11. januára 2020

Zjavenie Pána

Ľudovít Košík

Na konci roka 2019 sme oslávili Vianoce, prežili sme koniec kalendárneho roka, vstúpili do nového roka 2020 a nadišiel sviatok Troch Kráľov – Zjavenie Pána. Pre kresťanov, západných i východných, je to veľký sviatok, liturgicky sa slávil možno už skorej ako Vianoce. 
Evanjeliá píšu o udalosti okolo Ježišovho narodenia veľmi málo. Všetci štyria evanjelisti píšu o živote a poslaní Jána Krstiteľa, Lukáš opísal podrobnejšie udalosti Ježišovho narodenia v Betleheme, i to čo im predchádzalo, i osobu jeho matky Márie, Matúš ako jediný píše o príchode mudrcov z Východu do Betlehema. Nepíše o počte prichádzajúcich, ktorý bol vzhľadom na náročnosť cesty pravdepodobne vyšší, ale píše, že priniesli tri  kráľovské dary: zlato, kadidlo a myrhu. Ján v Prológu, ktorý sa opakovane číta pri liturgii Vianoc i na konci a na začiatku roka, sa sústredil na filozoficko-teologický pohľad na Kristov príchod.

Udalosť príchodu mudrcov je už dve tisícročia inšpirujúcou a poučnou udalosťou. Ako celé Božie slovo bolo napísané pre ľudí každého veku, aj táto udalosť má čo povedať aj nám, ľuďom dvadsiatych rokov 21. storočia, a môže nás poučiť, ak si toto Slovo s otvoreným srdcom prečítame či vypočujeme a dáme sa ním osloviť.
Kristus prišiel na tento svet. Dnes tento historický fakt už nie je spochybňovaný tak často ako sa to dialo v rokoch, keď našu krajinu ovládala totalitná moc. Evanjelisti tento príchod Božieho Syna zasadili presne do historického kontextu dejín Izraelského národa. Do konkrétnych dejinných udalostí židovského náboženstva, celý Starý zákon smeroval a pripravoval národ i svet na jeho príchod. Počas adventu sme počúvali proroctvá Izaiáša, Ozeáša, Malachiáša i ďalšie predpovede o jeho príchode. A Boh pripravil konkrétnych ľudí, ktorým zveril konkrétne okolnosti jeho príchodu na tento svet. Mária počala z Ducha Svätého, Jozefa usmernil okolnosťami i snami, aby pochopil Boží plán so svetom, s Máriou i s ním osobne a usmernil ho aj vtedy, keď mal chrániť Ježiša pred ohrozeniami vtedajšieho sveta.
Mudrci z Východu sa z rozličných prameňov dozvedeli o príchode novonarodeného židovského kráľa. Využili pramene historické i vedecké a hviezda ich priviedla k Ježišovi. Našli odvahu zanechať stereotyp bežného života, vydali sa na cestu a poklonili sa mu. Neboli súčasťou len materiálneho sveta, ale boli ochotní hľadať vyššie ciele.
Človek je vždy pokúšaný splynúť s davom a zostať zaujatý pozemskými starosťami, stačí mu, keď sa naplnia jeho pozemské prízemné túžby – a má byť spokojný. Ak má naplnené brucho, ak má svoj príbytok, ak má svojho partnera v živote, ak sú uspokojené jeho telesné pudy...
Ale človek má vyššie ciele i poslanie ako zvieratá. Preto prišiel Ježiš, aby upozornil človeka na jeho duchovný rozmer; a cesta mudrcov nás môže inšpirovať. Aj vo vtedajšom svete, keď sa Ježiš narodil, len niekoľko ľudí chápalo, čo sa udialo celkom v tichu, na okraji, mimo záujmu verejnosti. Tiež počas jeho života to boli desiatky, najviac stovky ľudí, ktorí Ježiša pochopili a prijali za svojho Pána a Spasiteľa. Cirkev začala rásť po príchode Ducha Svätého a rastie až do súčasnosti.
Aj dnešný človek je vystavený pokušeniu zostať žiť spokojne v telesnej rovine, ale aj tu ho môže znepokojiť a vyrušiť konečnosť života a mnohé problémy, ktoré človeka znepokojujú a dávajú podnet k otázkam a zamysleniam na zmysel života. Človek nemôže byť stvorený a obdarený rozumom a slobodnou vôľou len na to, aby si požil pár rokov a potom zomrel v dôsledku choroby, staroby, nehody, nešťastia či vojny – a bol koniec.
Boh pozýva a človek odpovedá svojou aktivitou alebo ignorovaním a pasivitou. Sme pozvaní k láske k Bohu, ľuďom i sebe, nie však k egoizmu, pozvaní k zodpovednosti za seba, iných i vieru. Takto to funguje už dve tisícročia. Preto sa vydávajú mnohí na cestu, ktorú nastúpili Mudrci pri Ježišovom príchode a mnohí známi i neznámi po nich, aby sa s Ježišom stretli, poklonili sa mu, odovzdali mu dary a žili podľa jeho učenia a života.
My sme boli väčšinou oslobodení od zložitej cesty hľadania a putovania, pretože sme sa k Ježišovi dostali vďaka Cirkvi, národu, rodine či známym, priateľom, pretože nás k nemu niekto viedol. Máme teda byť za to vďační. Väčšina z nás s materským mliekom dostala pri krste dar viery a nastúpili sme prirodzene kresťanský život. Ale sme svedkami aj dnes toho, čoho boli svedkami Mudrci z Východu. Herodes útočil na Ježiša vtedy a útočí aj dnes. Ten si nájde vždy svoje klamstvá a spôsoby, aby získaval medzi veriacimi a hľadajúcimi svojich „priaznivcov“, ktorí mu majú dávať informácie, aby sa mohol Ježišovi vraj „pokloniť. To je však jeho lož, on nemá záujem sa mu klaňať, ale ho ponížiť, oslabiť, umlčať, ba aj zabiť.
Boli sme svedkami počas komunistickej totality, ako mnohí sa aj v našom národe, Cirkvi, v rodinách stali zradcami Boha, človeka, viery. Mnohí sme naivne predpokladali, že toto sa v novembri 1989 skončilo a nastala zmena. Ale skutočnosť je úplne iná. Kým dovtedy sme tých Ježišových nepriateľov väčšinou poznali a vedeli si na nich dávať pozor a pred nimi sa chrániť a brániť, v súčasnosti ich je ich oveľa viac ako vtedy a my často strácame orientáciu.
Ohrozujú nás vo viere nielen agresívni ateisti, militantní príslušníci iných náboženstiev, ľudia neveriaci, túžiaci po bohatstve a ľahkom povrchnom živote na úkor iných, ale aj ľudia, ktorí sa tvária ako príslušníci našej Cirkvi, našej rodiny, ktorí sú príslušníkmi nášho národa... a my v dobrej túžbe po misijnej činnosti, službe, evanjelizovaní vidíme, že naše rodiny sa rozpadajú, národ slabne a Cirkev sa zmenšuje, mládež sa vytráca, kostoly sa vyprázdňujú, život sa stáva zložitejším, náročnejším a nákladnejším a svet a spoločenstvá majú problémy, o ktorých sa nám nedávno ešte ani nesnívalo.
Herodes je ešte silnejší, vraždí, útočí, ohrozuje a my sme slabí a zdá sa, že sa nemáme o koho oprieť. Nie je to dôvod na rezignáciu, ale dôvod zápasiť o svoju vernosť Ježišovi. Ak nás niekto z rozličných dôvodov navádza na hriech, treba vždy rázne povedať nie. Boh svojich verných nezradí. Dá im silu, pomoc i ochranu. Mudrci sú symbolom všetkých tých, ktorí vyšli zo svojho komfortu, prízemných túžob, hľadali pravdu a vydali sa na cestu do neznáma, prišli za Ježišom. Kristus vždy  snahu a úsilie o vernosť odmení. Pokojom a šťastím v srdci už tu na zemi a iste večným životom po smrti. Cesta za Kristom a s Kristom je náročná, ale bez neho šťastie neexistuje, ani na zemi, ani vo večnosti.
Veľa sily, odvahy a trpezlivosti Vám prajem, priatelia, aj do nového roka 2020 – v ceste za Kristom a s Kristom.

Ľudovít Košík
::
Odporúčané:
::
PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.

2 komentáre:

  1. Môžeme povedať, spolu s básnikom, že znova prichádza „čas Herodes“.

    ČAS HERODES, toľko mocných zborov
    bohov
    a
    mesiášov,
    vykupiteľov – redemptorov,
    kristov
    i
    antikristov
    všetkých časov,
    nerónov,
    pilátov a annášov,
    pekla hrotov,
    najatých paholkov,
    ktorí pravdu a slobodu na kríž pribíjajú,
    toľko iškariotov,
    ktorí by ju denne aj desať ráz predali, tu ešte nebolo.

    (Ján Motulko: Čas Herodes. Úryvok z básnickej skladby.)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Vďaka za povzbudivé slová.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.