- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

6. novembra 2020

1+30 ruských naj...

 

Karol Dučák

Rusko (rozlohou najväčšia krajina sveta) v posledných desaťročiach prežilo veľa ťažkých chvíľ. Zdá sa však, že po desaťročiach vajatania sa situácia stabilizovala a Rusko vykročilo v ústrety lepšej, pokojnejšej, harmonickejšej budúcnosti. Bude to však ťažká, tŕnistá cesta. Súčasná situácia má ďaleko k ideálu. V Rusku nie je a ani nikdy nebude raj na zemi. Raj na zemi je totiž utópiou a nikde na zemi sa ho nepodarilo uskutočniť. Ani v Rusku, ale ani v USA, ani v žiadnej inej krajine na svete. Isté však je, že životná úroveň v Rusku rastie a Rusko sa bezpochyby radí k najvýznamnejším štátom sveta.

Je to krajina mnohých superlatívov. Jeden je notoricky známy a je uvedený hneď v úvode článku. Tých superlatívov je však podstatne viac a vymenovať ich všetky by bolo záležitosťou veľmi dlhého čítania. Preto vyberáme aspoň 30 ďalších ruských „naj“:

 

1. „Najdlhší“ štát sveta – od východnej hranice po západnú meria vyše 10 000 kilometrov. V žiadnom inom štáte sveta nie je taká veľká neprerušená vzdialenosť medzi dvoma najvzdialenejšími bodmi štátnej hranice ako práve v Rusku.

2. Domovským národom Ruska je najväčší slovanský národ – Rusi, ktorí po stáročia ovládajú tento priestor a sú v ňom majoritným národom. Vo svete žije celkove 133–150 miliónov Rusov, v samotnom Rusku iba niečo vyše 111 miliónov.

3. Najdlhšia priama železničná trasa na svete meria 9 288 kilometrov a prechádza dvoma svetadielmi: Európou a Áziou. Je ňou Transsibírska magistrála z Moskvy do Vladivostoku. Kompletne dokončená a oficiálne otvorená bola ešte za čias cárskeho Ruska v roku 1916, takže pred niekoľkými rokmi oslávila storočnicu. Na trase sa nachádza aj Sluďjanka (meno mesta podľa ťažby sľudy) – jediná vlaková stanica na svete vytvorená z mramoru.

4. Najhlbšie jazero na svete – Bajkal. Jeho hĺbka je 1 642 metrov. Je považované aj za najstaršie jazero sveta.

5. Ojmiakon – najstudenšie trvale obývané sídlo na svete, označované ako „Pól chladu“. Najnižšia neoficiálne nameraná teplota: -71,2 °C. Napriek tomu tu žije okolo 500 obyvateľov.

6. Verchojansk – trvale obývané sídlo s najextrémnejšími výkyvmi teplôt v celosvetovom meradle. Inými slovami, tu bol oficiálne zaznamenaný najväčší teplotný rozdiel medzi letom a zimou. Bola tu zaznamenaná najnižšia teplota -68 °C, najvyššia teplota v lete tu bola +38 °C. Rozdiel medzi týmito teplotami je teda úctyhodných 106 stupňov Celzia.

7. Najstudenšia na svete je Federálna automobilová cesta P504 „Kolyma“. Spája Jakutsk s Magadanom a meria 2 032 kilometrov. V zime klesá teplota na niektorých jej úsekoch až do -60 °C.

8. Najširší most na svete je Modrý most v Petrohrade. Jeho šírka je takmer sto metrov. Presnejšie: 97,3 metra!

9. Najväčšie múzeum na svete je Ermitáž v Petrohrade. Pozostáva zo šiestich rozľahlých budov, v ktorých sú umiestnené viac ako tri milióny exponátov. Ak by sa návštevník zdržal pri každom vystavenom objekte iba dve minúty, s kompletnou prehliadkou múzea by skončil po viac ako šiestich rokoch!

10. Najvýkonnejší súčasný atómový ľadoborec na svete bol postavený v Rusku v roku 2019. Nesie názov Arktída. Má úctyhodnú dĺžku 173 metrov, šírku 34 metrov a výšku 15 metrov. Dokáže preraziť cestu ľadom hrubým 2,8 metra. V súčasnosti pokračujú práce na výstavbe ďalších dvoch podobných plavidiel s názvami Ural a Sibír, budú to najväčšie a najvýkonnejšie ľadoborce na svete.

11. Rusko má najväčšiu zásobu a aj najväčšiu ťažbu zemného plynu na svete. Zo všetkých preverených zásob tejto strategickej energetickej komodity v celosvetovom meradle sa štvrtina nachádza práve v Rusku.

12. Rusko je najväčší exportér zemného plynu na svete. Má najdlhšiu sieť plynovodov – vyše 168 tisíc kilometrov. Táto dĺžka by postačila na štvornásobné obopnutie Zeme.

13. Najdlhší a zároveň najhlbší podmorský plynovod na svete je Nord Stream, spájajúci ruský Vyborg s nemeckým Greifswaldom. Má dĺžku 1 224 kilometrov. Najväčšia hĺbka, v ktorej je potrubie uložené, je 210 metrov pod hladinou mora. Plynovod má kapacitu 55 miliard m³ plynu za rok.

14. Najdlhší plynovod na amoniak v celosvetovom meradle vedie cez Rusko a Ukrajinu. Spája Togliatti s Odeským prístavom. Má dĺžku 2 417 km a kapacitu 2,5 milióna ton amoniaku za rok. Amoniakálny plynovod je komplikovaný technologický objekt a na svete ich je len niekoľko.

15. Najväčší a najvýkonnejší sériovo vyrábaný vrtuľník na svete je ruský Mil Mi-26 (v kóde NATO: Halo). Jeho najvyššia nosnosť je 20 ton.

16. An-225 je najväčšie nákladné lietadlo na svete. Dosiahlo rekord v preprave najťažšieho nákladu, prepraveného lietadlom, ktorý vážil 253,82 tony.

17. Najväčším a najvýkonnejším nadzvukovým lietadlom v histórii s variabilnými krídlami je ruský nosič bombardovacích rakiet Tu-160 (podľa kodifikácie NATO: Blackjack). Je to najťažšie bojové lietadlo na svete s najväčšou maximálnou vzletovou hmotnosťou spomedzi bombardérov. Je tiež najrýchlejším bombardérom v prevádzke. Lietadlo má na konte 46 svetových rekordov.

18. Najväčšia ponorka na svete TK-208 Dmitrij Donský s jadrovým pohonom bola spustená na vodu ešte vo vtedajšom Sovietskom zväze v roku 1980. Toto monštrum má dĺžku 172 metrov, šírku 23,3 metra a výšku 26 metrov. Dokáže pojať až 165 členov posádky. Je schopné ponoriť sa do maximálnej hĺbky 400 metrov a pri ponorení má výtlak 48 000 ton. Podľa Ruského ministerstva obrany by táto ponorka mala vydržať v službe minimálne do roku 2025.

19. Najdlhší suchozemský ropovod na svete je Ropovod Družba, spájajúci Rusko s viacerými krajinami Európy. Severná vetva prechádza cez Bielorusko, Lotyšsko, Litvu, Poľsko a Nemecko, južná cez Ukrajinu, Maďarsko, SR a ČR. Celková dĺžka potrubí je 8 900 kilometrov. Jeho denná kapacita je 1,2 až 1,4 miliónov barelov (190 až 222 miliónov litrov) s možnosťou zvýšenia na dva milióny barelov denne.

20. Ruské automobily KamAZ sú najúspešnejšie nákladné automobily na rely Dakar v celosvetovom meradle. V doterajšej histórii vyhrali sedemnásť ročníkov tejto automobilovej súťaže.

21. Najsilnejšou na svete je ruská medzikontinentálna balistická raketa Sarmat, ktorá nahrádza doterajšie strely RS-20 Vojevoda (podľa klasifikácie NATO: Satan). Táto raketa môže byť vybavená buď pätnástimi ľahšími alebo desiatimi ťažšími hlavicami so silou 150 až 300 kiloton.

22. Najviac kozmických letov bolo realizovaných na ruskom kozmodróme Pleseck, ktorý slúži aj na vojenské účely. Kozmodróm má celkovú plochu 1 762 štvorcových kilometrov a nachádza sa 180 km južne od Archangeľska. Z tohto kozmodrómu odštartovalo od jeho založenia v roku 1957 vyše 1500 kozmických nosičov a veľké množstvo vojenských balistických rakiet.

23. Prvý a najväčší na svete je kozmodróm Bajkonur s celkovou plochou 6 717 štvorcových kilometrov. Leží síce na území Kazachstanu, ale má ho do roku 2050 v prenájme Rusko a používa ho pre realizáciu svojho kozmického programu. S týmto kozmodrómom sa spájajú najväčšie úspechy sovietskej a ruskej kozmonautiky. Odtiaľ sa uskutočnili vôbec prvé lety do vesmíru bez ľudskej posádky aj s ľuďmi na palube kozmických lodí v dejinách ľudstva.

24. Najdlhší kozmický let uskutočnil ruský kozmonaut-lekár Valerij Vladimirovič Poľakov.  Od januára 1994 do marca 1995 odpracoval na kozmickej stanici Mir 437 dní 17 hodín a 58 minút.

25. Rekordérom v celkovej dĺžke pobytu vo vesmíre je ruský kozmonaut Gennadij Ivanovič Padalka, ktorý sa zúčastnil na niekoľkých kozmických letoch a celkove strávil vo vesmíre 878 dní, 11 hodín a 29 minút.

26. Anatolij Jakovlevič Soloviov má na svojom konte dva rekordy. Pri svojich šestnástich výstupoch do otvoreného kozmu (najviac v celosvetovom meradle) strávil najdlhší čas vo voľnom vesmíre – celkove 82 hodin a 21 minut.

27. Mesto s najväčším počtom milionárov v celosvetovom meradle je Moskva. Žije ich tu údajne 79.

28. Najsevernejšia zo všetkých statických jadrových elektrární na svete je JE Bilibino na Čukotke. Nachádza sa za severným polárnym kruhom na 68°4′30″ severnej šírky. Ako jediná na svete bola postavená v oblasti permafrostu (večne zamrznutej pôdy). V zime tu klesajú teploty k -50 °C. Ešte severnejšie sa v súčasnosti nachádza mobilná, plávajúca jadrová elektráreň Akademik Lomonosov.

29. Ruská plávajúca jadrová elektráreň Akademik Lomonosov je prvá svojho druhu na svete. Má svojich prívržencov, ale aj odporcov, ktorí v nej vidia „plávajúci Černobyľ“. Plavidlo je dlhé 144,4 m, široké 30 m a má ponor 5,6 m. Svojou stavbou pripomína atómové ľadoborce. Je to pilotný projekt a pokiaľ bude úspešný, umožní vybudovať celú flotilu plávajúcich jadrových elektrární.

30. Rusko si zachováva pozíciu najväčšieho exportéra pšenice na svete. Poľnohospodársky rok 2019/2020 bol mimoriadne komplikovaný. Vysoká úroda, devalvácia rubľa, pandémia koronavírusu, disparita medzi domácimi a vývoznými cenami a zavedenie vývozných kvót – to boli len niektoré z faktorov ovplyvňujúcich vývoj ukončenej sezóny. Napriek tomu ostáva Rusko, rovnako ako v posledných dvoch sezónach, lídrom v dodávkach pšenice na svetový trh s objemom 34,8 milióna ton, aj keď došlo k miernemu poklesu oproti 35,85 milióna ton v poľnohospodárskom roku 2018/19. Celkový export zrnovín (vrátane jačmeňa a kukurice) z Ruska činil 44,4 milióna ton.

 

Vo výpočte ruských rekordov by sme mohli pokračovať ešte dlho. Mohli by sme napríklad spomenúť najväčší zvon na svete – Cár Kolokol, vážiaci vyše dvesto ton, ale aj iné pozoruhodné superlatívy tejto veľkej a bohatej krajiny. Na vymenovanie všetkých ruských rekordov by však bol potrebný rozsiahly materiál, ktorý by sotva bolo možné publikovať takouto formou, preto sa autor obmedzil len na výpočet 1+30 ruských naj...

 

Karol Dučák

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).

1 komentár:

  1. Karol Dučák31.12.20

    Okrem superlatívov, na ktoré môže byť Rusko hrdé, sú pochopiteľne aj prvenstvá, ktoré Rusku dobré meno nerobia a v záujme objektivity je potrebné o nich hovoriť. Nechcem vzbudzovať dojem, že som nejaký zaslepený putinofil, ktoré nedokáže vnímať vývoj v tejto krajine objektívne. Naopak, vždy sa snažím o vyvážené informovanie, v ktorom sú zahrnuté pozitíva i negatíva. Jedno pochybné prvenstvo zaznamenalo Rusko v tomto roku, keď ako prvá krajina sveta začalo aplikovať vakcínu proti ochoreniu COVID-19. Už v auguste 2020 Ruské ministerstvo zdravotníctva schválilo prvú očkovaciu látku proti tomuto ochoreniu s označením Sputnik V. Bolo to v čase, keď ešte neboli ukončené klinické testy. Pritom štandardný postup je nasledovný: každá vakcína pred uvedením na trh musí prejsť najprv predklinickými a potom klinickými štúdiami. Vo fáze predklinických štúdií sa uskutočňujú testy v skúmavkách, miskách, na živých bunkách i kultúrach a potom na chorých zvieratách. Až po skončení predklinických štúdií môžu prísť na rad klinické štúdie, pozostávajúce zo 4 testovacích fáz:
    1. fáza trvá optimálne rok a pol a vakcína sa testuje na malej skupine zdravých dobrovoľníkov (20 – 100 ľudí).
    2. fáza trvá približne jeden a pol roka. Očkovacia látka sa testuje na väčšej skupine (100 – 500) pacientov s presne stanovenou diagnózou.
    3. fáza môže trvať až niekoľko rokov, spravidla 2,5 roka. Počet testovaných pacientov dosahuje tisíce (bežne 5 – 10 tisíc).
    4. fáza prichádza na rad po registrácia lieku a začína vlastne masovým používaním vakcíny širokou populáciou. Pri hromadnom používaní vakcíny sa môžu objaviť nové kontraindikácie, ktoré sa vedcom nepodarilo zachytiť počas predchádzajúcich fáz testovania. Zo všetkých uvedených skutočností teda vyplýva, že celková doba od počiatku výroby vakcíny až po jej hromadné používanie môže trvať aj 10 a viac rokov. Je zrejmé, že Rusi riskovali, pretože vakcína neprešla ani kompletnou treťou fázou klinických testov. Moskva vyvolala svojím postupom medzinárodné obavy z toho, že jej išlo predovšetkým o propagandu a získanie politickej prestíže vo svete. S odstupom niekoľkých mesiacov však môžeme konštatovať, že aj mnohé vlády západných krajín nebezpečne urýchlili očkovanie, ktoré však skrýva mnoho nezodpovedaných otáznikov. A to už ani nehovorím o morálne pochybnom pôvode niektorých vakcín.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.