Jezuitský kostol v Skalici

Ľudovít Košík

Jezuitské kolégium so školou na námestí bolo stavané v rokoch 1693–1724. Po svojom príchode do Skalice jezuiti používali spočiatku evanjelický kostol Najsvätejšej Trojice na Potočnej ulici, ale začali si postupne budovať vlastné priestory.

Kostol sv. Františka Xaverského bol postavený v rokoch 1714–1724 v barokovo-klasicistickom štýle, podľa pôdorysnej schémy Il Jesu v Ríme s dlhou strednou loďou, do ktorej sa otvárajú vysokými arkádami bočné kaplnky, radené za sebou miesto bočných lodí. Jednotlivé kaplnky tvoria uzavreté celky. Nad arkádami sú z oboch strán oratóriá s polkruhovými oknami. Priestory sú zaklenuté valenými klenbami a lunetami, na ktorých sa miestami zachovali neskorobarokové nástenné maľby. Veľmi podobný je mu bývalý jezuitský kostol, v súčasnosti farský kostol v Uherskom Hradišti.

Prípravné práce na stavbu kostola sa začali v roku 1690. Základný kameň kolégia položil a posvätil 31. mája 1693 biskup Pavol Balaša. V roku 1697 sa rehoľná komunita a celá škola presťahovali do nových budov, aj keď neboli celkom dohotovené. Bohoslužby sa konali v domácej kaplnke zasvätenej Panne Márii. Kostol v barokovo-klasicistickom štýle bol posvätený v roku 1724 a 30. mája 1724 biskup Juraj Gylanni posvätil pre kostol dva zvony, väčší zasvätený sv. Urbanovi pápežovi a menší sv. Donátovi mučeníkovi. Na ďalší deň posvätil bočné oltáre zasvätené Panne Márii a sv. Ignácovi. Bočné oltáre sv. Jozefa a sv. Ondreja posvätil 21. júna 1725 a nasledujúci deň posvätil bočné oltáre sv. anjelov strážcov a oltár na česť Kristovho utrpenia.

Je to najväčšia baroková stavba v Skalici.  Priečelie má dvojvežové s ústredným trojhranným štítom medzi vežami. Veže sú horizontálne členené kordónovými rímsami, z ktorých nižšia neprebieha cez strednú plochu stavby. Ich jednotlivé poschodia majú po jednom barokovom okne. Nad druhou kordónovou rímsou sú voľne stojace hranolové trupy veže, členené nárožnými pilatrami a podstrešnou terčíkovou rímsou. Bane veží neboli nikdy dokončené. Stredná plocha fasády má stĺpový portál s úsekmi segmentovej nákladky, na ktorej sú plastiky. V osi portálu je vysoké, cez dve poschodia vedené okno, so segmentovaným frontónom a nad ním volútový štít s termálnym oknom a trojhranným záverečným štítom.

V roku 1727 vybudovali v kostole krypty na pochovávanie, dali urobiť umelecky vyrezávané dvere a lavice. Zariadili chór a kúpili nový organ. V roku 1728 boli posvätené zvony pre druhú vežu: sv. Jánovi Krstiteľovi a sv. Františkovi Xaverskému. Obidva boli zrekvirované v roku 1916. Hlavný oltár je zasvätený sv. Františkovi Xaverskému, po bokoch stoja sochy sv. Petra a Pavla. Bočné kaplnky boli zasvätené Panne Márii, jej Nanebovzatiu, ako privilegovaný oltár so sochami sv. Anny a Joachima, za sklom bol obraz sv. Alojza Gonzagu. Ďalší oltár bol zasvätený sv. Jozefovi, so sochami sv. Jána Krstiteľa a sv. Jána evanjelistu, s obrazom sv. Rozálie. Posledný oltár bol zasvätený sv. Ondrejovi, so sochami sv. Štefana a Imricha a obrazom sv. Donáta.

Na opačnej strane bol oltár sv. Ignáca z Loyoly, so sochami sv. Alojza z Gonzagy, sv. Stanislava a obrazom sv. Jána Nepomuckého, oltár sv. anjelov strážcov so sochami sv. Michala a Gabriela a obrazom sv. Anny a posledný oltár bol zasvätený Trpiacemu Kristovi a Bolestnej Panne Márii so sochami sv. Jána evanjelistu a sv. Márie Magdalény s obrazom sv. Floriána.

Po zrušení rehole jezuitov v roku 1773  v kostole odbavovali bohoslužby paulíni a po ich zrušení v roku 1786 ešte slúžil ako kostol pre študentov. Po reštaurovaní v roku 1802 interiér kostola nebol už obnovený a pomaly pustol. Exteriér bol renovovaný na náklady štátu v roku 1955–1957. Podľa opisu v kanonickej vizitácii z roku 1788 bol kostol naozaj nádherný a hýril umeleckými dielami, sochami, obrazmi. Po odchode jezuitov a neskôr paulínov sa však postupne zariadenie roztratilo do rozličných kostolov. Zachoval sa hlavný oltár a kazateľnica.

Oltár je členený kanelovými pilastrami a predstavanými stĺpmi, ktoré nesú archivár a úseky jeho segmentového štítu. V strednej osi štítu je dvojito konkávna plocha s veľkou kartušou a monogramom JHS, podopretou postavami anjelikov. Z oboch strán oltárnej architektúry stoja na osobitných podstavcoch sôch sv. Jána Evanjelistu a sv. Márie Magdalény v nadživotnej veľkosti. Oltárny obraz bol po úplnom zničení zreštaurovaný ešte pred celkovou rekonštrukciou kostola v roku 1997 vďaka podpore fondu Pro Slovakia. Patrí k najväčším na Slovensku, má rozmery 6 x 3,5 m. Tiež fresky v kaplnke Panny Márie, ktoré zobrazujú udalosti z jej života sú z veľkej časti zničené.

Mnoho rokov kostol neslúžil účelu, na ktorý bol postavený, bola v ňom sýpka a sklad.  Vďaka iniciatíve primátora Stanislava Chovanca a MsZ v Skalici bol kostol rekonštruovaný a od 27. novembra 2011, keď bol po rekonštrukcii uvedený do prevádzky, slúži ako kultúrne spoločenské multifunkčné centrum, či sobášna sieň. Bol v ňom inštalovaný organ z anglického Sheffieldu, ktorý je umiestnený v jednej z bočných kaplniek. V súčasnosti sa na chóre inštaluje organ z Dómu sv. Martina v Bratislave. Pre návštevníkov sú sprístupnené krypty nachádzajúce sa pod kostolom.

Ľudovít Košík

Použitá literatúra:

Krapka E. – Mikula V.: Dejiny Spoločnosti Ježišovej na Slovensku. Cambridge, Ontario, Canada, 1990

Pavlík R.: Sakrálne pamiatky v Skalici. Seminárna práca z cirkevných dejín CMBF Bratislava, 1990

Skalica v minulosti a dnes. Obzor, Bratislava, 1968

Šátek J.: Náboženské pomery v Skalici od reformácie do jozefinizmu. SSV, Trnava, 1946

Skalica – monografia. Záhorské múzeum, Skalica, 2014

::

Súvisiaci článok: Farský kostol v Skalici

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.