28. mája 2020

Zobúdzanie poézie

ANTIKVARIÁT

Ján Motulko: Blížence
Turč. Sv. Martin, Matica slovenská, 1944
Ján Motulko patrí k básnikom, ktorých tvorba ešte nebola docenená. Narodil sa 12. 1. 1920 v Malej Lodine na východe Slovenska. Po absolvovaní gymnázia študoval na filozofickej fakulte Slovenskej univerzity (1939–42), ale štúdium nedokončil, pretože bol odvelený na front. Od školských rokov spolupracoval s literárnymi časopismi. Pôsobil ako redaktor v časopise Plameň, neskôr v Spolku svätého Vojtecha a v Katolíckych novinách. Básnická zbierka Blížence (1944) je jeho knižným debutom.


Mladý básnik spoznal na fronte krutosť vojny a krehkosť ľudského života. Zážitky a skúsenosti z vojnových čias preniesol do svojej tvorby, rezonujú v prvej i druhej zbierke (V mimózach vietor, 1947), ako aj v súbore noviel Z ohňa a krvi (1948). Za vlády komunistov nemohol pre svoj kresťanský svetonázor knižne publikovať. Dlhé obdobie vynúteného pôstu prerušila len kniha veršov Zobúdzanie popola (1970).
Druhý návrat autora, opätovné „zobúdzanie popola“ symbolizuje zbierka Fialové žalmy (1992). Obsahuje novšie i staršie texty, napríklad básnický denník z augusta 1968 Mesiac tŕňový, v ktorom čítame: „Panebože, / bude hlad, / bude hlad / po láske!“ Básnik teda neprestal písať ani v rokoch neslobody, čo potvrdzuje aj pôsobivý sonet s názvom Živý popol, venovaný pamiatke Jana Palacha, ktorý sa na protest proti okupácii vlasti upálil. A pripomeňme ešte báseň Tušenie jari, odzrkadľujúcu akoby ladenie básnickej lýry: „Drozd skúša / prvú humoresku. / A ja zas / vláčnosť slova.“
Po Fialových žalmoch vydal Ján Motulko ďalšie knižky poézie, v ktorých potvrdil svoju kresťanskú orientáciu a citlivý vzťah k životu, k prírode a všetkému stvorenstvu: Havrania zima (1996), Strmé schody (2000), Na Božej brúske (2005) a Jesenné paberky (2010). Okrem toho napísal niekoľko básnických kníh pre deti a systematicky sa venoval aj fotografovaniu. Boh si ho povolal 7. 9. 2013.
Osobitný význam má veršovaná skladba mimoriadnych kvalít Čas Herodes (2003). Je to v prvom rade básnický dokument, zachytávajúci pocity umelca, svedčiaci o dobe a čnejúci nad ňou ako výkričník. Bola napísaná roku 1948 a dlho ostávala z pochopiteľných dôvodov v utajení. Autor v nej totiž jednoznačne vyjadril svoj odpor a vzdor voči nastupujúcemu komunistickému režimu. Ide o ojedinelé a jedinečné dielo našej literatúry.
Vráťme sa však k Motulkovej debutovej zbierke. Bola prijatá pozitívne, ale väčšiemu ohlasu zabránili nepriaznivé okolnosti. Vyšla v zradných vojnových rokoch, „nebol to príhodný čas na tichú lyriku“ – ako s odstupom času skonštatoval samotný autor – „zahlušili ju povstalecké udalosti“. O to viac nám môže povedať dnes.
Zo zbierky vanie túžba po láske, pokoji a tichu, po čistom cite a duchovnom naplnení. Lyrický subjekt vníma lásku ako niečo posvätné, chvíľami sa prihovára nie sebe, alebo žene či inému človeku, ale Prozreteľnosti. Verše vypovedajú o zbližovaní sa dvoch sŕdc, avšak iba v náznakoch, cudne, takmer v mlčaní. City a túžby sú tu „vyspievané najtichšie“ (s. 28). No v pozadí zaznieva vojna – ruský front. Do ticha vniká bojový hrmot, túžba po láske sa mieša s túžbou po šťastnom návrate domov (Krym, jar 1943; s. 48): „Bože, v tých šírych stepiach kto sme, / kto sme? // Dva zabudnuté prášky v kozme.“
O vojne vypovedá aj umelecky silná báseň Predjarie na fronte (s. 21), zacitujme aspoň úryvok: „Ešte je v láske malý, / kalíšok ruže v daždi, / až máj ho na krv spáli, / ostane jazva navždy, / a v očiach obraz ženy, / bajonet obnažený, / hriešnejší ako krásny.“ Z básnika je bojovník a z bojovníka básnik. Napokon, v celej Motulkovej tvorbe sa svojsky zrkadlí a prelína vnútorný i vonkajší svet; jeho poézia má prevažne komorný charakter, s význačnými motívmi ticha a mlčania, pritom však nie je uzatvorená pred vplyvmi verejného diania.
V básni Myšlienka (s. 14) akoby sa hovorilo aj o poézii: „Som krajšia ako bolesť a sen, / som stena, vrchol, hrana, / nadhviezdna výška, priepasť v kráse / prekliata, požehnaná.“ Poézia Jána Motulka je autentická, nefalšovaná, hodnotná. Jeho literárne dielo nie je rozsiahle, ako básnik starostlivo zvažoval, čo vypovie a napíše, neplytval slovami, zároveň však nešetril tvorivým duchom.

Ján Maršálek
::
Súvisiaci článok:
::
PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.