 |
| Ľudovít Košík |
Kňaz, salezián pôsobiaci medzi Slovákmi v
juhozápadnom Nemecku, profesor cirkevného práva Cyril Búran sa narodil 2.
septembra 1928 v Jablonici, v rodine Jozefa a Márie, rod. Jurovatekovej.
Základnú školu absolvoval v rodisku. V roku 1943 sa prihlásil do saleziánskeho
gymnázia v Šaštíne. V roku 1946 vstúpil vo Sv. Beňadiku k saleziánom a 9.
augusta 1947 tam zložil prvé rehoľné sľuby. Pokračoval v pedagogickom štúdiu v
Trnave a v roku 1950 zmaturoval v Galante.
Po Barbarskej noci sa dostal na stavbu Priehrady mládeže a odtiaľ ho deportovali do Jáchymova. Počas transportu vyskočil z vlaku, istý čas sa skrýval a podarilo sa mu v druhej výprave (22.–23. októbra 1950) vedenej blahoslaveným donom Titusom Zemanom, pripravenej donom Ernestom Macákom a donom Františkom Revesom, odísť do zahraničia.
V rokoch 1950–51 absolvoval kurz filozofie na
Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne, pričom robil aj pedagogickú prax;
na tejto univerzite, v ústave v Bollengu
pri Turíne absolvoval teologické štúdiá a 30. júna 1953 zložil večné sľuby, 1.
júla 1956 bol vysvätený za kňaza spolu so saleziánmi Medardom Štepanovským a
Elemírom Mikušom.
Cirkevné právo a morálku Cyril Búran študoval
na Katolíckej univerzite v Leuvene v Belgicku, kde získal doktorát. Tam pôsobil
aj ako asistent a kaplán a tam prežil svoje prvé kňazské roky. Od roku
1964 do roku 1968 bol profesorom cirkevného práva na Saleziánskej vysokej škole
teologickej v Abano Terme pri Padove a od roku 1968 do roku 1971 pôsobil ako
farár v Janove – Sampierdarene. V roku 1971 ho monsignor Štefan Náhalka, ktorý
mal na starosti pastoráciu Slovákov v zahraničí, pozval do Nemecka, do
Mannheimu, kde v diecézach Bamberg,
Mainz, Limburg, Freiburg, Mainz, Wurzburg, Rottenbuch-Stuttgart a Speyer 33
rokov pôsobil v duchovnej správe slovenských katolíkov v juhozápadnom Nemecku.
Jeho zamestnávateľom bola diecéza Freiburg.
Po svätých omšiach obyčajne nasledovali
posedenia, pri ktorých si krajania vymieňali skúsenosti a rady, organizovali sa
kultúrne večery, večery slovenskej poézie, tanečné zábavy, mikulášske a
adventné večierky, majálesy, juniálesy a fašiangové zábavy. Každý rok
organizoval púť Slovákov žijúcich v Nemecku v Ellvangene, kde bol väznený sv.
Metod. Taktiež organizoval a viedol každoročne veriacich aj na púť do Lúrd.
Často sa na neho obracali aj emigranti neveriaci. Neodmietal nikomu pomoc – ani
duchovnú, ani materiálnu, ani radu. Mnohí aj vďaka nemu našli cestu k viere v
Boha a pri slovenskej katolíckej misii posilnenie vo viere aj kúsok domoviny v
cudzine.
Ako sa pri príležitosti jeho šesťdesiatky
vyjadril v Mannheime Peter Korošík, svojou misionárskou prácou si získal
sympatie a srdcia mnohých ľudí. Ku každému sa snažil pristupovať s kresťanskou
láskou, mnohým pomohol pri hľadaní bytu či zamestnania. Mnohí sa na neho
obracali, keď sa ocitli v životných krízach. Pri svojich cestách navštevoval
domovy dôchodcov, osamelých, chorých, aby im priniesol útechu a priblížil im
Boha. Nachádzal si pochopenie a čas pre každého. Dokázal pochopiť starosti
najstarších, ale aj strednej a najmladšej generácie. Myslel nielen na
prítomnosť, ale aj na budúcnosť, pomáhal deťom slovenských emigrantov. Šíril
odkaz sv. Jána Bosca a pracoval v jeho duchu, aby deti a mladí, keď
vyrastú a budú dospelými, boli zrkadlom lásky k Bohu a obrazom morálky a
mravov. Každý, kto ho poznal, videl, že jeho celoživotná práca mimo rodnej
vlasti pre vlasť a krajanov vyvierala z hlbokej lásky k Bohu...
V roku
1991 mu arcibiskup Oscar Saier v diecéze Freiburg im Breisgau udelil titul
čestný titul „Geistlicher Rat at Honorem“,
duchovný radca. V septembri 2004 sa Cyril Búran vrátil na Slovensko a
žil v saleziánskom dome v Hodoch pri Galante. Zomrel v nemocnici v Galante 8.
septembra 2006. Pochovaný je v saleziánskej hrobke na cintoríne
v Šaštíne.
Ľudovít Košík
Použitá literatúra:
Lexikón katolíckych kňazských osobností; Lúč,
Bratislava, 2000
Don Bosco dnes; 2006
Ernest Macák: Utečenci pre Krista; Don Bosco,
2006
Imrich Tóth: Živého ma nedostanete! Spomienky
Františka Revesa; Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2018
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.