor

::

Rozhovor s autorom:

Ježišov odkaz pretrvá

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.