26. septembra 2020

Rafael Černý SDB

 

Ľudovít Košík
Kňaz, salezián, hudobník, pedagóg, prekladateľ Rafael Černý sa narodil 26. septembra 1924 v Sobotišti na Záhorí v rodine Jána a Alojzie, rod. Mullerovej. Základné vzdelanie získal v rodnej obci.  V roku 1937 v Šaštíne začal študovať gymnázium, kde  využívali predstavení jeho spev na oživovanie bohoslužieb a na spestrenie verejných vystúpení. Pôsobil aj v operete dona Jozefa Strečanského Kaplnka v lese a v SND, kde hral a spieval hlavnú úlohu v operete Podivná socha od dona Strečanského. V roku 1941 vstúpil po absolvovaní piatej triedy gymnázia vo Svätom Beňadiku k saleziánom, kde v auguste 1942 zložil prvé rehoľné sľuby. Zmaturoval v roku 1945 v Trnave, pedagogickú prax vykonával v rokoch 1945–46 v Žiline, kde pôsobil ako organista a dirigent orchestra a potom v Trnave ako dirigent spevokolu.

V roku 1948 začal Rafael Černý študovať teológiu vo Svätom Kríži nad Hronom, tu ho zastihla likvidácia kláštorov, deportovaný bol najprv do Šaštína a potom do Podolínca a po šiestich mesiacoch ho poslali na preškolenie do Pezinka, kde sa ho pokúšali získať do diecézneho seminára v Bratislave. Keď to odmietol, čakal ho povolávací lístok do PTP.

V druhej výprave, ktorú tvorilo osem bohoslovcov a päť kňazov (viedol ju Titus Zeman, ktorý ju zorganizoval spolu s Ernestom Macákom a Františkom Revesom 22.–23. októbra 1950), prešiel hranice, keď sa mu ako dobrému plavcovi podarilo dostať cez rieku Moravu do Rakúska a potom ilegálne do Talianska, kde pokračoval v teologických štúdiách na Pápežskej saleziánskej univerzite, na detašovanom pracovisku v piemontskom Bollengu.

Dňa 1. júla 1952 bol vysvätený za kňaza. Potom študoval filozofiu a pedagogiku v Turíne. Pripravoval sa na misie, mal pôsobiť na teologickom inštitúte v La Paz v Bolívií, ktorú Svätá stolica zverila saleziánom, ale pre zdravotné problémy tam nemohol vycestovať, preto ho predstavení poslali po zotavení do  Ivrey v talianskom Piemonte, do misionárskeho ašpirantátu, kde sa mladí saleziáni pripravovali do misií.

V roku 1955 ho poslali do  Belgicka, do Ramegnies-Chin pri Tournai, kde jeho spolubrat Jozef Strečanský v roku 1952 založil domov pre mladých utečencov zo strednej a východnej Európy, ktorých vyhľadával v utečeneckých táboroch v Rakúsku, Nemecku a Taliansku. Tam sa venoval ako vychovávateľ záchrane utečencov, mladíkov a mnohým pomáhal v štúdiu až do roku 1969. Potom účinkoval ako pedagóg v Luxemburgu, kde ho tamojší biskup poveril aj duchovnou správou slovenských a českých utečencov a emigrantov.

V roku 1970 ho predstavení poslali do Ríma, do Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda, aby pomáhal vychovávať kňazský dorast pre Slovensko i zahraničie. Vyučoval nemčinu, matematiku, fyziku a spev. Ako vynikajúci hudobník hrával na organe a saxofóne v kapele gymnazistov. Pracoval v redakciách časopisov Slovenské Hlasy z Ríma, Diakonia – Slovenský kňaz, Magnificat, Strávil tisícky hodín pri prekladaní, opravovaní textov a spracovaní náboženskej literatúry, ktoré SÚSCM vydával. Spolu s Antonom Baníkom preložil z francúzštiny päťzväzkové dielo F. Leletteho Tajomstvo krásy života (Rím 1972). Z nemčiny preložil knihu Wilhelma Hunermannna Aj diabol pred ním kapituloval (Rím 1987).

Rafael Černý účinkoval aj v duchovnej správe, najmä rehoľných sestier. Tiež pôsobil aj ako moderátor utorkových mládežníckych vysielaní slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu, ktoré pripravovali slovenskí saleziáni do júna 1980. V roku 1992 prijal pozvanie provinciála saleziánov na Slovensko a po 42 rokoch sa vrátil do vlasti. Prvé dva roky pôsobil ako pedagóg na gymnáziu v Šaštíne a potom v roku 1994 ho preložili do ústredného domu saleziánov v Bratislave, kde do roku 1999 vykonával funkciu sekretára provincialátu. Vypomáhal aj v tamojšej farnosti a v duchovnej správe rehoľných sestier. Pokračoval aj v editorskej a redaktorskej činnosti (Don Bosco Dnes, Mariánske zvony, Vnútorné správy, Čajka) a pri prekladaní kníh pre vydavateľstvo Don Bosco v Bratislave.

V rokoch 1997–98 so Štefanom Sandtnerom preložil z taliančiny a vydal dve série katechetických monografií od A. Vigana (24 zošitov), ako aj dva preklady kníh od Gianniho Fhiglioneho Týždeň s Máriou z Nazareta (1998) a Od drogy ku Kristovi (1998). Potom pôsobil v komunite na Miletičovej ulici v Bratislave ako spovedník a vypomáhal v pastorácii farnosti.

V roku 2002 Rafael Černý oslávil zlaté jubileum kňazstva. Vyžarovala z neho dobrota a láskavosť, bol obetavý, skromný, nenáročný, šetrný, bol príkladom usilovnej a nenápadnej práce, bol pozorným a citlivým človekom; nič nepotreboval, ale slúžil, za všetko ďakoval, bol pohotový k službe, zbožný, bol mariánskym ctiteľom, vyznačoval sa obetavosťou a pracovitosťou; keď nemal inej práce, pracoval manuálne v záhrade; bol vynikajúcim a trpezlivým učiteľom.  V roku 2005 bol zverený do starostlivosti a kompletnej opatery rehoľných sestier Dcér sv. Františka Assiského v Liečebni sv. Františka v Bratislave. Zomrel 9. decembra 2006 v skorých ranných hodinách.

 

Ľudovít Košík

 

Použitá literatúra:

Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenka; Lúč, Bratislava, 2000

Macák Ernest: Utečenci pre Krista; Don Bosco, 2006

tituszeman.sk

knihydominikani.sk

miroslavachovanec.estranky.sk

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.