29. mája 2020

Jezuitský kostol v Skalici

Ľudovít Košík

Jezuitské kolégium so školou na námestí bolo stavané v rokoch 1693–1724. Po svojom príchode do Skalice jezuiti používali spočiatku evanjelický kostol Najsvätejšej Trojice na Potočnej ulici, ale začali si postupne budovať vlastné priestory.
Kostol sv. Františka Xaverského bol postavený v rokoch 1714–1724 v barokovo-klasicistickom štýle, podľa pôdorysnej schémy Il Jesu v Ríme s dlhou strednou loďou, do ktorej sa otvárajú vysokými arkádami bočné kaplnky, radené za sebou miesto bočných lodí. Jednotlivé kaplnky tvoria uzavreté celky. Nad arkádami sú z oboch strán oratóriá s polkruhovými oknami. Priestory sú zaklenuté valenými klenbami a lunetami, na ktorých sa miestami zachovali neskorobarokové nástenné maľby. Veľmi podobný je mu bývalý jezuitský kostol, v súčasnosti farský kostol v Uherskom Hradišti.

Prípravné práce na stavbu kostola sa začali v roku 1690. Základný kameň kolégia položil a posvätil 31. mája 1693 biskup Pavol Balaša. V roku 1697 sa rehoľná komunita a celá škola presťahovali do nových budov, aj keď neboli celkom dohotovené. Bohoslužby sa konali v domácej kaplnke zasvätenej Panne Márii. Kostol v barokovo-klasicistickom štýle bol posvätený v roku 1724 a 30. mája 1724 biskup Juraj Gylanni posvätil pre kostol dva zvony, väčší zasvätený sv. Urbanovi pápežovi a menší sv. Donátovi mučeníkovi. Na ďalší deň posvätil bočné oltáre zasvätené Panne Márii a sv. Ignácovi. Bočné oltáre sv. Jozefa a sv. Ondreja posvätil 21. júna 1725 a nasledujúci deň posvätil bočné oltáre sv. anjelov strážcov a oltár na česť Kristovho utrpenia.
Je to najväčšia baroková stavba v Skalici.  Priečelie má dvojvežové s ústredným trojhranným štítom medzi vežami. Veže sú horizontálne členené kordónovými rímsami, z ktorých nižšia neprebieha cez strednú plochu stavby. Ich jednotlivé poschodia majú po jednom barokovom okne. Nad druhou kordónovou rímsou sú voľne stojace hranolové trupy veže, členené nárožnými pilatrami a podstrešnou terčíkovou rímsou. Bane veží neboli nikdy dokončené. Stredná plocha fasády má stĺpový portál s úsekmi segmentovej nákladky, na ktorej sú plastiky. V osi portálu je vysoké, cez dve poschodia vedené okno, so segmentovaným frontónom a nad ním volútový štít s termálnym oknom a trojhranným záverečným štítom.
V roku 1727 vybudovali v kostole krypty na pochovávanie, dali urobiť umelecky vyrezávané dvere a lavice. Zariadili chór a kúpili nový organ. V roku 1728 boli posvätené zvony pre druhú vežu: sv. Jánovi Krstiteľovi a sv. Františkovi Xaverskému. Obidva boli zrekvirované v roku 1916. Hlavný oltár je zasvätený sv. Františkovi Xaverskému, po bokoch stoja sochy sv. Petra a Pavla. Bočné kaplnky boli zasvätené Panne Márii, jej Nanebovzatiu, ako privilegovaný oltár so sochami sv. Anny a Joachima, za sklom bol obraz sv. Alojza Gonzagu. Ďalší oltár bol zasvätený sv. Jozefovi, so sochami sv. Jána Krstiteľa a sv. Jána evanjelistu, s obrazom sv. Rozálie. Posledný oltár bol zasvätený sv. Ondrejovi, so sochami sv. Štefana a Imricha a obrazom sv. Donáta.
Na opačnej strane bol oltár sv. Ignáca z Loyoly, so sochami sv. Alojza z Gonzagy, sv. Stanislava a obrazom sv. Jána Nepomuckého, oltár sv. anjelov strážcov so sochami sv. Michala a Gabriela a obrazom sv. Anny a posledný oltár bol zasvätený Trpiacemu Kristovi a Bolestnej Panne Márii so sochami sv. Jána evanjelistu a sv. Márie Magdalény s obrazom sv. Floriána.
Po zrušení rehole jezuitov v roku 1773  v kostole odbavovali bohoslužby paulíni a po ich zrušení v roku 1786 ešte slúžil ako kostol pre študentov. Po reštaurovaní v roku 1802 interiér kostola nebol už obnovený a pomaly pustol. Exteriér bol renovovaný na náklady štátu v roku 1955–1957. Podľa opisu v kanonickej vizitácii z roku 1788 bol kostol naozaj nádherný a hýril umeleckými dielami, sochami, obrazmi. Po odchode jezuitov a neskôr paulínov sa však postupne zariadenie roztratilo do rozličných kostolov. Zachoval sa hlavný oltár a kazateľnica.
Oltár je členený kanelovými pilastrami a predstavanými stĺpmi, ktoré nesú archivár a úseky jeho segmentového štítu. V strednej osi štítu je dvojito konkávna plocha s veľkou kartušou a monogramom JHS, podopretou postavami anjelikov. Z oboch strán oltárnej architektúry stoja na osobitných podstavcoch sôch sv. Jána Evanjelistu a sv. Márie Magdalény v nadživotnej veľkosti. Oltárny obraz bol po úplnom zničení zreštaurovaný ešte pred celkovou rekonštrukciou kostola v roku 1997 vďaka podpore fondu Pro Slovakia. Patrí k najväčším na Slovensku, má rozmery 6 x 3,5 m. Tiež fresky v kaplnke Panny Márie, ktoré zobrazujú udalosti z jej života sú z veľkej časti zničené.
Mnoho rokov kostol neslúžil účelu, na ktorý bol postavený, bola v ňom sýpka a sklad.  Vďaka iniciatíve primátora Stanislava Chovanca a MsZ v Skalici bol kostol rekonštruovaný a od 27. novembra 2011, keď bol po rekonštrukcii uvedený do prevádzky, slúži ako kultúrne spoločenské multifunkčné centrum, či sobášna sieň. Bol v ňom inštalovaný organ z anglického Sheffieldu, ktorý je umiestnený v jednej z bočných kaplniek. V súčasnosti sa na chóre inštaluje organ z Dómu sv. Martina v Bratislave. Pre návštevníkov sú sprístupnené krypty nachádzajúce sa pod kostolom.

Ľudovít Košík

Použitá literatúra:
Krapka E. – Mikula V.: Dejiny Spoločnosti Ježišovej na Slovensku. Cambridge, Ontario, Canada, 1990
Pavlík R.: Sakrálne pamiatky v Skalici. Seminárna práca z cirkevných dejín CMBF Bratislava, 1990
Skalica v minulosti a dnes. Obzor, Bratislava, 1968
Šátek J.: Náboženské pomery v Skalici od reformácie do jozefinizmu. SSV, Trnava, 1946
Skalica – monografia. Záhorské múzeum, Skalica, 2014

::
Súvisiaci článok: Farský kostol v Skalici
::
PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.