Človek, kult a kultúra

 

ZÁPISNÍK (43/2020)

Človek je, povedané slovami Ladislava Hanusa, komplexnou jednotou tela a ducha. Ide o jednotu špecificky ľudskú a výnimočnú, ale aj v nej – tak ako vo všetkom – vidíme hierarchické usporiadanie a primát duchovného princípu. Na poli ľudského bytia dochádza k zduchovneniu hmoty. Nie je to však nejaký samovoľný proces. Podľa Hanusa: „Človek sám sebe je úlohou – aby svoje telesné bytie dvihol do duchovného, aby sa zduchovnil. Za splnenie tejto svojej úlohy je mravne zodpovedný.“

::

Na jednej strane teda máme duchovnú podstatu, na strane druhej ukotvenie v priestore a čase. Človek sa ako slobodná, rozumná bytosť stáva subjektom dejín, prejavuje sa v dejinách, ovplyvňuje ich a spätne je nimi ovplyvňovaný. Tento proces vstupovania do dejín si nemožno predstaviť bez kultúry a náboženstva, pričom treba poznamenať, že kultúra vyrástla z náboženstva.

::

Prvým zmyslom kultúry bolo uctievanie, kult, vykonávanie bohoslužby. Podobne umenie – v dávnejších časoch bol v popredí jeho duchovný, náboženský zmysel, až neskôr – v období renesancie – došlo k zlomu a umenie sa začalo chápať stále viac v psychologicko-estetickom zmysle: „Ako ťažisko svojho bytia človek prenáša z absolútneho Boha (Boh mierou všetkých vecí) na pozemský život (človek mierou všetkých vecí), tak aj svoju kultúrnu činnosť človek chápe ako službu svojmu pozemskému cieľu“ (Ladislav Hanus: Človek a kultúra).

::

Ľudská bytosť svojou kultúrou, prácou a zhotovovaním originálnych diel dotvára skutočnosť, vytvára kultúrne hodnoty a obohacuje svet. Schopnosť vytvárať hodnoty a prijímať ich, začleňovať ich do života, je prejavom ľudskej zrelosti. Z tohto aspektu sa javí, že súčasný svet sa vrátil (zdegeneroval) do fázy adolescencie.

 

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (42/2020)

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!