12. mája 2020

Európa pred zánikom


Oswald Spengler: Zánik Západu
Praha, Academia, 2017
Nemecký filozof a spisovateľ Oswald Spengler (1880–1936) je autorom knihy Zánik Západu, ktorá vyvolala mimoriadny záujem a ohlas, najmä v období medzi dvoma svetovými vojnami, ale diskutuje sa o nej dodnes, ba v súčasnosti záujem o ňu znova ožíva. Bola napísaná s odvážnym zámerom objasniť a vysvetliť dejiny, odpovedať na otázku, či dejinný vývin má nejakú logiku, zmysel, respektíve zákonitosti, ktorých poznanie by umožňovalo pestovať filozofiu budúcnosti, či dokonca predpovedať chod dejín. Autor pritom považoval za dôležité skúmať metafyzickú štruktúru sveta, vyhýbať sa nepodstatným otázkam a posudzovať dejiny z rôznych časopriestorových hľadísk. Svoju metódu nazval porovnávacia morfológia svetových dejín.

Kniha sa vyznačuje pozoruhodne širokým záberom, zachytáva a porovnáva spoločenské, politické, umelecké a duchovné fenomény niekoľkých kultúrnych okruhov, usilujúc sa o ich pochopenie a začlenenie do obrazu sveta. Prioritnou je však perspektíva západoeurópsko-americkej kultúry či civilizácie. Autor si teda všíma v prvom rade znaky typické pre našu časť sveta, a to je užšia téma knihy: osud Západu. Tu sa žiada poznamenať, že Spengler za špecifikum západnej kultúry považuje zmysel pre históriu a chronologizáciu. Konštatuje, že západný človek je nemysliteľný bez niekedy až úzkostlivého merania času. Západná kultúra sa činorodo zaoberá časom a priestorom, históriou a analýzou. Ďalším špecifikom Západu je „faustovský človek“ so svojou expanznou silou, s túžbou poznávať a prekonávať prekážky.
Podľa Spenglera neexistujú spoločné dejiny ľudstva, každá historicko-kultúrna forma sa realizuje vo vlastnom rámci, autonómne, podobne ako biologický organizmus – má svoj začiatok a koniec, svoju životnosť a vývojové fázy, pričom hlavné sú dve: fáza kultúry a fáza civilizácie. Ide teda o cyklické chápanie dejín, z ktorého plynie presvedčenie, že ani európska, respektíve euro-americká spoločnosť sa nevyhne zániku. A kedy k nemu dôjde? Pochopiteľne, autor nestanovuje žiaden pevný dátum, z jeho slov sa však dá nepriamo odvodiť, že ho predpokladá po roku 2200 – má to byť obdobie koristníctva a bezmocnosti, dobyvateľov a mladých národov, obdobie „vystupovania praľudských stavov“ ako protipólu „vysoko civilizovaného životného postoja“.
K cyklickej teórii a dejinnému pesimizmu, azda až fatalizmu, autora vedie nielen poznanie krízových javov takzvanej modernej spoločnosti, ale aj panteistický svetonázor. Neviera v konkrétneho Boha, ktorý je Pravdou, znamená, že neexistujú žiadne večné pravdy a celosvetové dejiny nemajú hlbší spoločný zmysel a konečný cieľ. V takomto myšlienkovom celku Božiu prozreteľnosť nahrádza idea osudu – človek musí svoj osud milovať, alebo si zúfať. Osud sa nedá zmeniť, človek môže – a v tom je jeho sloboda – spraviť to, čo spraviť treba, alebo nespraviť vôbec nič. Spengler dáva tejto osudovosti punc vznešeného, dôstojného tragizmu. Prijatie osudu je prejavom statočnosti, odmietanie či obchádzanie osudu je prejavom nízkosti, zbabelosti, plebejskosti. Záveru knihy dominuje výrok: Ducunt fata volentem, nolentem trahunt (Kto chce, toho osud vedie, kto nechce, toho ťahá).
Spengler správne poukazuje na falošnosť predstavy neustáleho pokroku, uvedomuje si dôležitosť náboženského povedomia, oceňuje duchovnosť, magickosť, mystérium viery, v protiklade s obratom k prázdnemu vonkajšiemu životu ako biologickému faktu, k „filozofii trávenia, výživy, hygieny“, avšak na druhej strane podlieha akejsi ezoterickej filozofii, podľa ktorej vo svete, v dejinách, vo „večne krúžiacom kozmickom plynutí“ nevíťazí pravda a spravodlivosť, ale rozhodný čin a vôľa k moci.
Stručne povedané, Oswald Spengler v knihe Zánik Západu hovorí o cyklickosti dejín a zákonitostiach určujúcich život spoločenských organizmov. Každé spoločenstvo, každá kultúrno-civilizačná jednotka podľa neho v istej etape vývoja, keď dosiahne svoj vrchol, nastúpi cestu úpadku, postupne stratí silu a vôľu žiť a začne odumierať. Je to osudová nevyhnutnosť, zákon života a smrti, ktorý nemožno zmeniť, preto sa ani náš svet nevyhne zániku.

Ján Maršálek
::
Recenzujeme pozoruhodné knihy:
::
PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.

1 komentár:

  1. Anonymný12.5.20

    Asi je to fakt, že žijeme vo fáze úpadku našej kultúry a civilizácie, asi je to zákonité a musí to prísť, aj keď sa osobne s tým nerád zmierujem pretože som konzervatívny človek a mám rád veci overené, zabehnuté. Ale asi sa treba dokázať prispôsobiť, nie plakať nad minulosťou ale naučiť sa žiť v pohybe, za pochodu a prijať aj zmeny, ktorým sa nedá zabrániť i keď to nie je jednoduché. Vďaka za recenziu a priblíženie Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.