Na tému koronavírus

Vlado Gregor

V predošlých dňoch som bol schopný na tému koronavírus napísať len pár riadkov. Skončil som spomenutím Božích trestov za našu opovážlivosť a vyvolávanie strachu, bezohľadnosti a starania sa len o seba.

Život je úžasný, dôležitý a neopakovateľný, ale nemáme sa báť tých, ktorí môžu zabiť telo, ale tých, ktorí môžu zabiť dušu. Tú by sme si naozaj nemali dať vziať, ujsť do anonymity a nemyslieť ani na svojich milých a blízkych, ale len a len na samého seba. Nenavštevujme starých ľudí, mohli by sme im vraj skrátiť posledné roky života. Že ich okradneme o našu prítomnosť a lásku, to je v poriadku?

Otrasné poznatky teraz mám nielen o vzťahoch ľudí k starším, ale ešte hroznejší pohľad bol na mladého chlapca a dievča, ako spolu sedeli na lavičke s rúškami, meter a pol od seba.

Hrozné veci sa diali od začiatku dejín ľudstva a masové krváky boli nielen v XX. storočí, ale aj v minulosti a často bezohľadnejšie a krutejšie. Nehovoriac už o epidémiách, hladomoroch, zemetraseniach, záplavách, suchách, meteoritoch, sopkách a tak ďalej. Poznanie vzrastá a mnohé veci vidíme stále jasnejšie. Naozaj sa zdá, že „nič nie je skryté, aby to nevyšlo najavo“.

Máme tu vírus, o ktorom sa pochybuje, či je vlastne živý. Ale zdá sa, že žiť chce – a ak evanjelium považuje aj vrabca za tvora, o ktorého sa Boh stará, prečo by sme mali z vedomia Boha, ktorý vie všetko, vynechať aj rôzne vírusy? Paradoxne, už nejaký čas sa dozvedáme, že sú aj vírusy a baktérie, ktoré sú užitočné, a bez niektorých by sme dokonca ani nemohli žiť.

Tvorca náuky o dedičnom hriechu Aurelius Augustinus bol iste geniálna hlava a v mnohom predbehol svoju dobu. Ale je veľa poznatkov a informácií, o ktorých vo svojej dobe vedieť nemohol. Nepochybujme teda o ľudských vinách i hlúposti, ale neobviňujme človeka za veci, za ktoré ozaj nemôže, a neodvažujme sa ich nazývať zaslúženým a či dokonca Božím trestom.

Len tak mimochodom spomeniem, že nielen Lutherovo učenie, ale aj množstvo siekt pred ním a fanatikov po ňom nevzniklo ani tak z učenia Ježiša Krista, ale práve z nepodložených a priveľmi odvážnych špekulácií Aurélia Augustína.

Píšem túto úvahu na deň Zvestovania Pána. Vtedy zaznelo: „Staň sa mi podľa tvojho slova.“ Dokonalý a bezhriešny Syn bezhriešnej Matky nás zase naučil modlitbu, v ktorej sú slová: „Buď vôľa tvoja.“ Nikdy sme všetko nevedeli a nikdy ani nebudeme vedieť. Ale s pokorou prijímať Božiu vôľu bez toho, aby sme z Boha robili kápa a sadistu, môžeme od počiatku dejín až do ich konca.

FIAT VOLUNTAS TUA!

Vlado Gregor

::

Rozhovor s autorom.

Ježišov odkaz pretrvá

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!