- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Cirkev a Veľká noc v čase pandémie - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

26. decembra 2020

Môže ísť duša po smrti človeka priamo do neba?

 

Karol Dučák

V princípe možno jednoznačne a bez váhania odpovedať kladne. Áno, duša každého človeka môže ísť po smrti priamo do neba. Treba však povedať, že takéto prípady sú zriedkavejšie ako prípady duší, ktoré musia po smrti stráviť istý čas v očistci. Nie je to však nevyhnutné, každý človek môže už za života zabezpečiť svojej duši priamu cestu do neba po smrti svojho tela.

Katolícka náuka hovorí jasnou rečou: duša človeka bude po smrti buď zatratená, alebo zachránená pre večnú blaženosť. Ale mnohé duše, ktoré sú zachránené pre večnú spásu, po smrti nie sú dostatočne čisté na to, aby mohli ísť priamo do neba, preto musia tráviť istú dobu v očistci. Nie je to trest, ale prejav Božieho milosrdenstva. Všetky duše po smrti sú natoľko sebakritické, že sa samy vrhnú do očistca v prípade, že uznajú vlastnú nehodnosť odísť okamžite do večnej blaženosti. Žiadna duša sa nedomáha vstupu do neba dovtedy, kým nie je úplne očistená a hodná tej pocty prebývať vo večnej blaženosti.

Doba, ktorú musia duše v očistci stráviť, môže byť rôzne dlhá. V niektorých prípadoch to môže byť len niekoľko hodín, dní, alebo týždňov. Ctihodná Klara Moes tvrdila, že pokorné osoby sú po smrti zriedka zbavené Božieho pohľadu na viac ako dva mesiace, nikdy nie na viac ako dva roky, väčšinou len na pár hodín; ani zvyčajne nejdú do očistca, ale zostávajú na tom istom mieste, kde zomreli (porov. Wie lange dauert das Fegefeuer?).

Všeobecne známy je prísľub Panny Márie pápežovi Jánovi XXII., ktorému v zjavení uložila povinnosť dať na známosť všetkým veriacim, ktorí budú „nosiť svätý škapuliar karmelský, že budú oslobodení z očistca v sobotu po svojej smrti, teda v deň, ktorý Cirkev zasvätila preblahoslavenej Panne Márii“ (Stanzione M.: Páter Pio a očistec, s. 118).

Na základe tohto zjavenia pápež Ján XXII. vydal apoštolský list s príhodným názvom Bulla Sabatina (sobotná bula), v ktorom oficiálne deklaroval, že „každý člen karmelitánskej rehole a každý nositeľ škapuliara, ktorý zachovával čistotu podľa svojho stavu, bude vyslobodený z očistca v najbližšiu sobotu po svojej smrti“ (Tresa R.: Škapuliar – dar Božej Matky).

P. Paul von Moll podal svedectvo o istej zosnulej dáme, ktorá strávila v očistci iba jednu hodinu a túto milosť získala vďaka dobrej výchove svojich detí. Tú jednu hodinu si dokonca mohla odpykať v kresle, v ktorom zomrela. P. Paul von Moll tvrdil, že duše, ktoré zomierajú v úplnej oddanosti do Božej vôle, majú krátky očistec (porov. Wie lange dauert das Fegefeuer?).

V dielach mystičiek a mystikov, ktoré majú imprimatur, sú však uvedené aj prípady, keď boli duše v očistci omnoho dlhšie, dokonca ojedinele aj stovky rokov, ako uvádza aj známa rakúska mystička Maria Simma, ktorú počas jej života často navštevovali duše z očistca. Ako uvádza, raz za ňou prišla prosiť o pomoc duša pápeža Pavla IV., ktorý trpel v očistci od polovice 16. storočia, pretože nevykonal všetko, čo od neho Boh požadoval, a navyše sa previnil voči židovským obyvateľom Ríma, ktorých nechal zhromaždiť do geta, čo zaiste nebolo v Božom pláne (porov. Dostaňte nás odtiaľto!!!, s. 43).

Maria Simma tiež uvádza, že za ňou prišla aj duša veliteľa z Korintu, ktorý zomrel v roku 1660, ako aj duša kolínskeho kňaza, ktorý zomrel v roku 555. Duša tohto kňaza bola teda v očistci viac ako štrnásť storočí. Ten kňaz mal totiž účasť na prenasledovaní družiek sv. Uršuly a na ich mučeníctve. Ak by mu Maria Simma nepomohla, musel by ostať v očistci do posledného dňa (porov. Dostaňte nás odtiaľto!!!, s. 45).

Toto sú však ojedinelé prípady. Bežne sú duše v očistci kratšiu dobu. Dozvedáme sa o tom z publikácie Hlas z druhého sveta z roku 1998. Publikácia je venovaná v prevažnej miere sestre menom Marie de la Croix (1840–1917), teda sestre Márii od Kríža, ktorá dňa 15. 5. 1861 zložila večné sľuby v augustiniánskom kláštore vo Valognes. V roku 1884 bola v tomto kláštore zvolená za asistentku a o rok neskôr za matku prefektku, ktorou bola až do zrušenia kláštora v roku 1904. Dostala tú veľkú milosť od Pána Boha, že sa mohla v rokoch 1874 až 1890 rozprávať s nebohou rehoľnou sestrou Marie-Gabrielle, ktorá zomrela v roku 1871 vo veku 36 rokov. Sestra Marie-Gabrielle bola mladou rehoľníčkou, ktorá brala svoje kláštorné povinnosti na ľahkú váhu a spôsobila kláštoru aj svojej predstavenej, ktorou bola práve Marie de la Croix, nemalé ťažkosti. Mária od Kríža počas rozhovorov počula hlas nebohej sestry Marie-Gabrielle, ale nikdy ju nevidela. Rozhovory trvali niekoľko rokov a Marie de la Croix ich neskôr spracovala v rukopise, ktorý bol zverejnený a s úctou sa o ňom vyjadrovali aj mnohé cirkevné osobnosti. Nebohá Marie-Gabrielle povedala sestre Marie de la Croix okrem iného, že väčšina duší zostáva v očistci 20–40 rokov (porov. Croix Sr. de la, M.: Hlas z druhého sveta, s. 18).

Na druhej strane však vieme aj o prípadoch duší, ktoré išli po smrti priamo do neba. Taký bol napríklad pápež Pius IX., pretože „svoj očistec už pretrpel na zemi“ (Croix Sr. de la, M.: Hlas z druhého sveta, s. 19). Aj P. Paul von Moll podal svedectvo o dáme, ktorá bola zabitá pri železničnej nehode neďaleko Ženevy a okamžite odišla do neba, pretože v poslednej chvíli kričala: „Pane, buď vôľa tvoja!“ (porov. Wie lange dauert das Fegefeuer?).

Ďalšie svedectvo podáva ctihodná Klara Moes, ktorá „tiež hovorí: ‘Buďte len opravdivo pokorní a pôjdete bez očistca do neba!’ Ďalej tvrdí: ‘Ak túžba človeka po Bohu dosiahne v tomto živote vysoký stupeň, jeho duša po smrti príde priamo do neba bez toho, aby sa dotkla očistca’...“ (Wie lange dauert das Fegefeuer?).

O tom, že duša človeka môže ísť po smrti tela priamo do neba, často hovorila za svojho života aj Svätá Terézia z Lisieux. Podľa nej duša každého človeka, ktorý s pokorou a láskou k Bohu a blížnym prijme bez reptania svoj pozemský kríž s absolútnou odovzdanosťou do Božej vôle, pôjde priamo do neba. Dokonca raz vyjadrila odvážne tvrdenie: „Očistec je strata času“ (Sv.Terézia z Lisieux: Poslední budú prví). Rovnako odvážne tvrdila, „že je urážkou Boha, ak neveríme, že by sme po smrti mohli ísť rovno do neba“ (Sv.Terézia z Lisieux: Poslední budú prví).

K veľkým sväticiam, ktoré tvrdili, že duša každého človeka môže ísť po smrti priamo do neba, patrí aj sv. Brigita Švédska, ktorá mala zjavenia Pána Ježiša. Dostala od nášho Spasiteľa aj takéto prisľúbenie: „Vedz, že tým, ktorí sa po dvanásť rokov denne pomodlia sedem ráz Otče náš a Zdravas Mária ku cti mojej prečistej krvi, udelím tieto veľké milosti:

1. Neprídu do očistca.

2. Prijmem ich do počtu mučeníkov tak, akoby vyliali svoju krv za vieru.

3. Trom príbuzným, podľa voľby dotyčného, udelím milosť vytrvania v stave posväcujúcej milosti.

4. Duše jeho príbuzných až do štvrtého pokolenia uchránim od pekla.

5. Budú mesiac pred smrťou upovedomení o jej príchode.

Ak by dotyčný zomrel pred uplynutím týchto dvanástich rokov, aj tak budem považovať podmienky za splnené“ (Sme zachránení: Modlitby k nášmu Pánu Ježišovi Kristovi o Jeho utrpení, vyjavené svätej Brigite zo Švédska v rímskom Chráme svätého Pavla, s. 12).

Zjavenie potvrdil aj pápež Inocent X. a navyše doplnil, že duše, ktoré podmienky pobožnosti splnia, každý Veľký piatok vyslobodia jednu dušu z očistca. Pobožnosť schválil pápež Klement XII., ako aj Sacra Collegio de propaganda fide (porov. Sme zachránení: Modlitby k nášmu Pánu Ježišovi Kristovi o Jeho utrpení, vyjavené svätej Brigite zo Švédska v rímskom Chráme svätého Pavla, s. 12–13).

Sv. Brigita Švédska však dostala od nášho Spasiteľa aj ďalšie prisľúbenie: kto sa pomodlí každodenne počas jedného roka pätnásťkrát Otče náš a Zdravas Mária a navyše k nim pridá pripojené modlitby, zachráni pätnásť duší zo svojho príbuzenstva z očistca, pätnásť duší jeho príbuzných dosiahne dar vytrvať v posväcujúcej milosti a pätnásti hriešnici sa stanú kajúcnikmi.

Samotná osoba, ktorá absolvovala túto ročnú pobožnosť, dosiahne prvý stupeň dokonalosti. Pätnásť dní pred smrťou jej sám Pán Ježiš podá svoje prečisté telo na záchranu od večného hladu a svoju prečistú krv na záchranu od večného smädu. Pred smrťou ju navštívi v spoločnosti svojej milovanej Matky a osobne ju dovedie do večnej radosti, pričom ju obohatí mimoriadnymi milosťami. Tu duša obsiahne dar zvláštneho poznania božskosti Spasiteľa, „neznámy tým, ktorí tieto modlitby nevykonajú“ (Sme zachránení: Modlitby k nášmu Pánu Ježišovi Kristovi o Jeho utrpení, vyjavené svätej Brigite zo Švédska v rímskom Chráme svätého Pavla, s. 4).

Len od nás teda závisí, či naša duša pôjde po smrti priamo do neba, či bude musieť stráviť nejakú dobu v očistci, alebo – v najhoršom prípade – pôjde do večného zatratenia.

 

Karol Dučák

::

Súvisiace články:

Čo s dušami samovrahov? Skončia v pekle?

Odkaz z neba

::

 

Použitá literatúra:

1. Croix Sr. de la, M.: Hlas z druhého sveta. Košice: SLOVO, 1998. 32 s. ISBN 80-85291-55-X.

2. Dostaňte nás odtiaľto!!! Prvé vydanie. Doľany: ZAEX, 2013, 255 s. ISBN 978-80-89676-02-6.

3. Sme zachránení: Modlitby k nášmu Pánu Ježišovi Kristovi o Jeho utrpení, vyjavené svätej Brigite zo Švédska v rímskom Chráme svätého Pavla. Košice: Slovo, 1995. 16 s. ISBN 80-85291-24-X.

4. Stanzione M.: Páter Pio a očistec. Zachej.sk, 2016. 232 s. ISBN 978-80-89866-02-1.

5. Sv. Terézia z Lisieux: Poslední budú prví. In: Magnificat Slovakia. Dostupné na internete: magnificat.sk.

6. Tresa R. Škapuliar – dar Božej Matky. In: Blog – Zachej.sk. Dostupné na internete: blog.zachej.sk.

7. Wie lange dauert das Fegefeuer? In: Marianische-Ablass-Gemeinschaft. Dostupné na internete: ablass-gemeinschaft.de.

 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.