- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

14. decembra 2020

Agresivita mocných a bohatých rastie

 

Ilustrácia: Andrej Mišanek
(Úvaha inšpirovaná súčasnosťou)

Mnohí z tých, ktorí aspoň niekedy uvažujú o živote a usilujú sa ho prežívať zmysluplne,  pociťujú, že sa svet čoraz viac zamotáva, komplikuje a zhoršujú sa životné podmienky. Iste to oveľa intenzívnejšie badáme v súvislosti so zavádzaním, často chaotickým, protipandemických opatrení, ale korene problémov vidím niekde inde.

Zdá sa mi, že zanedbávame podstatné hodnoty, ktoré po stáročia budovali, usmerňovali a udržiavali v chode a v poriadku jednotlivcov i ľudstvo, i našu civilizáciu, a čoraz viac sa zameriavame na veci vedľajšie, nepotrebné, zbytočné... S odsúvaním základných hodnôt robíme problémy sami sebe i ľuďom okolo nás. Čím viac investujeme do pozemského šťastia a budovania raja na zemi, tým viac si komplikujeme život, nielen ten posmrtný, ale aj pozemský, a menej investujeme do budovania Božieho kráľovstva.

História nás môže poučiť o tom, že investície do Božieho Kráľovstva sa nestratia, ale mnohonásobne sa vrátia už v pozemskom živote. Čím viac sa otvoríme a dáme do služby Bohu, tým ľahšie sa nám žije aj tu na zemi. Biblia aj dejiny izraelského národa i kresťanstva, aj skúsenosť mnohých nám podávajú množstvo takýchto príkladov.

Ježiš Kristus nás pozýva k hodnotám, ktoré sú základom budovania. Nepozýva k diskusii o živote a hodnotách, ale k životu podľa jeho príkladu a učenia. Ak je človek verný Pravde, Spravodlivosti, Dobru, Kráse, Láske... ak má čisté srdce, je tvorcom pokoja, svoje vzťahy buduje na týchto hodnotách, tak má budúcnosť večnú. Ten, kto ich životnou praxou spochybní, končí tragicky.

Dnes je veľa ľudí znechutených, unavených, otupených, sklamaných, zničených alkoholom, drogami, fajčením, dôsledkami nezdravého, hriešneho života... Možno sa k nim nedostala informácia o skutočných hodnotách, na ktorých je možné budovať šťastie, možno ňou pohrdli, možno ich niekto nesprávne usmerňoval, možno podľahli tlaku okolia, prostredia, ľudí, slabosti, možno si mysleli, že si vystačia sami... Majú šancu sa spamätať.

Sme svedkami rozličných sporov, konfliktov, nezhôd v rodinách, v pracovných kolektívoch, spoločenstvách, obciach, národoch, vo svete. Často sa ocitáme v polarizovanej  spoločnosti. Mnohí tie hodnoty, ktoré vedú k radosti a šťastiu, odmietajú, pohŕdajú nimi, znevažujú ich... Je veľmi ľahké pokaziť, skomplikovať si život. Možno voľbou nedobrého partnera, vodcu, priateľa, spoločenstva, poslancov... Ale vždy je možná cesta nápravy cez pokánie, obetu, osobné úsilie, námahu, sebazápor... Ľahko sa búra, ničí, oveľa náročnejšie je niečo postaviť, vytvoriť, vybudovať.

Každý človek prirodzene túži po láske, dobre, slobode, ale k tomu patrí aj zodpovednosť. Skutočná sloboda neznamená robiť si čo chcem, láska neznamená len konzumovať či užívať si. Slobodný človek vie, čo je pre neho najlepšie, čo mu prospieva a čo mu škodí. K tomu ho vedie výchova a neskôr správne formované svedomie. Dospelý človek je zrelým človekom, dokáže pevne stáť na vlastných nohách a byť oporou a vzorom pre iných, vie ako má žiť, čo má robiť, ako slúžiť Bohu i ľuďom. Vie že má svoje práva aj povinnosti vo vzťahu k Bohu i k ľuďom, že jeho práva sa končia tam, kde sa začína sloboda iných; nepodlieha náladám ani chybným postojom iných, či nesprávnemu tlaku médií, či pomýlenej verejnej mienky. Vytvára spoločenstvá, ktoré ovplyvňujú jeho a on cez ne spoločnosť. Základným spoločenstvom je manželstvo a rodina, z ktorej zodpovednému človeku svedomie nedovolí uniknúť. Patríme ku konkrétnemu národu, spája nás reč, tradície, kultúra a vedomie, že ich treba chrániť a rozvíjať. Patríme do cirkevného spoločenstva, ktoré by nás malo usmerňovať, aj my máme byť prínosní preň. A patríme aj do ľudskej rodiny.

Často kritizujeme iných, chceli by sme, aby všetko okolo nás dokonale fungovalo, ale musíme si klásť aj otázku o vlastnej zodpovednosti. Čím  prispievam ja k tomu, aby všetky prirodzené aj vytvorené inštitúcie správne fungovali? Mnoho záleží od každého z nás. Ak iniciatívu preberajú ľudia bez zodpovednosti, slušnosti, morálky, spoločnosť sa stáva chorou.

Mnohé inštitúcie sú choré, ale ide o to, aby sme aspoň my zostali zdraví, ako zrelé zodpovedné osobnosti, a aby sme cez rodiny, obce a spoločenstvá vplývali na svoje okolie a usilovali sa ho ozdravovať. Nedovoľme, aby tie choré organizácie nami manipulovali...

Akým právom žiadame od tých najvyššie postavených, aby nás neklamali a nepodvádzali, keď klameme svojich najbližších, niekedy svoje deti, svojich podriadených, ak sme na klamstve postavili svoj život a svoje vzťahy?! Lepší svet nevybudujeme len kritikou tých druhých. Nemáme právo požadovať to, čo sami neponúkame, aj keď možno my klameme v malých veciach a iní vo veľkom. Ale klamstvo je vždy klamstvom a krádež krádežou.

Je dôležité, aké má človek priority, akú hierarchiu hodnôt zachováva, či je na prvom mieste Boh alebo mamona. Dvom pánom sa naraz slúžiť nedá. Ľudia, ktorí podľahli diktatúre konzumu, nikdy nebudú mať dosť, budú požadovať stále viac, ich spotreba a požiadavky budú narastať a problémy najbiednejších, ekológie i sveta budú pribúdať.

Často najviac a najhlasnejšie volajú po pokoji, poriadku a zmierení práve tí, ktorí aktívne sejú vietor a búrku. Agresivita mocných a bohatých rastie, používajú pseudoargumenty, polopravdy, demagógiu, iný meter spravodlivosti voči sebe a iný voči iným, pohŕdajú morálkou a etiku si formujú a menia podľa vlastných noriem, nemajú úctu k človeku, k životu ani k pravým hodnotám.

Pokiaľ bude mierou našich skutkov egoizmus, nepohneme sa dopredu ani osobne, ani spoločensky. Jedine láskou, službou, obetou, dávaním je možné meniť seba i svet k dobrému. Čím viac budeme pohŕdať duchovnými hodnotami a čím viac sa sústredíme na materiálne hodnoty, tým väčšie problémy si pripravíme. Ani najmodernejšie technické riešenia a vymoženosti nedokážu uspokojiť a naplniť srdce človeka. Ani najlepší účel nemôže svätiť nečestné prostriedky.

Pribúda nám všeličoho, ale akoby nám ubúdalo to hlavné: pokoj, láska, dobrota, obetavosť, priateľstvo, ľudskosť... Varuje nás a búri sa vydrancovaná príroda i naše choré vzťahy. Pokúšame sa stavať na materiálnych základoch, ale nechceme si uvedomiť ich krehkosť a krátke trvanie. Svet nevie, akým smerom sa uberať, pretože ani človek nevie kam a ako má kráčať, často sa venuje nezmyselným činnostiam a podstata mu uniká a čas rýchlo beží. Po náročných a nákladných experimentoch prichádzajú patové situácie, z ktorých sa len ťažko hľadá východisko. Napriek mnohým výstrahám a varovaniam človek zostáva nepoučený.

Treba odmietnuť darebáctvo a podvod a podporovať všetkými prostriedkami skutočné, trvalé dobro. Ani svet, ani Cirkev, ani ľudia bez Boha nemajú budúcnosť, pretože On je tvorca a Pán... Máme nádej, že svojich verných neopustí. Je na nás, aby sme sa neživili plevami alebo otrubami, ani povrchnými názormi, ktoré sú niekedy podmienené dĺžkou kariéry ich protagonistov, ale skutočným pokrmom ducha. Aby sme neplnili chúťky a predstavy mocných tohto sveta. Aby sme hodnoty večné nepodriaďovali hodnotám pominuteľným. Aby sme vždy stáli na strane Pravdy a Dobra a nedali sa zlákať falošnými prorokmi. Aby sme svoju vieru neprejavovali len v slovách, gestách, teda navonok, ale naplno, v celom svojom živote, aby vyžarovala z každého nášho skutku, aby prinášala bohaté ovocie, ktoré by bolo príťažlivé aj pre iných. Aby sme neboli sterilnými kresťanmi, ktorí iné deklarujú a inak žijú.

Ak budeme naplno v službách Božieho kráľovstva, len vtedy zabránime vlastnej frustrácii a ponúkneme cestu a riešenie aj svojmu okoliu a celému svetu. Len tak je možné, napriek všetkým nástrahám, vyjsť z kríz, ktoré postihujú svet i Cirkev, nestať sa ich súčasťou, či utešovať sa, že to ešte nie je najhoršie, alebo že my nie sme na tom až tak zle. Najväčšie rozhodnutia sa rodia v ľudských srdciach. Je na každom z nás, aby sme vždy zostali verní Bohu a rozhodovali sa správne a boli obohatením aj pre svet. Pravdu, Dobro ani Lásku nie je možné ani demokraticky prehlasovať, ani umlčať!

 

Ľudovít Košík

::

Rozhovor s autorom: Kresťanstvo vybudovalo Európu

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.