Rafael Černý SDB

 

Ľudovít Košík

Kňaz, salezián, hudobník, pedagóg, prekladateľ Rafael Černý sa narodil 26. septembra 1924 v Sobotišti na Záhorí v rodine Jána a Alojzie, rod. Mullerovej. Základné vzdelanie získal v rodnej obci.  V roku 1937 v Šaštíne začal študovať gymnázium, kde  využívali predstavení jeho spev na oživovanie bohoslužieb a na spestrenie verejných vystúpení. Pôsobil aj v operete dona Jozefa Strečanského Kaplnka v lese a v SND, kde hral a spieval hlavnú úlohu v operete Podivná socha od dona Strečanského. V roku 1941 vstúpil po absolvovaní piatej triedy gymnázia vo Svätom Beňadiku k saleziánom, kde v auguste 1942 zložil prvé rehoľné sľuby. Zmaturoval v roku 1945 v Trnave, pedagogickú prax vykonával v rokoch 1945–46 v Žiline, kde pôsobil ako organista a dirigent orchestra a potom v Trnave ako dirigent spevokolu.

V roku 1948 začal Rafael Černý študovať teológiu vo Svätom Kríži nad Hronom, tu ho zastihla likvidácia kláštorov, deportovaný bol najprv do Šaštína a potom do Podolínca a po šiestich mesiacoch ho poslali na preškolenie do Pezinka, kde sa ho pokúšali získať do diecézneho seminára v Bratislave. Keď to odmietol, čakal ho povolávací lístok do PTP.

V druhej výprave, ktorú tvorilo osem bohoslovcov a päť kňazov (viedol ju Titus Zeman, ktorý ju zorganizoval spolu s Ernestom Macákom a Františkom Revesom 22.–23. októbra 1950), prešiel hranice, keď sa mu ako dobrému plavcovi podarilo dostať cez rieku Moravu do Rakúska a potom ilegálne do Talianska, kde pokračoval v teologických štúdiách na Pápežskej saleziánskej univerzite, na detašovanom pracovisku v piemontskom Bollengu.

Dňa 1. júla 1952 bol vysvätený za kňaza. Potom študoval filozofiu a pedagogiku v Turíne. Pripravoval sa na misie, mal pôsobiť na teologickom inštitúte v La Paz v Bolívií, ktorú Svätá stolica zverila saleziánom, ale pre zdravotné problémy tam nemohol vycestovať, preto ho predstavení poslali po zotavení do  Ivrey v talianskom Piemonte, do misionárskeho ašpirantátu, kde sa mladí saleziáni pripravovali do misií.

V roku 1955 ho poslali do  Belgicka, do Ramegnies-Chin pri Tournai, kde jeho spolubrat Jozef Strečanský v roku 1952 založil domov pre mladých utečencov zo strednej a východnej Európy, ktorých vyhľadával v utečeneckých táboroch v Rakúsku, Nemecku a Taliansku. Tam sa venoval ako vychovávateľ záchrane utečencov, mladíkov a mnohým pomáhal v štúdiu až do roku 1969. Potom účinkoval ako pedagóg v Luxemburgu, kde ho tamojší biskup poveril aj duchovnou správou slovenských a českých utečencov a emigrantov.

V roku 1970 ho predstavení poslali do Ríma, do Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda, aby pomáhal vychovávať kňazský dorast pre Slovensko i zahraničie. Vyučoval nemčinu, matematiku, fyziku a spev. Ako vynikajúci hudobník hrával na organe a saxofóne v kapele gymnazistov. Pracoval v redakciách časopisov Slovenské Hlasy z Ríma, Diakonia – Slovenský kňaz, Magnificat, Strávil tisícky hodín pri prekladaní, opravovaní textov a spracovaní náboženskej literatúry, ktoré SÚSCM vydával. Spolu s Antonom Baníkom preložil z francúzštiny päťzväzkové dielo F. Leletteho Tajomstvo krásy života (Rím 1972). Z nemčiny preložil knihu Wilhelma Hunermannna Aj diabol pred ním kapituloval (Rím 1987).

Rafael Černý účinkoval aj v duchovnej správe, najmä rehoľných sestier. Tiež pôsobil aj ako moderátor utorkových mládežníckych vysielaní slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu, ktoré pripravovali slovenskí saleziáni do júna 1980. V roku 1992 prijal pozvanie provinciála saleziánov na Slovensko a po 42 rokoch sa vrátil do vlasti. Prvé dva roky pôsobil ako pedagóg na gymnáziu v Šaštíne a potom v roku 1994 ho preložili do ústredného domu saleziánov v Bratislave, kde do roku 1999 vykonával funkciu sekretára provincialátu. Vypomáhal aj v tamojšej farnosti a v duchovnej správe rehoľných sestier. Pokračoval aj v editorskej a redaktorskej činnosti (Don Bosco Dnes, Mariánske zvony, Vnútorné správy, Čajka) a pri prekladaní kníh pre vydavateľstvo Don Bosco v Bratislave.

V rokoch 1997–98 so Štefanom Sandtnerom preložil z taliančiny a vydal dve série katechetických monografií od A. Vigana (24 zošitov), ako aj dva preklady kníh od Gianniho Fhiglioneho Týždeň s Máriou z Nazareta (1998) a Od drogy ku Kristovi (1998). Potom pôsobil v komunite na Miletičovej ulici v Bratislave ako spovedník a vypomáhal v pastorácii farnosti.

V roku 2002 Rafael Černý oslávil zlaté jubileum kňazstva. Vyžarovala z neho dobrota a láskavosť, bol obetavý, skromný, nenáročný, šetrný, bol príkladom usilovnej a nenápadnej práce, bol pozorným a citlivým človekom; nič nepotreboval, ale slúžil, za všetko ďakoval, bol pohotový k službe, zbožný, bol mariánskym ctiteľom, vyznačoval sa obetavosťou a pracovitosťou; keď nemal inej práce, pracoval manuálne v záhrade; bol vynikajúcim a trpezlivým učiteľom.  V roku 2005 bol zverený do starostlivosti a kompletnej opatery rehoľných sestier Dcér sv. Františka Assiského v Liečebni sv. Františka v Bratislave. Zomrel 9. decembra 2006 v skorých ranných hodinách.

 

Ľudovít Košík

 

Použitá literatúra:

Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenka; Lúč, Bratislava, 2000

Macák Ernest: Utečenci pre Krista; Don Bosco, 2006

tituszeman.sk

knihydominikani.sk

miroslavachovanec.estranky.sk