25. septembra 2020

Cyrilometodská tradícia v Bielorusku

 

Národná knižnica v Minsku

Svätý Pavol, apoštol národov, autor okrem svojich listov aj prvej správy o vzkriesení Pána Ježiša Krista, sa na svojich cestách zastavil aj v Troade, na brehu prielivu, ktorý oddeľuje Áziu od Európy. Tam mal sen, kde ho jeden Macedónčan volal do Macedónska: „»Prejdi do Macedónska a pomôž nám!« Hneď, ako mal toto videnie, usilovali sme sa odísť do Macedónska, presvedčení, že nás Boh volá zaniesť tam Dobrú zvesť.“ (Poznámka pod článkom 1)

Myslím si, že smelo môžeme povedať, že misia Solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda smerovaná do Európy bola inšpirovaná práve svätým apoštolom Pavlom.

Prešlo viac ako osem storočí, keď sa na scéne svetových dejín zjavil Konštantín a jeho brat Metod. Ich dielo je neoddeliteľnou súčasťou histórie v polovici IX. storočia v zložitých vzťahoch medzi dvoma tradičnými centrami kresťanstva – Rímom a Konštantínopolom. To, čo vykonali Solúnski bratia, zmenilo život národov prakticky vo všetkých krajinách Európy. Aj preto ich bl. pápež Ján Pavol II. vyhlásil za spolupatrónov Starého kontinentu. (2)

Misia Konštantína a Metoda na naše územie, ktorá sa začala v roku 863 pozvaním Rastislava, je nám všeobecne známa. Existujú o tom mnohé knihy, štúdie a články. Rád by som čitateľom priblížil cyrilometodskú tradíciu na Východe – cez Kyjevskú Rus do dnešného Bieloruska.

 

Cesta Božieho slova v reči ľudu do týchto oblastí vedie cez Cherson ku Chazarom na Kryme a odtiaľ k princovi Vladimírovi z Kyjeva. Na Kyjevskú Rus prišlo kresťanstvo z Carihradu a cirkevnoslovanské knihy z Bulharska. Podľa známeho kronikára 12. storočia kyjevského Nestora Slovania mali spoločný jazyk, a Kyjevská Rus bola veľkou časťou tohto spoločenstva. (3) „Staroslovenčina svojou veľkou starobylosťou a vnútornými prednosťami zaujme každého jazykovedca. Pre slavistu však je troj- i štvornásobne dôležitá a v najnovšom čase právom tvorí základný kameň celoslovanskej jazykovej kritiky a filológie.“ (4)

Všetky vetvy Slovanov vychádzali zo spoločného základu a jazyka, ktorý bol duchovný – ide práve o preklad Sv. písma do straoslovenského jazyka, ktorý urobili sv. Cyril a Metod. Ich misia ovplyvnila viac ako polovicu Európy a šla z Konštantínopolu cez Balkánsky polostrov, Bulharsko, ďalej po Dunaji, cez Chorvátsko a Srbsko a z Panónie až do Poľska. Nakoniec do Kyjeva a Novgorodu a Polocka. Najlepší vodcovia ľudu tých čias boli všetci jednotní v spoločnom úsilí pri budovaní a zveľaďovaní koreňov kresťanskej Európy.

Dôkaz o dávnej úcte svätého Cyrila a Metoda v Rusku je jeho obraz na freske z XII storočia, na oltári a pilieroch južnej kaplnky sv. Antonija Pečorského a Feodosija v kláštore sv. Sofie v Kyjeve. Následne ruskí ikonopisci dali smernice, ako má majú byť zobrazovaní Solúnski bratia. Podobne ako u južných Slovanov je svätý Cyril niekedy predstavovaný v biskupskom rúchu, vždy s malou briadkou. V jednom z ikonopiseckých návodov čítame: „Svätý otec Cyril Filozof, sedí priamo, brada jednoduchá. V pravej ruke drží evanjeliár, v ľavej modlitebník...“ (XVII. storočie, rukopis zo zbierky Tichonravova, GBL, č. 528). (5)

K odkazu sv. Cyrila a Metoda sa hlási aj Bielorusko. Svedčí o tom aj ich reliéf na pravoslávnej katedrále Ducha Svätého v Minsku, ktorý sa nachádza v centre mesta na Ulici sv. Cyrila a Metoda č. 4. Pravoslávna cirkev slávi sviatok Solúnskych bratov každoročne 24. mája a v Bielorusku je tento deň aj Dňom slovanského písomníctva a kultúry. Teologický inštitút sv. Metoda a Cyrila, ktorý je súčasťou Bieloruskej štátnej univerzity (6), pravidelne usporadúva medzinárodné teologické konferencie. (7)

Významným pokračovateľom misie sv. Cyrila a Metoda vo východoslovanskom svete bol František (Georg) Skorina, zakladateľ bieloruského písomníctva a literatúry. Narodil sa v bieloruskom meste Polock v roku 1490. Počiatočné vzdelanie dostal doma od rodičov, ktorí ho naučili čítať a písať v azbuke. Vychovali ho v úcte a láske k Bohu, k vlasti i k rodnému slávnemu Polocku. Naučil sa aj po latinsky a v roku 1504 odišiel do Krakova, kde sa zapísal na univerzitné štúdium slobodných vied.

Socha F. Skorinu

V roku
1506 F. Skorina dosiahol prvý titul bakalára a neskôr doktorát „slobodných umení“. Ten mu umožnil študovať na najprestížnejších univerzitách tých čias. Skorina sa rozhodol pre univerzitu v talianskej Padove, kam prišiel v roku 1512. Padovská univerzita bol známa najmä svojou lekárskou fakultou a fakultou humanitných vied. František Skorina tu 9. novembra 1512 získal titul doktora medicíny. Bola to významná udalosť nielen v jeho živote, ale pre kultúrne dejiny Bieloruska. Syn obchodníka z Polocka dokázal, že vzdelanie je cennejšie než aristokratický pôvod.

Do roku 1517 F. Skorina žil v Prahe, kde sa naučil po česky, aby sa mohol oboznámiť s prekladom Benátskej Biblie – tá vyšla po česky v Benátkach v roku 1506, ale iniciátormi jej vydania boli traja českí nadšenci a odborníci. (8) Základom Benátskej Biblie je preklad, ktorý do Prahy doniesli za Karla IV. dalmatínski benediktíni – glagoláši. Ten je miestami odlišný (semiologicky) od Vulgáty sv. Hieronyma. (9) Skorina o tomto preklade vedel a použil ho aj pre svoj starobieloruský preklad. Z ďalších zdrojov Skorina použil aj latinské teologické komentáre rímskej proveniencie, avšak za základ svojich prekladov vzal staroslovanský text.

František Skorina žil do smrti v Prahe, kde bol aj kráľovským záhradníkom Ferdinanda I. Habsburského. Zomrel okolo roku 1551. (10) Jeho pobyt a pôsobenie v Prahe pripomína pamätná tabuľa v nádvorí Klementína a pamätník na Brusnici. (11)

Slovanský jazyk, do ktorého Skorina prekladal Bibliu na začiatku XVI. storočia, bol ešte živý a zrozumiteľný. Nešlo síce o hovorový jazyk ale o literárny – spoločný pre všetkých východných Slovanov. Veľký pedagóg urobil veľa pre zblíženie cirkevno-slovanského a živého hovoreného jazyka i pre ich vzájomné obohatenie. (12)

Preklady textov biblických kníh u Slovanov sú teda jednoznačne spojené s dobou a priamou prekladateľskou činnosťou sv. Cyrila a Metoda v 2. polovici 9. storočia. Originály pre ich preklady boli grécke texty biblických kníh. Koncom 10. storočia sa tento preklad dostal z Bulharska do Ruska a tak už v XI. storočí východní Slovania poznali väčšinu týchto prekladov.

Skorinove preklady biblických textov do hovorového jazyka Bielorusov podnietili rozvoj bieloruského jazyka v jeho vývoji ako literárneho jazyka. Osobitne je treba upozorniť na autenticitu prekladu sv. Cyrila a Metoda a zachovanie hlbokých myšlienok Knihy kníh iba v slovanských prekladoch Biblie existujú jedinečné komentáre ku knihe Jób: „Je napísané, že Jób vstane s tými, ktorých Pán vzkriesi.“ (13)

Každý zo Skorinových prekladov mal aj poznámky a tak tento prvý východoslovanský tlačiar priblížil význam posvätných textov, aby ich čitateľ mohol lepšie pochopiť. Veľké dielo Solúnskych bratov do značnej miery ovplyvnilo činnosť F. Skorinu. Jeho preklad hlavných biblických kníh do ľudovej reči bola skutočným rozšírením Svätého písma a prispelo k lepšiemu poznaniu Božieho slova jeho súčasníkov v Prahe a Vilniuse – vtedy hlavnom meste Litovského veľkokniežatsva.

Prebudenie ducha národa skrze Sväté písmo možno považovať za intelektuálny priekopnícky čin veľkého významu. Skorina, v spolupráci s pravoslávnymi spoločenstvami, zostal nezávislým intelektuálom, podobne ako Erasmus Roterdamský. Skorinove preklady sa nestali majetkom iba úzkej cirkevnej skupiny, ale stali spoločným dedičstvom východoslovanských národov. (14) František Skorina zostal zapísaných v dejinách ako vynikajúci vedec a učenec. Právom sú na neho hrdí Bielorusi a všetky východoslovanské národy. Tak o niekoľko storočí neskôr ako prvá vyšla v roku 1506 Benátska Biblia, o ktorej vedel a použil ju pre svoj starobieloruský preklad František Skorina. Z ďalších zdrojov Skorina používa aj latinské teologické komentáre rímskej proveniencie, no základ jeho prekladov tvorí staroslovanský text.

Prvou vytlačenou knihou, ktorú vydal Skorina v bieloruštine, je Žaltár. Celkovo Skorina v rokoch 1517 až 1519 vydal v Prahe pod názvom Ruská Biblia (15) tieto starozákonné knihy: Žalmy, Jób, Príslovia, Sirach, Kazateľ, Pieseň piesní, Múdrosť, Knihy kráľov, Jozue, Judita, Sudcovia, Genesis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deuteronómium, Rút, Ester, Náreky a Daniel. Skorinov preklad spomína aj Encyclopedia Britannica. (16)

 

František Skorina bol výnimočnou a významnou osobnosťou bieloruskej kultúry 16. storočia. Právom ho možno považovať za zakladateľa bieloruskej a východoslovanskej kníhtlače. Jeho všestranná činnosti mala celospoločenský význam. Na Františka Skorinu sú hrdí aj dnešní Bielorusi a Rád Františka Skorinu (Орден Франциска Скорины) patrí k vysokým bieloruským štátnym vyznamenaniam. (17)

Skorina bol vedcom, spisovateľom, prekladateľom, umelcom, doktorom filozofie a medicíny, humanista a pedagóg. Jeho dielo malo významný vplyv na rozvoj mnohých oblastí bieloruskej kultúry. Jeho publikačná činnosť spĺňala požiadavky času u širokých vrstiev obyvateľstva a bola vyjadrením hlbokej organickej jednoty všetkých kultúr východných Slovanov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou duchovných pokladov všetkých európskych národov. Právom ho možno označiť za pokračovateľa misie Solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda medzi slovanskými národmi Európy.

 

Ján Košiar

(Fotografie: autor)

 

Poznámky:

(1) Sk 16, 910.

(2) Sv. Ján Pavol II., apoštolský list Egregiae virtutis (30. december 1980). In: AAS 73 (1981), s. 258262.

(3) Андрей Мельков: Святые равноапостольные Кирилл и Мефодий, pravoslavie.ru. In: Наталия Петровна Магер: Паломничество по местам Святых ХХ века в Беларуси. XVI Международные Кирилло-Мефодиевские чтения, Минск, 26-28 mája 2010 Минск, «Зорны Верасок», 2011., s. 220.

(4) Pavol Jozef Šafárik: Geschichte der slawischen Sprache und Literatur nach allen Mundarten, Budín 1826. Dejiny slovanského jazyka a literatúry všetkých nárečí. Juhovýchodní Slovania. Prvý oddiel § 8. Charakter starého slovanského cirkevného jazyka. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1963, Zlatý fond denníka SME 2010, s. 3.

(5) Епископ Дмитровский Филарет (Вахромеев): Церковно-богослужебное почитание святых братьев Кирилла и Мефодия в России. Журнал Московской Патриархии, 1969, NN 6,7. pravoslavie.ru.

(6) Институт теологии им.святых Мефодия и Кирилла БГУ.

(7) Международные Кирилло-Мефодиевские чтения, посвященные Дням славянской письменности и культуры.

(8) Bible benátská je první česká tištěná bible vydaná v zahraničí (v Benátkách) v roce 1506. Vyšla nákladem tří měšťanú Starého města pražského Jana Hlavasy, Václava Sovy a Buriana Lazara. Po obsahové stránce zahrnovala i 4. knihu Ezdrášovu. Byla tištěna českou bastardou a zdobilo ji celkem 103 ilustrací. Obsahuje také úvody do jednotlivých kapitol a konkordance biblických míst. cs.wikipedia.org; Jan Merell, Bible v českých zemích od nejstarších dob do současnosti, Česká katolická Charita, Praha 1956; Česká bible v dějinách národního písemnictví. Praha : Vyšehrad, 1997.

(9) Anton Semeš: Pamiatke Konštantína Filozofa. In: Kultúra 3/2013, s. 8; P. Aleš a kol.: Rozhovor o českých duchovních tradicích, Historická společnost pro aktualizaci odkazu české reformace Veritas, Telč 2010, s. 13.

(10) Георгій Якаўлевіч Галенчанка: Францыск Скарына – беларускі i ўсходнеславянскі першадрукар. Навука і тэхніка, Минск 1993.

(11) atlasceska.cz.

(12) А. Соколовский: Библия в переводе и издании доктора Франциска Скорины. blagobor.by.

(13) Е. А. Бровкин: Солунские братья и Франциск Скорина : продолжение просветительской традиции. In: V Международные Кирилло-Мефодиевские чтения, посвященные Дням славянской письменности и культуры, Минск, 2426 mая 1999, Материалы чтений, часть 1, Минск 2000, s. 114.

(14) Каталог белорусских изданий кирилловского шрифта XVI  XVII вв., [сост. В. И. Лукьяненко], Л., 1973.

(15) Библия Руска, выложена доктором Франциском Скориною из славного града Полоцка, Богу ко чти и людем посполитым к доброму научению.

(16) britannica.com.

(17) Закон Республики Беларусь от 13 апреля 1995 г. №3726-XII „О государственных наградах Республики Беларусь“.

2 komentáre:

  1. Karol Dučák26.9.20

    Ďakujem autorovi za veľmi kvalitný, hodnotný článok. Pre mnohých z nás je duchovným obohatením. Zdá sa, že sme o Bielorusku mali doposiaľ málo informácií a je načase zmeniť to.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno, ukazuje sa, že o Bielorusku vieme veľmi málo, a naše informácie sú jednostranné. Vypočul som si v uplynulých dňoch niekoľko svedectiev ľudí (Slovákov), ktorí v Bielorusku strávili nejaký čas alebo tam žijú... Mám dojem, že sa máme čo učiť.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.