Svet pod rúškom

ZÁPISNÍK (18–19/2020)

Už niekoľko týždňov je hlavnou témou nový koronavírus. O inom sa v médiách takmer nehovorí, nepíše, neinformuje. Akoby to bol jediný problém, ktorý treba riešiť. Ivan Mrva v Slovenských národných novinách konštatuje: „Epidémia takzvaného Covidu-19 má najmä mediálnu podobu. Každý deň sa na nás valia čísla o počtoch nakazených i zomretých vo všetkých kútoch zemegule. Čísla vyzerajú hrozivo a na ľudí pôsobia paralyzujúco, takže pokorne, ba iniciatívne plnia nariadenia, ktoré nás majú ochrániť pred nakazením a smrťou. Absurdná covidpropaganda napokon z ľudí urobí poslušné figúrky globálnych mocenských štruktúr a ochotne rezignujú aj na zvyšky svojich práv. Naše Slovensko, dnes vystrašené, zarúškované a hospodársky utlmené, v minulosti zažilo oveľa nebezpečnejšie a tragickejšie pandémie, ako je tá súčasná...“
(Choroba Covid-19 má najmä mediálnu podobu. Slovenské národné noviny č. 18/2020)

::

Sme svedkami podivuhodnej hystérie, aj to aj na politickej a vládnej úrovni – všetko sa točí, všetko víri okolo vírusu. Ale predstavitelia štátu nemôžu všetku pozornosť venovať jedinému problému na úkor ostatných! Jedna vec sa zachraňuje a desiatky iných sa rúcajú. Niekto nás chce ochrániť pred vírusom (?) a pritom akosi nedbá na škody, ktoré tým spôsobuje. Aktuálnym rozhodnutiam štátnej moci chýba koncepčnosť, vyváženosť, zodpovedné zvažovanie súvislostí.

::

Nová situácia vyjavila viacero paradoxov. Na jeden z nich upozorňuje Pavol Tomašovič. Už dlhšie je módnou téza o potrebe obmedzenia štátu, minimalizovania jeho vplyvu na ekonomiku, spoločnosť, život jednotlivcov. Ale v krízovom období aj tí, ktorí deklarujú spomínanú slobodu, požadujú od štátu „okrem ochrany i kompenzáciu ekonomických strát“. V časoch prosperity štát nechcú, v ťažkých časoch od štátu žiadajú pomoc: „Veľmi zjednodušene by sme mohli skonštatovať, že predstava minimálneho štátu a väčšieho trhu naráža práve v čase krízy na vlastné limity...“
(Paradoxy krízy... Literárny týždenník č. 17–18/2020)

::

Pod rúškom boja proti pandémii sa presadzujú názory a tendencie, ktoré by za normálnych okolností neboli prijateľné. Mediálny tlak je skutočne silný. Názorová pluralita sa takmer úplne vytratila, nepripúšťa sa, vraj v záujme vedy a pokroku. Vidíme pritom, že úzko odborné, respektíve technokratické riešenia nie sú vždy dostačujúce, vedú neraz do slepej uličky, alebo aj celkom zlyhávajú – príkladom môžu byť nedávne strašidelné prognózy Inštitútu zdravotnej politiky (analytický a poradenský útvar Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky), týkajúce sa šírenia nového koronavírusu, ktoré sa ukázali ako úplne mylné.

::

Mysliteľ a spisovateľ, jeden z najznámejších konvertitov na katolícku vieru Gilbert Keith Chesterton (1874–1936) je autorom niekoľkých vynikajúcich diel, v ktorých prejavil obdivuhodnú schopnosť vystihnúť a vyjadriť podstatu javov i príbehov. Pripomeňme si myšlienku z jeho eseje Dvanásť mužov: „Keď ide o katalogizovanie knižnice, vynájdenie slnečnej sústavy alebo podobnú maličkosť, sú potrební odborníci. No keď treba urobiť niečo veľmi vážne, spoločnosť zhromaždí dvanásť jednoduchých mužov. Ak si dobre pamätám, rovnakú vec urobil aj zakladateľ kresťanstva.“

(Spomenutá Chestertonova esej je súčasťou knihy Ohromné maličkosti. Tu je recenzia: Chestertonove zvláštne maličkosti)

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (17/2020)

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!